Priama linka s Vladimírom Putinom – téma Ukrajina

Priama linka je televízna relácia, v ktorej Vladimír Putin odpovedá na otázky občanov Ruska. Tentokrát dostal 3 milióny otázok, z ktorých mu redakčný tím predostrel 74. Iste bol to silný filter 74 otázok z troch miliónov ale ten kto si reláciu pozrel uzná, že  sa nejedná o žiadnu Večeru s Havranom. Redakcia vybrala  otázky pomerne ostré a na naozaj problémové témy a v hľadisku sú nielen prítomní ale aj dostávajú slovo kriticky naladení diváci. Táto pravidelná relácia trvá niekoľko hodín a my teraz prinášame našim čitateľom jednu z tém, ktorá v nej odznela.

Moderátor K.Klejmenov: Vladimir Vladimirovič, vážna téma, bez ktorých nemôžeme byť dnes – to je Ukrajina, samozrejme. A ja by som na začiatku diskusie o rusko-ukrajinských vzťahoch, a udalostiach v juho-východnej Ukrajine, vrátil teraz späť k článku, o ktorom sme sa zmienili na začiatku „Priamej línie“ , v rovnakom vydaní, tam bol jeden únik informácie.

Na tomto stretnutí s podnikateľmi ste údajne hovorili, že počas rozhovorov v Minsku, počas tých dlhých nočných rokovaniach s Porošenkom, Merkelovou, Hollande, Porošenko v určitom okamihu povedal nasledovné: „. Vezmite Donbass, ja ho nepotrebujem“ To sa stalo?

Putin : Nie, nič také nestalo. Diskutovali sme o otázkach týkajúcich sa oživenia ekonomiky a sociálnej sféry Donbassu, existuje veľa problémov. A my nevidíme túžbu dnešných vládcov v Kyjeve obnoviť sociálne programy ani ekonomiku Donbass. Je pravda, že sme veľa hovorili o tom. Je to všetko je stanovené v dohode v Minsku, v dokumentoch, ktoré boli podpísané ukrajinskou stranou, oficiálnymi osobnosťami, je ich treba plniť.

Bohužiaľ, nedeje sa tak. Ako vieme, v súčasnosti sme svedkami úplnej blokády Donbassu. To platí pre finančný sektor (bankový systém je vypnutý), týka sa to vyplácania sociálnych dávok a dôchodkov (neplatia nič). Veľa sme hovorili o tom, a to aj s Petrom Porošenkom.

Koniec koncov, aj ja, už som hovoril verejne, že …  No dobre, tam sú ľudia, ktorí bojujú za svoje práva so zbraňou v ruke. Konajú v spravodlivej veci, v nespravodlivej, to je iná vec, ja už ani nechcem to hodnotiť, aj keď samozrejme mám svoj názor, ale ja nemôžem dať takýto posudok, neraz som hovoril o tom.

Ale tam sú aj ľudia, ktorí nemajú nič spoločného s ničím, ktorí získali nárok na dôchodok, z toho 20 rokov pracovali v nezávislej Ukrajine,. Nemajú nič spoločné s vojnovými udalosťami, ani s bojom mužov, ktorí so zbraňou bojujú za svoje práva. Ako oni k tomu prišli ? Prečo im nechcete zaplatiť? Prikazuje vám to zákon. Nie, oni neplatia. Môžeme teda povedať, že dnešné ukrajinské orgány – oni sami odrezali od seba Donbass, a v tom je problém a tragédia, to je to, čo sme hovorili.

M.Sitteľ (moderátorka): Vladimir Vladimirovič, v pokračovaní. Ak svojimi rukami už Kyjev spravil dohody Minsku bezcennými, a on skutočne pokračuje vo vojne, prečo ďalej pokračovať v dialógu s Porošenkom? On vám povie jedno, doma hovorí svojim občanom druhé, západným partnerom tretie – ako v takej situácii viesť dialóg?

Vladimír Putin: Viete, my si nevyberáme partnerov, a v našej práci nesmieme byť vedený sympatiami či antipatiami – musíme sa riadiť záujmami krajiny, preto budeme pokračovať.

M. Sitteľ: SMS od Vladimíra Vladimiroviča (divák), „Peter Porošenko – skutočný zločinec, vzhľadom na to, koľko ľudí zomrelo kvôli jeho akciám. Vladimir Vladimirovič, nie je to ťažké pre ľudskú dušu s ním komunikovať? „

Vladimír Putin: Nie, ako som povedal. Domnievam sa, že súčasné vedenie Ukrajiny robí veľa chýb, a výsledky budú negatívne, ale je to voľba ich prezidenta a vlády.

Dlho som vyzýval v tej dobe neobnoviť vojenské akcie. Koniec koncov, pán Turčynov začal bojovať v Donbasse. Potom Petro Porošenko bol zvolený, mal šancu, aby pokojne vyriešil problémy s ľuďmi v Donbasse, a rokoval s nimi. ,

My sme sa ho snažili presvedčiť. Hovorím „my“, keď to bolo v tzv Normandskom formáte konverzácie. Osobne som ho presvedčoval, aby nezačal vojenské operácie, aby urobil aspoň pokus o vyjednávanie. Nie, on začal bojové akcie.

Prvýkrát neslávny koniec (pre Kyjev), druhýkrát neslávny koniec. Začali tretíkrát – opäť to skončilo tragicky pre Ukrajincov predovšetkým pre ukrajinskú armády. Domnievam sa, že to je kolosálna chyba!

A tieto akcie zablokovali situáciu. Riešenie je možné. Len jedna cesta von: tou je naplnenie dohôd v Minsku, ústavná reforma, riešenie sociálnych, ekonomických problémov, ktorým čelí celá krajina a najmä Donbass,.

Určite tam nemienime zasahovať, to nie je naša vec ukladať Ukrajine ten alebo onen spôsob správania. Ale my máme právo vyjadriť svoj názor. Navyše, máme právo upozorniť na nutnosť vykonávania dohody o Minsk. Chceme, aby boli vykonané, a čakáme to od všetkých našich partnerov, vrátane vedenia Ukrajiny.

K.Klejmenov : veľmi veľa podobných ostrých otázok. Ľudia sa pýtajú, prečo Rusko ponúka zľavy na plyn pre Ukrajinu, prečo dodáva lacnú elektrinu, prečo lacné dodávky uhlia, poskytuje úvery – a na oplátku dostane úplne iný typ reakcie? Čo hovoríte na to?

Vladimír Putin: Viete, politická situácia v tej či onej krajine sa mení čas od času, ale ľudia zostávajú – ľudia, ako som už povedal, v našom tesnom susedstve. Nerobím rozdiel medzi ukrajincami a rusmi, myslím, že to je všetko, jeden národ. Kto má teda iný názor, môžeme diskutovať ? ale teraz nie je čas o tom hovoriť. Ale my pomáhame ľuďom, a to najmä – pomáhame ukrajinskému ľudu. To za prvé.

Po druhé. Máme záujem na tom, aby ukrajinská ekonomika vyšla z krízy, pretože sú našimi susedmi, sú našimi partnermi a máme záujem v tom, že na našich hraniciach bol pokoj, poriadok, a my sme boli schopní vytvoriť a rozvíjať ekonomické väzby so zdravým partnerom.

Povedzme, že na plyn, ponúkame zľavu. Ak vieme, že ekonomika neutiahne tie ceny, ktoré sú zazmluvnené, – v zásade nie sme povinní urobiť nič, ale sme presvedčení, že je potrebné vyjsť v ústrety. To isté platí aj pre ďalšie energie, uhlie a tak ďalej.

Mimochodom, pozrite sa, my sme v novembri a decembri 2013 dohodli s vedením Ukrajiny úver pre Ukrajinu. No, vlastne úver, kúpili sme tam s cenné papiere – dlhopisy – 15 miliárd počas roku, sme chceli dať. 15 miliárd dolárov – prakticky úver, plus ďalších 5 miliárd na výstavbu cestnej siete  cez zvýhodnené pôžičky v rámci komerčných bánk.

A dnes Ukrajina vyjednala od svojich partnerov – 17,5 miliardy na štyri roky.

Ponúkli sme pokles cien zemného plynu, a už začali klesať, za predpokladu pravidelnej platby a splatenie starých dlhov. Zníženie cien zemného plynu v čase, keď oni ich zvýšili o viac ako 300 percent (Ukrajina svojmu obyvateľstvu).

Spolupráca, ktorá existovala – všetko je rozbité. Aj my [v Rusku] máme zložitú situáciu, ale tam je to neúnosne zlé. Veľké podniky skutočne skončili, dochádza k strate spôsobilosti v high-tech oblastiach: v oblasti raketovej techniky, konštrukcie lietadiel, stavbe lodí, jadrovej energie. Myslím si, že sú to veľmi vážne následky. Nie je jasné, prečo to všetko bolo spravené.

Ale život je taký, aký je. Budeme sa snažiť obnoviť vzťahy s Ukrajinou, to je v našom záujme.

K.Klejmenov: Navrhujeme dať slovo hosťom v štúdiu.

V.Korableva: Áno, k ukrajinskej téme otázka spisovateľa Sergej Šargunova.

S.Šargunov: Vladimir Vladimirovič, dobré popoludnie!

Básnik Joseph Brodsky More v roku 1994 napísal takú zlostnú báseň „Na nezávislosť Ukrajiny.“ Tam sarkasticky a s horkosťou písal o ukrajinských nacionalistoch. A dokonca si povzdychol nad krajinou, „prišiel koniec, to vieme, lásky.“

Ale na okrem nacionalistov, ako ste správne povedal, sú milióny iných ľudí, ktorí tam žijú. Myslím si, že dnes sú pod útokom. Ďaleko po príklady, bohužiaľ, netreba chodiť. Tieto nápisy: „domáci separatista čaká na príchod“ ruského sveta „, volajte – linku SBU.“ To znamená, že ľudí volajú špicľovať svojich vlastných susedov. Prenasledovaniu je vystavené obrovské množstvo ľudí, proste majú svoj názor, včera, napríklad, zabili výstrelmi poslanca (bývalý MP – Regióny) Olega Kalašnikova. Predtým, sa mu dostalo mnohých hrozieb od nacistov.

A, samozrejme, tie zákony čo boli prijaté Najvyššou radou k 9. máju, sa tvária anti-komunisticky, anti-sovietsky, ale v skutočnosti urazili každého, kto chová spoločnú historickú pamäť víťazstva. A myslím, že práve stanovenie politiku apartheidu vo vzťahu k ruštine a všetkým, ktorí majú dobrý vzťah k Rusku.

Mám otázku. Ukrajina je presvedčená, že my, Rusko – „vorog“ divoký, ale s rovnakou vytrvalosťou vyžaduje, aby všetky časové výhody a zľavy na plyn platili. A za akých podmienok je realisticky možná normalizácia vzťahov medzi Moskvou a Kyjevom?

Putin: ťažká otázka, aj keď by sa mohlo zdať, že je možné hovoriť na takúto abstraktnú tému jednoty a bratstva ruských a ukrajinských ľudí. Ja to často robím, musím to robiť.

Podmienky sú jednoduché: dnes Rusko nečakáva nič od úradov v Kyjeve, až na jednu vec-  správanie sa k nám ako k rovnocenným partnerom. Dôležité je pre nás, samozrejme, rešpektovať zákonné práva a záujmy ruského obyvateľstva, žijúceho na Ukrajine, a ľudí, ktorí sa považujú za Rusov, bez ohľadu na to, čo majú napísané v pase. Ľudí, ktorí majú ruský jazyk ako materinský jazyk a ruskú kultúru ako svoju pôvodnú kultúru a ktorí cítia svoju neoddeliteľnú spojitosť s Ruskom. Samozrejme, že každá krajina sa zaujíma ľudí, ktorí sa k nej hlásia (v tomto prípade znamená, Rusko). Tak tu sa nedeje nič nezvyklé.

