Prečo nePRÍDEm – alebo vylezte mi s celým prajdom na hrb

S dovolením autora textu
Ivana Novoroľníka z jeho fejsbúkovej stránky
.

Otázka na Rádio Jerevan : Je pravda, že Čajkovskij bol homosexuál?
Odpoveď Rádia Jerevan : Áno, ale nie len preto si ho ctíme.

[sociallocker][/sociallocker]

Ivan Novoroľník

Ivan Novoroľník

Oznamujem, že na tohtoročný prajd pochod neprídem, rovnako ako som neprišiel na žiaden z predchádzajúcich a nemienim prísť ani na žiaden budúci. Pokiaľ do možnosti nezúčastniť sa budem mať čo hovoriť bez obáv z následkov, nápadne podobných s následkami neúčasti v prvomájovom sprievode za Husáka, budem si dokonca svoju neúčasť vychutnávať. Nemám totiž pocit, že ak stojím na chodníku = nemilujem republiku. Moje oznámenie nech je považované oficiálne a trvale platné až do (nepravdepodobného) odvolania.

A teraz k dôvodom.

Začnime názvom akcie : PRIDE. Hrdosť. Demonštrovať na prejavenie hrdosti nad niečím mi príde, dajme tomu, v poriadku, napríklad také dožinky by sa (s prižmúrením oka) vošli do definície ?demonštrácia hrdosti nad výsledkami práce, t.j. peknou úrodou?. Alebo taký pochod veteránov SNP, ten by som dokonca aj osobne podporil lebo nejakú hrdosť na to čo dokázali ak nie cítim (lebo to dokázali oni a nie ja) tak aspoň považujem za náležitú. Podporujem ich hrdosť lebo si myslím, že majú byť na čo hrdí. Čo mi ale v súlade so zdravým rozumom nepríde, je pocit hrdosti na odlišnú sexuálnu orientáciu.

Aby sme sa chápali : homosexuálov nepokladám za chorých, zvrátených, diablom posadnutých erotomanov atď. Ak aj uveríme že ich takto boh stvoril, treba mu nechať že na homosexuálov ich stvoril v podstate výborne. Alternatívna verzia znie že sa takto narodia, niektorí s tým bojujú, niektorí nie, niektorí to taja, niektorí nie. Štatisticky je to pre mňa významná skupina, ktorú spája vrodená odchýlka od štandardu, podobne ako modrookosť, ľaváctvo a podobne. Nie je dôvod cítiť sa menejcenný alebo horší alebo akokoľvek inak negatívne len preto, že je človek homosexuál. Ale nepovažujem to ani za dôvod na nejaké zvláštne nadšenie, rovnako ako nepovažujem jasomslovákaktojeviac za dôvod hodný búšenia sa do hrude, vztyčovania bronzových konských penisov smerom na Budapešť alebo čo i len jednej sekundy ďalšej existencie Matice Slovenskej. A zatiaľ ani jeden z ročníkov prajdu sa nenamáhal s vysvetlením pomerne základnej otázky, na čo konkrétne sú účastníci pochodu HRDÍ.

Že je homosexuál a dokáže s tým žiť? Blahoželám, mohli by ste uvoľniť jazdnú dráhu, prosím? Ja zasa nepozerám žiadnu reality show ani žiaden zo slovenských pôvodných seriálov, tiež sa občas cítim menejcennou zaznávanou menšinou, tiež som na to hrdý a tiež s tým dokážem žiť. Aj bez demonštrácie. Ozaj, prišli by účastníci (tí dokázateľne heterosexuálni, zhusta z radov politikov a NGO všetkých krajín spojte sa) podporiť aj pochod ľavákov a hlavne : cítili by sa pritom byť rovnako ušľachtilí a morálne nadradení frikulíni?

