Ovládanie myslenia v spoločnosti, ktorá si hovorí demokratická

Študent masmediálnej komunikácie Tomáš Poláček pre náš portál napísal zaujímavý článok na základe jeho zamyslenia nad dokumentárnym filmom o Noahovi Chomskom. Pýta sa spolu s týmto buričským autorom, či je možné „vyrobiť súhlas“ verejnosti napriek opozitnému náhľadu verejnosti na určité problémy?

Noaha Chomského považujú za ľavičiara a v čase, keď USA bojuje vo Vietname sa stal nepopulárnym a priam hrozbou pre spoločnosť. Kritizuje vládu, protestuje proti skresľovaniu informácií vychádzajúcich na verejnosť, či kritizuje sionizmu, sebaklam ideológií

Podľa Chomského sú všetky informácie na západe kontrolované a ovládané. Správnou selekciou, manipuláciou a radením správ, reklamou a prepracovanými metódami Public Relations je možné tieto informácie pretvoriť do podoby, ktorá je vzdialená realite, ale dokonale vyhovuje zámerom mocenskej elity. Chomsky hovorí, že treba odhaľovať manipulácie, ktoré nám v konečnom dôsledku okliešťujú ľudské práva. Avšak súkromné ovládanie zdrojov umožňuje uzavrieť prístup ku zdrojom a informáciám. Vládam informácie vadia, od vynálezu kníhtlače sú snahy ovplyvňovať prístup k informáciám

Národ, ktorý krajinu vlastní, ju má aj spravovať,“ hovorí jeden z Founding Fathers, John Jay. Takže kto vlastní médiá, má aj právo na vládu. Nakoniec aj samotný elitársky prístup k informáciám a vláde je obsiahnutý v názve Chomského knihy – Výroba súhlasu, ktorá je parafrázou výroku Waltera Lippmana z knihy „Verejný názor (Public opinion)„. Vraj verejnosť nechápe skutočnosti, zložitý svet ekonomiky a vlády, preto elita, špecializovaná trieda musí informácia deformovať a upravovať – vyrábať súhlas. Moralista Reinhold Niebuhr  tvrdí, že obyčajní ľudia potrebujú vieru a informácie chápu nie vo forme faktov, ale emocionálneho kaleidoskopu, mýtov a preto ich elita musí „pripraviť“

Indoktrinácia je však podľa Chomského podstatou demokracie. V totalite ľudia nerozmýšľajú, dostanú nariadené, čo treba spraviť. V demokracii ich však musíte presvedčiť, musíte na nich pôsobiť propagandou, pripraviť im celú schému ilúzií, ktorá ich prinúti Vás voliť, resp. marginalizovať nepríjemné názory. Ovládaním médií teda dostávame mechanizmus, ktorý umožňuje spoločnosť riadiť vytváraním virtuálneho sveta, obrazov, ktoré pôsobia na emócie ľudí

Noah Chomsky sa obracia k ľuďom, snaží sa odhaľovať lži systému a v nekonečných besedách prednáškach, prácach ich povzbudzuje aby rozmýšľali a systému sa postavili. Tvrdí, že aj keď je jedným z najviditeľnejších predstaviteľom kritiky súčasnej neoliberálnej spoločnosti, v skutočnosti je len na čele davu neznámych a známych aktivistov, ľudí, ktorí nikdy nepoznaní konajú svoju časť práce. Je ako Newton, ktorý keď písal Hookeovi o svojich výsledkoch vyjadril sa „Ak som videl ďalej, bolo to tým, že som stál na pleciach obrov“, rovnako aj Chomsky môže konať svoju misiu len preto, lebo si ho ľudia žiadajú, čítajú a diskutujú. Aj on stojí na pleciach svojich priaznivcov.

Ľudia si musia pomáhať, ukazovať čo je správne, ale v prvom rade musia všetko prehodnocovať sami. Dnes je obrovská úloha nezávislých médií. Hoci sú zdroje korporátnych médií veľmi široké, alternatívne médiá založené na snahe aktivistov prinášajú originálne pohľady, ktoré nezapadajú do myšlienkových schém presadzovaných elitou. Samozrejme, že sú zosmiešňované a marginalizované, to však ich význam nezmenšuje.

A v tom je nádej. Systém sa nezmení sám od seba. Systém je gigantický stroj s obrovskou zotrvačnosťou. Možno si Noah Chomsky zobral poučenie z neomarxistov, ktorí zaviedli podľa slov Antonia Gramsciho dlhý pochod inštitúciami. Začali po prvej svetovej vojne v Inštitúte sociálnych výskumoch ale ich práce na poli kultúry politiky a zmeny spoločnosti priniesli svoje ovocie až desiatky rokov po založení Inštitút. Dnes je moderná filozofia skoro až monopolizovaná kritickou teóriou a menami ako Habermas, From, Marcus či Adorno

(Poznámka mimo Chomského úvah – dnes je hlavným alternatívnym médiom internet, internetové rádiá, streamované televízne kanály, blogy, nezávislé portály, ktoré dennodenne prinášajú občas až neuveriteľne podrobné a hlavne pre elitu neskutočne nepríjemné otázky, ktoré by v čase totálnej kontroly všetkých médiálnych kanálov veľkými spoločnosťami a korporáciami spred 50-tich rokov asi nemali šancu sa k verejnosti dostať. Na Slovensku je známym prípadom napríklad kauza Gorila, alebo pochybnosti o účasti prezidenta Gašparoviča na smrti poľovníka, ktoré sa k ľuďom dostali tiež cez internetové kanály)

Film konci podivnou predstavou anarchistickej spoločnosti, riadenej priamou demokraciou. Odmieta mzdové otroctvo, t.j. nutnosť zarobiť si prácou. Duchovná transformácia, ktorú predstavuje ako cieľ, však vyzerá ako zosmiešnenie filmu. Ale aspoň je realista a hovorí, že väčšinu vecí, čo tvrdí, ľudia aj tak odmietnu.

