Paradoxy okolo migrácie

Naši „eurohodnotoví“ politici a „osobnosti“ z mimovládiek nás z obrazoviek a stránok médií presviedčajú, že je našou spoločnosťou povinnosťou all inclussive zaopatriť migrantov.

(ilustračné foto: Wikimedia Gémes Sándor/SzomSzed CC BY-SA 3.0)

Tvária sa pritom, ako keby Európa bola rajom na Zemi, miestom, kde je o každého postarané a celé je to podľa nich len o tom, aby sme sa o tento blahobyt vedeli nerasisticky a nexenofóbne podeliť. Pretože migranti sú ľudia v núdzi.

Ako keby v EU a obzvlášť na Slovensku ľudia v núdzi neboli.

Príbeh 8 ročného maďarského chlapca, ktorý začal zbierať jedlo po utečencoch je symbolom doby. Nezbieral ho preto, že mu bolo ľúto množstva vyhodeného jedla, zbieral ho preto, lebo jeho rodina má naozaj problém si zabezpečiť dostatok stravy.

Pre jeho rodinu sa „mimovládkari“ a rôzni tí humanitárni pracovníci neunúvali jedlo nosiť. Mnoho ľudí na Slovensku či v iných krajinách EÚ žije na hranici chudoby a mnohí aj za ňou.

Mnohí za to vďačia tomu, že systém im cez dane, odvody a rôzne poplatky proste berie toho moc. Berie im moc, aby iní dostali veľa. Jedni dostali toľko, že pojesť nevládali, zatiaľ čo pre iného, domáceho, je problém byť po celý mesiac sýty.

Iní si nemôžu dovoliť elektrinu, iste mnohí aj vlastným pričinením. Ale sú mnohí takí, kde je to dôsledok neštastia či celkovej nešťastnej hospodárskej situácie v krajine. A potom pár šťastnejších z nich si nájde televízia JOJ.

Väčšina obyvateľov EU na tú elektriku zatiaľ má,  a zatiaľ hlad nepozná, aj keď pri súčasných politikoch ho môže veľmi rýchlo spoznať.

Je tu ale iný segment života, kde oveľa viac ľudí tvoriacich hodnoty pocíti krivdu.

Strecha nad hlavou, byty. Povinné kvóty znamenajú, že prakticky všetky voľné bytové kapacity, ktoré dokáže  spoločnosť vygenerovať padnú na oltár migrácie.

Pre „domorodého“ mladého človeka ostane len minimum zo sociálnych a rôznych komunálnych bytov. On sa o seba bude musieť postarať sám, cez hypotéku. A tú splácať so stále sa znižujúceho príjmu. Náklady na migráciu časom povedú buď k zvýšeniu daní a odvodov alebo k inflácii, najskôr však ku všetkým trom veciam naraz.

A tak ho potom z jeho daní štedro dotovaný mimovládkar jedného dňa poučí, že migrantov potrebujeme, lebo on má málo detí.