Byť homosexuálom je … fakt. Áno, Jožovi sa zrejme bude viac páčiť náš čašník ako naša recepčná, hurá. Čo konkrétne na tomto fakte napĺňa Joža takou hrdosťou, že ju potrebuje vykričať do celého sveta zatarasením premávky v hlavnom meste? Ak je so svojou sexualitou zmierený / spokojný / nadšený / neistý, môže to dať najavo pre mňa za mňa aj pochodom po uliciach, aj keď jednoduchšie by to bolo napríklad na blogu, vhodným tričkom alebo platenou inzerciou v novinách – ale kde berie pocit že ma táto informácia akýmkoľvek spôsobom zaujíma? A podotázka : chápem nadšenie ľudu pre pouličné happeningy, ale hrdosť na čo konkrétne prídu ukázať na prajd heterosexuáli? Že nejakých homosexuálov poznajú a považujú ich za rovnoprávne ľudské bytosti? To už civilizácia klesla tak hlboko, že normálne správanie sa je dôvodom na hrdosť a jej demonštráciu pochodom v uliciach?

Pokračujme dôležitosťou

Toť nedávno, zrejme ako palebná príprava pred prajdom, preletela fejsbúkmi pomerne obskúrna záležitosť typu ?zisti si koľko je homosexuálov medzi politikmi?. Zmysel akcie mi unikol. Že sa medzi politikmi nájde obrovské množstvo neskutočných buzerantov, to vie celý národ, vrátane menoslovu (každý volič má vlastný). Ale rovnako celý národ vie, že tento čestný titul sa už dávno absolútne neviaže na sexuálne preferencie nositeľa a bežne je udeľovaný aj otvorene heterosexuálnym osobám spomedzi miestnych katolíckych talibancov. Aj že základným problémom občanov je, ako by všetkých týchto buzerantov dostal do nejakej jednosmernej misie na Mars. Nie ktorý s Ferom a ktorá s Ančou. Osobne dodávam, že informácie o sexuálnych preferenciách politikov, hercov, hasičov, huslistov Slovenskej filharmónie alebo kuričov Teplárne Košice (vrátane medializovaných smotánkovských správ o kom sa hovorí, kto poprel, kto potvrdil, kto si koho berie a podobne, ktoré sa mi nie vždy podarí odfiltrovať) sú mi totálne ukradnuté a považujem ich za rovnako irelevantné sračky do ucha, ako oznámenie o životnom jubileu kreslenej postavičky Mickey Mouse. Publikované spravidla tamtiež.

Dovolím si zároveň vysloviť predpoklad, že (s výnimkou celosvetovo priemerne až podpriemerne veľkej skupiny rednecks a kresťanského Talibanu v rámci populácie) to podobne vníma drvivá väčšina spoluobčanov :1/ homosexuáli nie sú zvrhlíci 2/ kto s kým spáva, to je jeho súkromná vec a 3/ kto sa stará o to kto s kým spáva, TEN je zvrhlík.

Pokračujme kultúrnou blízkosťou

Nemôžem si pomôcť, ale v našich podmienkach nevidím zásadnejšie rozdiely medzi podporou prajdu a podporou Matice Slovenskej. Jedni aj druhí bojujú vybojovanú bitku, jedni za zachovanie národnej identity dominantného národa v suverénnom štáte, druhí za ústavou garantovanú rovnoprávnosť. A kým jedni sa občas (ok, pomerne zhusta) zamotajú do svojej lásky k obdobiam vysokého kultúrneho rozmachu, na tých druhých sa účastníci tiež občas zamotajú do … ehm…lásky.

Napríklad k dievčatkám zhruba tak od 9 do 13 rokov, ako toť nedávno podmnožina hrdých účastníkov pražského prajdu. Kontrolná podotázka heterosexuálnym účastníkom prajdu : ste si istí že chcete podporovať aj toto? A vediete k tolerancii a hľadaniu seba aj svoje vlastné deti a vediete ich k tomu dostatočne? Predstavili by ste svoju dcéru ujovi na obrázku, nech sa navzájom multikultúrne obohatia kým jej pomôže hľadať?

Ďalším dôvodom prečo neprídem a v správach prepnem je, že si videným nechcem kaziť svoj pozitívny (alebo prinajhoršom neutrálny) postoj k sexuálnym menšinám. Odmietam považovať za normálnych ľudí, ak ich vidím pobehovať polonahých s pripnutým polmetrovým gumovým penisom, prípadne predvádzať na ulici imitáciu (v lepšom prípade) sexuálnych aktivít. Asi som strašná konzerva, ale verím, že ľudia by mali sexovať doma, prípadne v prírode, na pláži, v aute, na WC v lietadle nad Atlantikom (a podľa vkusu každého súdruha aj na iných vhodných miestach, viď príhody a skúsenosti Charlieho Harpera), ale vždy by to mala byť taknejak súkromná aktivita účastníkov. Viem že to robia, ale naozaj to nepotrebujem vidieť takto na ulici, ak ma pochytí záujem, na internete je toho habadej. V lepšom nasvetlení, s lepším výhľadom na detaily, s možnosťou zastavenia záberu, rýchloposuvu a prípadne aj uloženia kópie záznamu na neskoršie podrobnejšie štúdium

Oslava inakosti

To je tiež jeden ťažko dešifrovateľný bulšit, ktorý sa s akciou šíri médiami. Oslava inakosti? Prekristoverany a čo konkrétne na inakosti je dôvodom na oslavu? Inakosť samotná? Sme iní a ideme to osláviť a komu sa nepáči, je xenofób a všeličomožnéiné ? fób? Ale veď každý sme inakší, napríklad ja osobne patrím k menšine cca 10% ľudí dostatočne vnímavých aby boli schopní nájsť s kúskom drôtu prameň. To akože mám prísť osláviť svoju inakosť na akcii organizovanej inak inakými ľuďmi?

Ten kto stojí na chodníku, nemiluje…koho?

Vyššie som uviedol dôvody pre ktoré sa nezúčastním. Dokážem však žiť s myšlienkou, že mnohí iní to vnímajú inak a na účasť si dôvod nájdu. Nerozumiem, ale každý má právo tráviť voľný čas ako uzná za vhodné. Aj za zvláštnejšie veci sa už u nás demonštrovalo a prežili sme v zdraví.

Čo je horšie, mám čoraz silnejší pocit, že účasť na prajde sa začína považovať za určitú povinnú jazdu, rituál, s presne nadávkovaným pocitom povinne prejavovaného nadšenia. Primárne nad samotnou možnosťou zúčastniť sa a sekundárne nad samotným zúčastnením sa. Účasť určitej skupiny politikov dobrovoľne povinná, aj keby im vlastná mater umierala. Účasť občanov v zásade tiež, komu sa nepáči, je podozrivý. V lepšom prípade, inak štandardne homofób atď.

A toto je moje osobné KO kritérium.

Neznášam totiž masovo organizované akcie pocitového charakteru ? teraz sa poďme všetci tešiť, teraz poďme byť všetci hrdí, teraz poďme plakať lebo súdruh Stalin umrel. Keď nám v škôlke púšťali posledné dve časti (inak veľmi obľúbeného) seriálu ?pochovávame prvého tajomníka ÚV KSSZ? , jediný smútok som cítil v súvislosti s tým, že dnes nepôjdu rozprávky. Neskôr som došiel do rozumu a neznášal som radostné pochodovanie na prvého mája (a to som mal trinásť a menej, takže nešlo o politiku ale o radostné pochodovanie), neznášal som skandované papagájovanie predpripravených hesiel typu so sovietskym zväzom už nafurt. Rovnako dodnes neznášam keď niekto skúša nadiaľku prepínať gombíky v mojej hlave tlačením kalerábov, že akékoľvek výhrady môžu mať iba netolerantní a všeobecne zlí ľudia a komu sa nepáči to čo by sa mu páčiť malo, ten by mal ísť do seba. Prípadne ísť do lesa, nájsť si strom, vyštverať sa naň a už nikdy z neho nezliezť.

Jeden z hlavných/z mála (nehodiace sa škrtnúť) výdobytkov novembra je sloboda nezúčastniť sa na organizovaných akciách podobného typu. A preto ak dovolíte, budem do posledných síl bojovať za právo mňa a kohokoľvek kto sa pridá, toto právo si udržať, vrátane práva žiadať, aby mi s celým prajdom všetci vyliezli na hrb a prestali ma ním obťažovať. I.

http://www.pedofilie-info.cz/historicky-poprve-jsme-se-jako-pedofilove-zucastnili-prague-pride/

One comment

Pridaj komentár