Dokument si môžete pozrieť tu

Tomáš Poláček, 15.5.2015 

Dídžej a t.č. študent masmediálnej komunikácie Tomáš Poláček

Dídžej a t.č. študent masmediálnej komunikácie Tomáš Poláček

P.S. – článok vznikol ako seminárna práca v rámci štúdia masmediálnej komunikácie

Zdroj:

3 komentáre

  • Chomsky je dobry clovek, vo vela veciach mudro rozprava, vo vela veciach ma pravdu, mam ho rad, atd… ALE! Je pre mna nepochopitelne, ako niekto s tak velkym rozhladom, vedomostami, atd. totalne odmieta a arogantne zosmsmiesnuje, tych ktori ziadaju opatovne vysetrenie udalosti z 11. septembra. Inak povedane, (podla jeho vlastncyh vyjadreni) ten clovek nema absolutne ziadny problem s oficialnou verziou udalosti z tohoto dna. Ako, v tomto je typickym pseudointelektualom! „Nieco nie ja tak ako to vidim ja (intelektual), tak to zhodim.“ A to nie je len 9/11. Proste cokolvek, co nesedi do jeho obrazu sveta, agresivne odmieta. Ved predsa musi velmi dobre viediet, ze nikto nie je a principialne ani nemoze byt expertom an vsetko. A mal by vediet, ze to palti aj pre neho.

    Trochu mi v tomto pripomina nasho Eduarda Chmelara. Tiez sa mi paci co rozprava, ako rozprava,… S vacsinou toho, co hovori sa stotoznujem, AZ!!! kym nepride rec na nieco, co nazve konspiracne teorie (bez konkretizacie!!!) a v jednej vete ich spoji s extremizmom. Tak takymto „intelektualom“ odkazujem, nech idu do predele! A je mi luto, ze to musim takto natvrdo povedat, ale tak to citim. Lebo su to podla mna dobri ludia s dobrymi umyslami. No sucasne istym sposobom obmedzeni a oslepeni dvojou „dokonalostou“ a „neomylnostou“. Ano, je mi ich luto.

    Preco Chmelar tak agresivne vystupuje proti Zem&Vek-u a jeho redaktorom? Moze s nimi nesuhlasit. Samozrejme! Ale ked skutocnemu intelektualovi nieco nesedi, s niecim nesuhlasi, tak hlada diskusiu, snazi sa vyjasnit si veci, snazi sa pochopit druhu stranu, nie tym, ze si domysla, ale tym, ze s nou diskutuju. Pravy intelektual uvedomuje,ze obcas v komunikacii mediz ludmi dochadza k nedorozumeniu. A niekedy to nedorozumenie vytvara tretia strana umyselne. Pravy intelektual si uvedomuje, ze aj on ma stale potencial sa ucit, objavit, zistit nieco nove. Pravy intelelktual si uvedomuje, ze mozno nieco z toho, v co veril cely zivot, moze od zakladu zle chapat. Pravy intelektual si uvedomuje, ze sa moze mylit. Pravy intelektual si da povedat a nie je tvrdohladvy a uz vobec nie namysleny. Pravy intelektual ma v sebe pokoru.

    Prave ludia ako Chomsky, Chmelar (a samozrejme mnoho dalsich), by mali chapat, ze veci nie su cierno-biele. Prave tito ludia by mali demonstrovat otvorensot svojej mysle… bohuzial sa u nich da castokrat pozorovat presny opak, t.j. uzavretost ich mysle.

    • Intelektual je clovek, ktory vela vie, vela precital, vela diskutoval a vela premyslal. Vysledok je urcity svetonazor a jeho prezentacia v nejakej ucelenej skratke, ktora je sumarom celeho klbka suvislosti. Uz len vzhladom na samotny vznik verejnej prezentacie ako vyrazneho zjednodusenia, su mnohe dovody a tvrdenia zdanlivo neukotvene, vyplyvaju z nicoho a tym podliehaju kritike. Z hladiska cloveka, ktory vie ako sa k tym tvrdeniam dostal, je vsetko spravne. Kritika tychto nazorov je potom iracionalnym tvrdenim, ktore vsak z hladiksa kritikov vyzera ako prejav nadutosti a arogancie.
      Preco to pisem? Hoci sa za intelektualna nepovazujem, uz len vzhladom na obrovsky objem popisaneho textu, ktory bol niecim viac, nez len hrbou pismen bez ladu a skladu, som musel zopar veci utriedit, porozmyslat o nich a vyjadrujem sa rovnako v skratkach. Uz som zistil, ze ma trivialne otazky ludi rozculuju, kedze viem, ze aby pochopili to, co tvrdim, museli by tou rovnako prejst dlhou, trnistou a nepohodlnou cestou ako som presiel ja sam.
      Takze si trebars nazory Eda Chmelara vypocujem a ak s nimi nesuhlasim, radsej sa ho priamo spytam ako k nim dosiel. To mi vzhladom na popisany proces vzniku nazorov pripada daleko korektnejsie. A ked si nastudujem, co k teme potrebujem vediet, az potom mozem bud potvrdit, diskutovat alebo vyvratit tvrdenia oponenta.

  • Pingback: Ruská vláda platí ozbrojených diverzantov na Slovensku | MEDZIČAS

Pridaj komentár