Predseda kraja Marián Kotleba otvoril tému priorít

Marián Kotleba úprimne ďakuje Bratislavskej kaviarni za podporu. Už raz sa ich spolupráca mimoriadne vydarila, keď napriek mizivej šanci sa stal županom. Len vďaka nenávistnej kampani, ktorú Bratislavská kaviareň rozpútala. Necelý rok pred voľbami sa kaviarnici opäť pustili do diela. Súdiac podľa výsledkov volieb za župana, Marián Kotleba má miesto v parlamente isté

Zaujímavým dôsledkom medializovaného prípadu nepodpísania dotácie Mariánom Kotlebom pre Divadlo tanca v Banskej Bystrici je nastolenie zásadnej otázky, čo uprostred spoločenskej a finančnej krízy skutočne potrebujeme, čo je skutočne dôležité.

Na úvod by som rád zdôraznil, že v článku rozoberám dve alternatívy – že Kotleba chce skutočne efektívne míňať peniaze daňových poplatníkov a z hľadiska priorít kraja Divadla tanca sa dostáva na okraj záujmu. Druhou variantou je potom čistá manipulácia, využitie štátneho grantu pre Divadlo tanca ako nátlak Kotlebu na Smer, aby s ním konečne začala vládna strana kooperovať. Z môjho pohľadu sú obidve alternatívy rovnocenné.

Otázka priorít

Osobne by som rád podporil aj moderné umenie, mám rád všetky formy tanca. Ale ak mám ako správca financií obmedzený rozpočet, som v situácii, ktorú dnes dennodenne zažíva polovica obyvateľov Slovenska. Nerozmýšľajú, kam pôjdu na dovolenku, keďže si to nemôžu dovoliť, nelistujú v katalógoch nových áut, pretože stará hrdzavá Felícia je ešte stále pojazdná. A dennodenne sa pýtajú – dám si na obed menu v reštaurácii za 4 Eurá alebo mi stačia dva rožky a jeden syr za 80 centov, či sa rozhodujú medzi jedlom a liekmi bez ktorých neprežijú.

Pozrite si tlačovú konferenciu Mariána Kotlebu, predsedu BBSK

Na záver citoval z článku SME, kde súčasná riaditeľka Divadla tanca hovorila o tomto projekte:

Otázka SME: Ako by mal ideálny štát podporovať umenie?

“Štát sa musí rozhodnúť ? toto potrebujeme a toto nepotrebujeme. Najhorší variant je, keď to neurobí a ďalej tu všetko prežíva podvyživené. Aj samospráva má právo zrušiť divadlo, keď zváži, že nie je schopná uživiť ho a nevidí jeho opodstatnenosť. Alebo sa musí zaň postaviť. Ale len sa čaká, kto sa sám vyhrabe a kto sám padne. Veľmi sa nemáme kam vyhrabať, súčasné umenie tie peniaze nevyrobí, má limitovaný počet divákov.”

Bez ohľadu na sympatie k úsiliu tanečníkov je dnes zrejmé, že vo finačnom marazme do ktorého sa Slovensko a BB kraj ponára stále viac, sú dni podobného projektu financovaného z verejných zdrojov zrátané. Hoci si povedzme si rovno, že 13571 EUR na rok a na zamestnanca (165000 Eur z rozpočtu BBSK a 25000 dotácia z MK SR na 14 zamestnancov) nie je žiadna zdrvujúca suma, ak si má divadlo platiť aj celú réžiu, aktivity, prípravu predstavení a daňové odvody. Potom si myslím, že na jedného bežného zamestnanca pripadá v čistom len okolo 500 Eur a viac na tanečníkov a riaditeľku.

Lenže ak sa má predseda kraja rozhodnúť medzi prospechom desiatok tisíc obyvateľov kraja, ktorí právom očakávajú aspoň riešenia najakútnejších požiadaviek, je to rovnaká otázka ako si kladú obyvatelia kraja každý deň – potrebujem kultúrnu “nadstavbu” ak kolabuje ekonomická “podstata“?

V minulosti, keď obyvateľstvo pociťovalo potrebu kultúry ako záchranný pás národnej identity, konali sa zbierky obyvateľstva. Známa je napríklad zbierka na Národní divadlo v Prahe. Lenže podpora umenia nevychádzala z úsilia a snahy úzkeho kruhu jedincov, ale bola skutočným a reálnym prejavom túžby celej verejnosti. Marginálne, okrajové projekty sa volajú preto okrajové, lebo okrem veľmi malej skupiny ľudí neoslovujú nikoho. Financovanie takýchto aktivít je všade vo svete problémové minimálne tam, kde sa riešia v prvom rade existenčné problémy.

Divadlo tanca sa dostalo do kolotoča rozhodovania priorít a tu je jednoznačne na vedľajšej koľaji bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. Demokracia nie je o diktáte elity a v prospech elity, ale o riešení potrieb “ľudu“. Pri takomto pohľade má súbor už len tri možnosti

      Prichystať sa na koniec
      Nájsť súkromného sponzora, alebo osloviť nadácie ako je napríklad Nadácia Centrum súčasného umenia, ktorá má priamo vo svojej náplni podporu súčasného tanca
      Osloviť verejnosť a obhájiť svoju existenciu založením fondu, resp. crowdfundingovou zbierkou, do ktorého každý občan, či organizácia prispeje svojou čiastkou

Ak by som si mal tipnúť vzhľadom na poznanie pomerov slovenského Absurdistanu, môj osobný predpoklad riešenia situácie v tejto variante bude nakoniec zrušenie divadla krajom – a vytvorenie nového telesa už pod kuratelou Ministerstva kultúry. Umelci sú dnes predsa kastou, nadradenou a elitárskou. A zvlášť umelci, ktorí stoja v čele boja “za demokraciu“, za “hodnoty“, proti “náckom” apod. Takí majú predsa nárok na špeciálne zaobchádzanie a špeciálne zdroje financovania. Hoci to budú opäť naše peniaze, ktoré si rozdeľuje elita na svoje vlastné účely a pre svojich kamarátov.

Ak by to však dospelo k tomuto riešeniu, len sa prehĺbi rozpor medzi skutočnými potrebami verejnosti a okrajovými záujmami pár ľudí. A len sa potvrdí, že naša spoločnosť s demokraciou už dávno nemá nič spoločné – zato s elitokraciou všetko…

Manipulácia

Ale možno je všetko inak. Možno, že Kotleba, ktorému Smer, resp. poslanci Smeru v kraji zablokovali finančné prostriedky len taktizuje.

Vypočujte si, čo povedal Kotleba na Slobodnom vysielači v čase okolo 19:00

V skratke, poslanci Smeru mu zablokovali niekoľko miliónov Eur, ktoré sú “rezervované” pre použitie súkromnými firmami. Netreba hádať akými.

Hoci je dnes vládna strana Smer v prvom rade len korupčné obchodné zastúpenia rôznych podnikateľov a oligarchov, silné slovo v ňom má neomarxistická lobby s extrémne silnou podporou zo zahraničia, kde práve tieto kruhy dnes určujú agendu európskeho spoločenského diskurzu. Už zo samotnej definície neomarxizmu ako kultúrneho marxizmu je zrejmé, kde sa podobní ľudia zoskupujú – je to práve Ministerstvo školstva, kultúry, práce, sociálnych vecí a rodiny. Divadlo tanca ako žiadúca súčasť tohto pohybu proti “tradičným” hodnotám je potom zaujímavým zástupným objektom, pomocou, ktorého je možné začať “vyjednávať

A zablokovanie prostriedkov, s podmienkou, že sa nakoniec všetko utrasie, ak sa strana Smer začne v otázkach financií správať “rozumne“, vyzerá ako veľmi slušný taktický manéver. Ak by to tak bolo, potom je zrejmé, že Kotleba dospel aj politicky. Nakoniec politika je dnes v prvom rade o podrazoch, kompromisoch a zákulisných dohodách. Z hľadiska kraja by to bola win-win situácia. Aj by sa zachránilo Divadlo tanca z časti zablokovaných peňazí, aj by sa konečne začali opravovať cesty. Len pár podnikateľov v kraji by zrejme vyšlo naprázdno.

Avšak vzhľadom na to, že títo ľudia si dosadili svojich poslancov za drahé peniaze, neverím príliš, že by Kotlebovi takáto manipulácia vyšla. Tak ako je on sám viac-menej nezávislý od nejakého Bruselu, rovnako aj miestnych podnikateľov nemusí zaujímať panika niekde na Ministerstve kultúry v Bratislave. Oni si svoje peniaze investovali úhradou volebných kampaní Smeru a dnes chcú peniaze naspäť.

Druhým dôvodom, prečo si myslím, že k dohode nie je možné dospieť, je práve to spomínané víťazné riešenie. Stranu Smer totiž nejaký prospech ľudí a vlastne ani nejaké Divadlo tanca nezaujíma, jediné, čo je dôležité je dostať sa ku zdrojom financií. To však znamená vyhrať vo voľbách. Ak by dnes uvoľnili financie, cesty sa začali opravovať, finančná situácia kraja by sa dramaticky zlepšila, Divadlo tanca by bolo zachránené a všetci voliči by boli spokojní, Kotlebove šance na znovuzvolenie by prudko vzrástli. A to Smer ani žiadna z etablovaných strán, podieľajúcich sa na korupčnom kolotoči nesmie dopustiť.

Záver

Bez ohľadu na to, čo je skutočným dôvodom Kotlebovho zrušenia dotácie, je zrejmé, že už otvorenie diskusie o prioritách spoločnosti je prínosom. Myslím, že prínosom je aj diskusia o rezervách kraja, ktoré blokuje vládna strana. Ak by naviac ešte došlo aj na dohodu so stranou Smer, obyvatelia kraja by zaplesali radosťou…

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

4 komentáre

Pridaj komentár