Platia Hillary Clinton Rusi a Rosatom?

JPURANIUM4-articleLarge

JPURANIUM4-articleLarge

(Foto: Bill Clinton na stretnutí s Vladimírom Putinom v Moskve v roku 2010, zdroj: Michail Metzel / Associated Press)

 

“Tiekli peniaze z Rosatomu do Clinton Foundation cez ľudí okolo Uranium One, firmy, ktorú napokon získali Rusi?”, pýta sa vo svojom rozsiahlom článku včerajšie vydanie New York Times.

Okrem uránových baní na ťažbu v Kazachstane, ktoré patria medzi najlukratívnejšie na svete, dal uránový deal v USA Rosatomu možnosť ovládať z jednej pätiny všetky výrobné kapacity uránu v Spojených štátoch.

Vzhľadom k tomu, že urán je považovaný za strategickú surovinu, s dôsledkami pre národnú bezpečnosť, obchod musel byť schválený výborom, ktorý sa skladal z niekoľko amerických vládnych agentúr. Medzi nimi aj agentúra ministerstva zahraničia USA, ktoré v tom čase viedla Hillary Clintonová.

V centre celého príbehu sú poprední muži kanadského ťažobného priemyslu, ktorí nakoniec boli hlavnými darcami Clinton Foundation. Títo muži, postavili, financovali a nakoniec odpredali Rusom spoločnosť, ktorá vošla do dejín ako “Uranium One”.

Tak, ako Rusi postupne preberali kontrolu v “Uranium One” v rokoch 2009 -2013, podľa kanadských záznamov, v rovnakom čase pritekali do rodinnej nadácie dary v celkovej výške 2. 350 000 dolárov. Napokon tieto príspevky neboli zverejnené. Prišlo sa na to až teraz, keď hovorca Clinton Foundation oznámil “nedopatrenia a chyby” v daňovom výkaze o príjme darov, kde posledné 3 roky Clinton Foundation vykazovala nulu. Krátko potom, čo Rusi oznámili svoj zámer získať väčšinový podiel v Uránium One, bývalý prezident Clinton zinkasoval za svoje vystúpenie v Moskve pred investičnými bankármi napojenými na Kremeľ neuveriteľnú sumu 500.000 dolárov.

V tej dobe už v uránovej firme prebiehal proces riadenia aktív smerom k Rusom, ako ukazujú záznamy získané New York Times na základe desiatok rozhovorov, verejných záznamov a hlásení búrz cenných papierov  v Kanade, Rusku a v Spojených štátoch. Niektoré z týchto spojení medzi “Uranium One” a Clinton Foundation boli objavené Petrom Schweizerom z pravicového Hoover inštitútu a autorom  pripravovanej knihy “Clinton Cash.”. Schweizer dal k náhľadu pripravovanú knihu redakcii New York Times.

Prehľad ako tiekli dary a ako postupoval “ruský uránový deal” si môžete pozrieť tu:

http://www.nytimes.com/interactive/2015/04/23/us/clinton-foundation-donations-uranium-investors.html

Či dary hrali nejakú úlohu pri schvaľovaní “ruského uránoveho dealu” v USA sa nedá 100% preukázať. Avšak epizóda podčiarkuje najmä etické problémy, ktoré predstavuje Clinton Foundation na čele s bývalým prezidentom. Nadácia celkovo získala dary v hodnote 250 miliónov dolárov a dary zhromažďovala aj v čase, keď Hillary Clintonová bola ministerkou zahraničných vecí USA. Probémom je že ide o dary zahraničných darcov.

Podľa amerického zákona FARA, sa prijímateľ zahraničných finančných prostriedkov musí zaregistrovať ako “zahraničný agent” a nemôže sa uchádzať o verejne volenú funkciu.  V dňoch, keď  Clintonová oznámila svoju kandidatúru na prezidenta, Clinton Foundation oznámila zmeny, aby tak potlačila dlhoročné obavy z možného konfliktu záujmov.

Tak, či onak najnovší škandál s Uránium One, Rosatomom a Clinton Founadtion ukazuje ako sa Hillary Clinton nielen celé roky správala ako pokrytec morálneho politického gýča, ale aj to ako oscilovala pri Clinton Foundation na hrane zákona a etiky.

Celý príbeh si môžete prečítať v originály tu:

http://www.nytimes.com/2015/04/24/us/cash-flowed-to-clinton-foundation-as-russians-pressed-for-control-of-uranium-company.html