Ale znovu opakujem, máme záujem o plnú normalizáciu vzťahov s Ukrajinou a z našej strany robíme pre to všetko. Samozrejme, že na programe veľmi je akútny problém s Donbasu. Už som povedal, že čakáme od ukrajinských úradov splnenie všetkých dohôd v Minsku. Predovšetkým je potrebné, samozrejme, teraz som vlastne hovoril o tom, vytvoriť pracovnú skupinu v rámci procesu Minsk a začať pracovať na niekoľkých smeroch. Politická reforma, jej ústavná časť, ekonomika, štátna hranica, a tak ďalej. To je všetko, čo potrebujeme začať robiť, a nie o tom hovoriť ale začať robiť prakticky.

Bohužiaľ, stále vidíme len pokračovanie pokusov o represiu a skutočnú túžbu riešiť problém politickými prostriedkami chýba.

Vychádzam z predpokladu, že iný spôsob, ako politický spôsob riešenia problému, neexistuje, a je potrebné aby k tomuto poznatku prišli všetci. Budeme sa usilovať o to.

K.Klejmenov: Navrhujem ďalšiu otázku v štúdiu na túto tému. Katja, prosím.

E.Mironova: Ďakujem, KyrilI.

Nášho ďalšieho hosťa nie je nutné predstavovať, je to Irina Chakamada, známa osoba. Má tiež otázky, k situácii na Ukrajine.

Irina, prosím.

Pozn Medzičasu: Prvá otázka sa týkala Nemcova, druhá tiež ale v otázke zaznelo, či ruské vojská sú alebo boli v Donbasse.

Putin: A konečne, otázka, či naše jednotky sú na Ukrajine? Hovorím vám priamo a rozhodne: ruské vojsko na Ukrajine nie je. Mimochodom, počas nedávneho konfliktu v Donbasu, to priamo povedal náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády, ktorý verejne na stretnutí so zahraničnými kolegami, povedal: “ Nie sme vo vojne s ruskou armádou“ Čo ešte dodať?

K.Klejmenov: Otázka, ktorá prišla na našu webstránku. Aký je dôvod zlyhania ruskej politiky na Ukrajine, vzhľadom k tomu, najprv, že Rusko má taký náskok v historickej príbuznosti s Ukrajinou, za druhé, Rusko investovalo v tejto krajine zhruba 32 až 33 miliárd dolárov a USA iba 5, čo priznala Victoria Nuland. Prečo sme tam zlyhali?

Vladimír Putin: Viete, to nie je naše zlyhanie, to je zlyhanie vnútornej politiky Ukrajiny, tu je ten problém. Áno, sme pomohli Ukrajine, a to aj vo veľmi ťažkej dobe pre nás. V akom zmysle? Dodávky z uhľovodíkov, predovšetkým zemného plynu, ropy, a to na cenách hlboko pod svetové ceny po dlhú dobu, po dobu niekoľkých rokov. Naozaj, táto pomoc, reálna ekonomická podpora desiatok miliárd dolárov, desiatok, to nie je nadsázka. Máli sme obrovskú spoluprácu. Dúfam, že stále môže byť oživená. Obchodné a hospodárske vzťahy boli veľmi široké a rôznorodé.

Čo sa stalo? To, čo sa stalo, je, že ľudia sú unavení z chudoby, krádeží, hrubosti zo strany štátnych orgánov, ich neskrotnej chamtivosti, korupcie, oligarchov pri moci. Ľudia sú unavení z toho všetkého. A keď spoločnosť a štát tu v tomto stave krajiny, ľudia začnú hľadať spôsoby, ako z tejto situácie von, a bohužiaľ, čiastočne to neplatí pre tých, ktorí špekulujú na súčasných ťažkostiach, a ponúkajú niekoľko jednoduchých riešení. Medzi nimi nacionalisti. Ale nebolo to aj u nás v 90. rokoch? Neboli „sprievody zvrchovanosti“, nebol nacionalizmus?

Áno, to bolo všetko, všetci sme tým prešli! A tak všade sa to skutočne deje. To je to, čo sa stalo na Ukrajine. Na Ukrajine tieto nacionalistické prvky, to všetko priniesli do stavu, v ktorom sme teraz svedkami. Preto to nie je naše zlyhanie, je to zlyhanie na Ukrajine.

K.Klejmenov: Ale my sme si nemali skôr nechať ujsť začiatok procesu odchodu Ukrajiny z Ruska? Pýtam sa, pretože teraz tam je nebezpečenstvo opakovania podobných procesov: Kirgizsko, Arménsko, bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa veľmi aktívne angažujú, ako hovoríte, naši západní partneri. Keď sa pozriete na to, ako štedro sú mimovládne organizácie v súčasnosti financované Američanmi v Kirgizsku, tých ktoré sa zaoberajú výhradne politickou činnosťou, je tam viac ako tisíc, 1200. A čo sa Rusko vynakladá na tieto účely? Rádovo menej.

Vladimír Putin: Ste teraz povedali výhradu, ako sa hovorí, podľa Freuda. Hovoril ste, že sme dopustili vylúčenie Ukrajiny z Ruska. Áno, žiaden odpor nebol. Ukrajina je nezávislý štát, a my potrebujeme sa k tomu správať s rešpektom.

My sami sme to všetko roztrhli, na začiatku 90. rokov, kedy sa prijalo rozhodnutie o suverenite Ruskej federácie. Aký krok sme spravili? Vzdali sme sa ich. Ale my sme to urobili sami, bolo to naše rozhodnutie. A ak sme urobili, by sme mali mať úctu k ich nezávislosti. To je voľba ukrajinského ľudu – ako sa budú budovať vzťahy.

Pozrite, keď na Ukrajine bola predchádzajúca kríza, dosť ostrá , potom sa dostal k moci, pán Juščenko a Tymošenková. Na základe čoho? Tretie kolo prezidentských volieb, neústavné. To je kváziprevrat. Ale to urobili bez krviprelievania. Ale sme to prijali a s každým spolupracovali. Ale teraz prišiel prevrat. To už nemôžeme akceptovať. Prišlo k tomuto rastu extrémneho nacionalizmu, to je neprijateľné.

Preto musíme úctivo pristupovať k iným krajinám, vybudovať si vzťah s nimi. A tam už je to mimo našu kontrolu, treba mať na pamäti, že je to stále nezávislý štát, a tam sa do toho ponoriť nemôžme, tam zasiahnuť, to by bolo zlé.

Vytvárame vzťahy, napríklad ako súčasť našej eurázijskej hospodárskej únie s Kazachstanom a Bieloruskom. Po tom všetkom, čo je význam všetkých týchto združení? Nie ťahať ich k sebe. Zmysel je v tom, že všetci ľudia, ktorí žijú v našich krajinách, ich život je lepší, keď hranice sú otvorené.

No, aký je to rozdiel, keď ruskí ľudia žijú v tejto oblasti alebo v susednej, za štátnou hranicou, ak majú možnosť slobodne cestovať k príbuzným, pokiaľ sa životná úroveň sa zvyšuje, ak sa cítia ako plnohodnotné ľudské bytosti, že neporušujú ich práva, nezakazuje sa hovoriť vo svojom rodnom jazyku, a tak ďalej. Ale ak je to všetko možné pozorovať, my koho to zaujíma? Keď vidíme, že ľudia tu žijú dôstojne a zahŕňajú dôstojne.

