Pripravovala Banderova UPA pod nemeckým vedením atentát na prezidenta Roosevelta?

Tomáš Haas

Predtým, než z Banderovcov naši vyznavači lídrov UPA urobia hrdinov aj napriek publikovaným faktom o ich zločinoch, o ich úlohe v nacistickej genocíde a etnickej”očiste” Ukrajiny, preskúmajme si zaujímavé dokumenty o ich teroristických aktivitách v službách nacistického Nemecka.

Založené na článku profesora Ivana Kačanovského, PhD., Profesora Politológia, University of Toronto v Kyjevskom magazíne “Fráza UA”, spracované Tomášom Haasom, bývalom poradcovi prezidenta Českej republiky Václavom Klausom.

Dokumenty amerických spravodajských služieb, rovnako ako spravodajských služieb nacistického Nemecka prezrádzajú, že Banderova UPA sa pod nemeckým vedením pripravovala na útok na amerického prezidenta. Archív prezidentskej knižnice Franklina D. Roosevelta otvára nový pohľad na úlohu UPA a ich vodcov v Druhej svetovej vojne. UPA bola založená vo Viedni v tridsiatych rokoch a napodiv viedla teroristickú kampaň nie proti Rusku, alebo na Ukrajine, ale primárne proti Poľsku. To napokon pokračovalo aj po nemeckom prepadnutí ZSSR. Centrom ich akcií nebol ani tak “boj proti sovietskym utláčateľom”, ale teroristické operácie v Poľsku a dnešnom západe Ukrajiny, Volyni a Haliči, kde vykonávala UPA etnické čistky podľa svojho programu “očistenie Ukrajiny od Poliakov, Rusov a Židov”.
Jej najznámejším podujatím v tridsiatych rokoch bol atentát na poľského ministra vnútra Bronisława Pierackého v roku 1934. Za organizáciu atentátu bol vodca UPA Stepan Bandera odsúdený na smrť. Trest mu bol zmenený na doživotný žalár a v poľskom väzení bol až do začiatku nemeckej invázie do Poľska, kedy sa za nejasných okolností dostal z väzenia a s nemeckou podporou sa jeho UPA podieľala na Nemcami organizovaných teroristických akciách proti Poľsku a poľskej komunite v oblasti východného Poľska, západnej Ukrajiny a Bieloruska.

Po prepadnutí ZSSR a okupácii väčšiny Ukrajiny Nemeckom, Bandera a UPA organizovali tzv. Slobodnú Ukrajinskú vládu. 30. júna 1941, osem dní po nemeckom útoku, vyhlásil vo Ľwove nezávislý Ukrajinský štát. Pretože bol v blízkom kontakte s Alfredom Rosenbergom, nacistickým ideológom pôvodom z Tallinu (a neskôr ministrom pre obsadené východné územia), domnieval sa, že nezávislá Ukrajina bude prirodzeným spojencom Nemecka. Hitler mal ale s Ukrajinou iné úmysly a Bandera bol spolu s niektorými svojimi ministrami a členmi vedenia UPA Taras Buľba-Borovcom, Andriy Meľnykom, Jaroslavom Stetskom zatknutý a uväznený ako prominentný väzeň v koncentračnom tábore Sachsenhausen, v oddelení pre “špeciálnych väzňov”, v ktorom boli jeho spoluväzni napríklad Stalinov syn Jakov Džugašvili, zajatý na východnom fronte, Churchillov blízky príbuzný Johnnie Dodge, posledný predvojnový francúzsky premiér Paul Reynaud a minister jeho vlády Georges Mandel, posledný rakúsky kancelár Kurt Schuschnigg, posledný predokupačný premiér Nórska Trygve Bratteli a sovietsky generál Dmitry Karbyshev, ktorý potom, čo stratil pre nacistov cenu, pretože sa odmietol pridať k Vlasovovi, bol premiestnený do Mauthausenu, kde bol vo februári 1945 popravený. Medzi inými väzňami osobitného oddelenia “Z” v Sachsenhausene bol tiež páchateľ nevydareného atentátu na Hitlera Johann Georg Elser, ktorý tu bol držaný bez súdu ako Hitlerov osobný väzeň a bol neskôr popravený v Dachau 9. apríla 1945 a rodina Bavorského korunného princa Ruprechta von Wittelsbach. Prehľad prominentných Banderových spoluväzňov môžeme uzavrieť tým pre nás asi najzaujímavejším – kápom v Sachsenhausene (nie v prominentnom oddelení Sachsenhausenu, oddelení “Z”, ale v hlavnej časti), bol neskorší prezident Československej republiky Antonín Zápotocký. Podobný status prominentného väzňa ale užíval aj český fašista a vodca “Vlajky” Ján Rys-Rozsévač, aj keď nie v Sachsenhausene, ale v Dachau. Aj on bol napriek svojej kolaborácii spolu ostatnými predstaviteľmi “Vlajky” zatknutý, keď prestal mať cenu ako kolaborant a začal byť Nemcom s jeho českým nacionalizmom skôr na obtiaž, pretože vsadili na bezpodmienečnú spoluprácu ľudí ako Emanuel Moravec.

Ale späť k Banderovi, UPA a presidentu Rooseveltovi.

