Plynári v Amerike prosia o zázrak

Americky plyn

Podľa analýzy zverejnenej na portáli wolfstreet.com sektor ťažby plynu, ktorý v uplynulých rokoch vytvoril bublinu americkej nezávislosti a neobmedzenej produkcie, prechádza do stavu kolapsu. Ak v roku 2008 bola cena za ťažbu na úrovni až 14 dolárov za MMBtu, dnes sa cena pohybuje hlboko pod 2 doláre za MMBtu

Poznámka: obchod s plynom funguje tak, že nákupca kupuje plyn u ťažobnej spoločnosti, t.j. platí len náklady a zisk samotnej ťažby. Preprava plynu, prípadné skvapalnenie, doprava a opätovné splynovanie sa platia a účtujú zvlášť. Pre ilustráciu – ak je cena za ťažbu v cene 1dolár za MMBtu, doprava do skvapalňovacieho závodu za 1dolár, skvapalnenie v cene 2,5-3,5 dolára, doprava v cene okolo dolára a spätná plynofikácia rovnako v cene dolár za MMBtu, dostávame sa k cene okolo 7dolárov za MMBtu, čo je po prerátaní okolo 200dolárov za 1000 m3.

Rentabilita spoločností je pri týchto cenách prakticky nemožná a po Amerike sa šíri vlna odpisov, strát a  bankrotov. Hoci aj cena 4doláre za MMBtu, ako to bolo ešte v júli minulého roku nezabezpečuje návratnosť investícií, ťažba v Amerike neklesala.

Americky plyn

Lacné peniaze od FEDu, dôvera v neobmedzený rast odvetvia zo strany špekulantov, zabezpečovali utápanie miliárd dolárov v nových vrtoch. Zdvihnutie úrokovej sadzby preťalo zdroj financovania a spoločnosti sa ocitli v problémoch. Zotrvačnosťou rekordná ťažba ešte pokračuje, v posledných mesiacoch sa však dynamika znižuje a v septembri dokonca ťažba mierne poklesla oproti augustu o 0,6%. Ale treba podotknúť, že stále bola medziročne vyššia o 6%.

Zdá sa, že spoločnosti čakali na zimu, kedy sa predpokladal rast spotreby plynu a s tým aj zvyšovanie ceny, čo by im zabezpečilo prežiť aspoň najbližšie obdobie. Lenže aj tu vidno následky rekordnej ťažby, keď medziročne stúpla kapacita uskladneného plynu o 16% a mimoriadne teplá zima nebude stimulovať dopyt po novej ťažbe.

Čiastočne pomôže prechod na plynové elektrárne namiesto uhoľných, rovnako ako vývoz do Mexika, ktorý stúpol o 40%, ale tieto trendy nestačia na záchranu plynového biznisu.

Článok konštatuje, že sme svedkami praskania ďalšej z investičných bublín, kde na začiatku a hlavnou príčinou bol neobmedzený prístup k úverom a lacným peniazom. To spôsobilo, že celé odvetvie v Amerike čakajú ťažké časy a je viac ako zrejmé, že v bubline budú utopené nielen peniaze bánk, ale aj drobných investorov a podielových fondov.

Ak nepríde poriadna zima s nízkymi teplotami naprieč celou Amerikou, plynový biznis skončí pre obrovské množstvo spoločností. Ako sa píše v článku, “budú potrebovať zázrak, sériu strašných arktických studených vĺn, ktoré potrvajú do začiatku jari a postihnú celú Ameriku až po Floridu a Texas.

Komentár: K tomu by som rád dodal, že v Amerike je ďaleko vyšší podiel ľudí, ktorí sa nespoliehajú na štátnu penziu, ale na starobu investujú do akcií a podielových fondov, pričom tieto zdroje zabezpečujú často až 90% príjmu dôchodcov. Kolaps a bankroty v plynovej bubline rádovo v stovkách miliárd dolárov postihne v prvom rade práve drobných sporiteľov. Princíp “too big to fail” platí naďalej, nakoniec to hovorí aj autor článku, keď globálna korporácia Exxon má napriek enormným stratám stále status AAA a bezproblémový prístup k úverom, pričom Chesapeake, dvojka na plynovom trhu v USA kolabuje, jej akcie padajú voľným pádom na súčasné 4 doláre, čo je pokles o 87% od júna 2014 a za posledné tri kvartály zaknihoval 15,4miliardy dolárov straty. Ak hovoríme o neustále narastujúcej chudobe v USA, ktorá postihuje aj neustále sa zužujúcu strednú triedu, o rok budeme konštatovať už len prudké zhoršenie situácie.

Zdroj:

4 komentáre

  • Rozmáhajúca chudoba v USA je fakt. Dnes 45-50r. nekvalifikovaný Američan v podstate nemá žiadne perspektívne vyhliadky na starobu, pretože nemá čo investovať. Je rád, že stíha vyplatiť úroky z úverov. Niekto s prehľadom v tomto napísal, že ak vlastníte 1 USD a nemáte žiaden dlh, tak ste bohatší ako väčšina Američanov. Skončila doba amerických dôchodcov cestovateľov! Netešme sa pretože EU je na americkej ceste, len my Slováci to nevidíme, pretože naše platy boli tak nízke, že ešte nejaký ten čas budeme mať pocit, že napredujeme.

  • V New Yorku je 17°C (http://www.weatheronline.co.uk/NorthAmerica.htm). Chcel by som vás však upozorniť, že tu nejasne vyznieva jedna veta: “K tomu by som rád dodal, že v Amerike je ďaleko vyšší podiel ľudí, ktorí sa nespoliehajú na štátnu penziu, ale na starobu investujú do akcií.” Ten pojem “spoliehať sa/nespoliehať sa” sa často používa v diskusii o slovenských dôchodkoch. V USA však nemajú taký systém ako u nás, že druhý pilier je dobrovoľný a kto doň nevstúpi dostane slušný dôchodok z prvého piliera. V USA sú podstatne nižšie odvody na dôchodkové poistenie a tým pádom nízky dôchodok od štátu. Neviem presne koľko to je, ale ak by to bolo napríklad 7% zo mzdy, tak z 1000 $ je to 70. Ak by bolo 2,5x viac pracujúcich ako dôchodcov, dôchodok by bol 70*2,5=175. To je miera náhrady príjmu 17,5%. U nás platíte buď 18% alebo 14+4. 18*2,5=45 , 14*2,5=35. Čiže sa môžete rozhodnúť, že sa budete “spoliehať” na prvý pilier, teda vyberiete si mieru náhrady 45, alebo si vyberiete 35. V USA je len tá jedna sadzba, občan sa teda nemôže rozhodnúť, že sa bude “spoliehať” na štát, ale je nútený podeliť sa o svoje peniažky s firmami z Wall Street.

    • Asi tak – ak chcete mat na starobu skutocne vyssi prijem, bez vlastnej iniciativy sa nezaobidete. Moji znami v USA to maju bezne v pomere 1:10 s vyjadrenim, ze dochodok od statu je take male vreckove na prilepsenie 😀

  • Vtipny nadpis. Na N-ku by taky nevymysleli.

Pridaj komentár