Máme také vzťahy s Kazachstanom a Bieloruskom a Arménskom teraz, a Kirgizskom. Priali by sme si, sa tento proces rozvíjal.. On je najdôležitejší, najzákladnejší, a nie držať niekoho vo sfére svojho vplyvu. Nebudeme oživovať ríšu, nemáme žiadny takýto cieľ, ktorý nám neustále sa (západ) snažia pripísať. To je normálny, prirodzený proces integrácie. Celý svet sa pohybuje smerom k integrácii: Latinská Amerika, Severná Amerika – Kanada, USA, Mexiko, – celá Európe, Ázia, to isté sa deje s nami po celú dobu a nám po celý čas výstražne dvíhajú prst, že chceme oživiť ríšu. Nerozumiem tomu – prečo? Prečo nám to nechcú uznať?

Chcel by som zdôrazniť, že nemáme žiaden cieľ oživenia ríše. Nemáme žiadne imperiálne ambície. Ale chceme zabezpečiť dôstojný život, a to vrátane ruských ľudí, ktorí žijú v zahraničí dnes, v blízkych nám krajinách SNŠ, a to môžeme cestou rozvíjania komunikácie a spolupráce.

M.Sitteľ: Rusko dnes je krajinou, kde našli útočisko stovky tisíc utečencov z Ukrajiny. Útek od hrôz občianskej vojny, ľudia prišli k nám. Napríklad do mesta Gukovo v Rostovskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou. A teraz poďme tam. Pozrime správu Paula Zarubina.

Medzičas: nasledovala reportáž o utečencoch v meste Gukovo. Redaktor sa chvíľu pristavil u detí a potom prišiel k dospelým.

Otázka: Dobrý deň! Volám sa Alexander, že som z Donbassu. Obyvatelov Donbassu veľmi zaujíma čo čaká naše regióny – Doneck, Lugansk, a aké sú šance na odpojenie od Kyjeva. Mnoho ľudí, má rado Ukrajinu, ale pri týchto konfliktoch nie je proste žiadny spôsob ďalej spolunažívať.

Zarubin: Máte na mysli ďalší status týchto regiónov?

Odpoveď: Áno. Osamostatnenie Donecku a Lugansku ako budúcej NovoRossiji.

Vladimír Putin: Viete, v prvom rade, samozrejme, je potrebné premýšľať o tom, ako obnoviť normálny život v Lugansku a Donecku, v týchto oblastiach, ktoré sa nazývame LNR, DNR, aby prúd utečencov bol zastavený, aby ľudia mohli žiť normálny život vo svojom vlastnom dome.

Viem, že ľudia, ktorí žijú v Donbasse, sú skvelí vlastenci ich vlasti. Mnoho ľudí nechce utiecť, a to ani za bombardovania, pretože oni milujú svoju krajinu. A my musíme urobiť všetko pre to, aby na vlastnej zemi mali vytvorené podmienky pre normálny život, mohli vychovávať deti, pracovať, zarábať peniaze.

Čo je potrebné urobiť? Po prvé, v prvej fáze, mali by sa o to zaujímať orgány v Kyjeve, je nutné obnoviť hospodárske väzby. Drvivá väčšina elektrickej energie na Ukrajine, vzniká z uhlia Donbassu. Ale bol to absurdný, hlúpy, alebo len vymyslený špeciálne pre rozkrádačku peňazí ukrajinského ľudu prípad, kúpa uhlia z Južnej Afriky alebo v Austrálie. Avšak sa takéto pokusy sú tu stále.

Ale je potrebné ďalšie: prvé kroky smerom k hospodárskemu oživeniu a obnoveniu ekonomických väzieb. Myslím si, že pokiaľ ide o to, ako na to, môžu dohody z Minsku poskytnúť nejaký základ, ktoré by oživili všeobecné politické pole na Ukrajine. Ale nakoniec, samozrejme, právo na posledné slovo povedať, kto s kým chce žiť, a za akých podmienok, by malo patriť ľuďom, ktorí žijú v týchto oblastiach. Do značnej miery to bude závisieť na pružnosti a politickej múdrosti vedenia v Kyjeve.

 zdroj