Podľa amerických dokumentov v archívoch FBI a prezidentskej knižnici, pripravovala UPA konajúca ako “proxy” pre Reinharda Heydricha a jeho RSHA, Ríšsku bezpečnostnú službu SS, atentát na prezidenta Spojených štátov Franklina Delano Roosevelta.

Prvým zaujímavým dokumentom v Rooseveltovej knižnici je správa z 24 marca 1941, ktorá oznamuje, že nemecký agent a tlačový atašé v Argentíne Christian Zinser organizuje skupinu “Ukrajinských teroristov” a že jeden z Banderovej skupiny teroristov, Maciejko Gregory, ktorý sa po zavraždení poľského ministra vnútra Pierackého ukrýval pod cudzím menom v Argentíne, dostal za akciu sľúbené milión ríšskych mariek. Správa ďalej oznamuje, že Banderov zástupca Mykola Lebed a Darius Hnatkivska, obaja odsúdení za atentát na Pierackého a prepustení Nemcami z väzenia sa spojili s Meľnykom, ukrajinským lídrom UPA.

Podľa ďalšieho dokumentu sa na jar 1941 po prvýkrát pokúsil vstúpiť do USA s falošným pasom na cudzie meno, ktorý mu v Hondurase odovzdal agent gestapa Zinser, ktorý sa tam presunul z Argentíny. SS Sturmbannführer Zinser bol hlavným agentom RSHA (Sicherheitsdienst) v Latinskej Americe. Zinser pracoval pred začiatkom vojny pod diplomatickým krytím v Poľsku, ktorého časťou vtedy bola Halič a podľa FBI sa angažoval v špionáži a zbere informácií o ukrajinských podzemných subversívnych aktivitách v príprave na útok na Poľsko. Neskôr, v roku 1941 bol pre podobné aktivity proti Spojeným štátom vypovedaný z Hondurasu a Guatemaly, kde podľa americkej vojenskej spravodajskej služby organizoval výcvik agentov pre pripravovanú sabotáž Panamského prieplavu (Zinser doslúžil v RSHA opäť pod diplomatickým krytím ako konzul v Šanghaji a po vojne bol uväznený v Sovietskom zväze).

Na stopu Gregoryho Maciejka priviedla FBI iná figúra z ukrajinskej nacionalistickej emigračnej komunity v Amerike a tiež tieňového sveta ukrajinskej špionáže, Alexis Polypenko, gréckokatolícky kňaz a nemecký agent, ktorý začal pre FBI a britskú Inteligencia Service pracovať na začiatku vojny po svojej emigrácii do Nemecka a Argentíny.

Potom, čo americké spravodajské služby získali nové informácie o prípravách teroristického útoku UPA proti prezidentovi Rooseveltovi, bola pasová fotografia Gregoryho Maciejka zväčšená a niekoľko tisíc kópií bolo rozposlaných pobočkám FBI, americkým imigračným pracovníkom a agentom v Južnej a Strednej Amerike. Všetky americké hraničné prechody boli upozornené, aby zadržali Maciejka v prípade vstupu do USA. Americká Secret Service, ktorá má na starosti ochranu amerických prezidentov a Henry Field, šéf bezpečnostného oddelenia prezidentskej kancelárie otvorili zložku a začali zbierať všetky informácie o Maciejkovi, UPA a jej podporovateľoch v USA a ďalších organizáciách zapojených do prípravy atentátu.

Z iného dokumentu amerických spravodajských služieb je zrejmé, že americké spravodajské služby zbierali informácie o Stepanovi Banderovi a jeho úlohe v organizácii atentátu na poľského ministra vnútra Bronisława Pierackého a spojenie nemeckej RSHA a UPA v Latinskej Amerike. Podľa dochovaných dokumentov získala americká spravodajská služba viac informácií o účasti ďalších osôb na prípravách atentátu – Gregoryho Hermana, záložného dôstojníka americkej armády a šéfa jednej z pobočiek UPA v Severnej Amerike a monsignora Ivana Buchka, spirituálneho lídra UPA s veľmi dobrými kontaktami na Vatikán, ktorý musel pre svoje aktivity opustiť USA na jeseň roku 1941. Dokumenty pochádzajú z niekoľkých zdrojov, vrátane Alexisa Polypenka. Polypenko bol kľúčovým svedkom FBI v procesoch s nacistickými organizáciami (German American Bund a German American Alliance), ktoré pripravovali sabotážne teroristické útoky v USA v roku 1942.

Pred tým, než ukrajinská vláda vyhlási Stefana Banderu a jeho spolupracovníkov za národných hrdinov, mala by, popri zvážení ich úlohy v genocíde a etnických čistkách na západnej Ukrajine, zvážiť aj ich činnosť v službách Hitlerovej Tretej ríše a Heydrichovej RSHA. Zvlášť by stálo za to požiadať USA o dokumenty v archívoch Prezidentskej knižnice Franklina D. Roosevelta a FBI, ktorá vyšetrovala ich aktivity v USA v štyridsiatych rokoch, na začiatku Druhej svetovej vojny.

http://fraza.ua/analitics/11.06.08/51890.html

Pridaj komentár