Panická hrôza teroristov pred zásahmi “Slnežnej žiary”

TOS-1A "Solncepjok" v Iraku

Keď v Iraku minulý rok nasadili ťažký ruský raketomet TOS-1A “Solncepjok” prvé skúsenosti ľudí, ktorí okúsili ochutnávku pekla stačili na to, aby sa z dosahu týchto systémov pratalo všetko čo má aspoň kúsok zdravého rozumu. Iráčania tvrdia, že ak chceš prežiť, musíš byť vo vzdialenosti väčšej ako je 100m od miesta explózie

TOS-1A "Solncepjok" v Iraku

TOS-1A “Solncepjok” v Iraku

Videá použitia TOS-1A v Iraku

Tento 220mm ťažký raketomet je na podvozku tanku T-72 a z 24 hlavní jednou salvou pokryje plochu futbalového štadióna na vzdialenosť až 6km. Ak sa naviac použije namiesto detonačnej hlavice termobarická, na ploche dopadu (a blízko nej) zaručene neprežije nik.

Termobarická hlavica funguje tak, že najskôr vybuchne nálož s aerosolom vo výške niekoľko desiatok metrov nad cieľom. Aerosol sa rozptýli a prenikne do každej štrbiny, alebo úkrytu. O chvíľu druhá nálož rozptýlený aerosolový oblak zapáli. Explózia je mnohonásobne silnejšia ako pri klasickej výbušnine a zmena tlaku v dosahu výbuchu roztrhá vnútornosti všetkých živých organizmov. Efekt salvy “Solncepjoka” je porovnateľný s výbuchom malej jadrovej nálože. Nevýhoda pre obrancu je tá, že ide o plošne pôsobiace zbrane a devastačným smrteľným účinkom nezabráni žiadny úkryt. Po “práci” raketometu ostane len spálená, mŕtva zem. Doslova. Niet sa teda čo diviť panike džihádistov.

Rakety nie sú navádzané, ale balistický počítač vyhodnocuje a riadi smer paľby podľa systému riadenia paľby, ktorý obsahuje optický zameriavač, laserový diaľkomer, snímač náklonu a špecializovaný elektronický digitálny počítačový systém so senzorom zariadenia. S pomocou laserového diaľkomeru sa vzdialenosť k cieľu určí s presnosťou až na 10m. Tieto údaje sú automaticky vložené do balistického počítača, ktorý vypočíta požadovanú výšku spúšťača s uvážením dát z ostatných zariadení. Niekde sa uvádza, že balistický počítač vie riadiť paľbu aj podľa údajov ruskej satelitnej navigácie GLONASS, avšak v oficiálnych materiáloch o tejto funkcionalite nie je zmienka. Tak či onak odchýlka 10 m je pri smrtiacom účinku celej salvy o mnohonásobne väčšom priemere prakticky bodový zásah

A to jej dôvod zdesenia pozorovateľov paľby v Sýrii.

Títo, ktorí to nakrúcali, prežili. Osud tých na mieste dopadu je však spečatený.


Zdroj: