Profesor L. Žák o islame

Práve som si prečítal veľmi dobrý rozhovor, odporúčam prečítať celý

https://www.postoj.sk/16238/musime-poznat-koran

tu dám aspoň niektoré úryvky na ilustráciu:

Zostávajúc pri tejto metafore, ak sa ešte môžem vrátiť ku slovám Františka vysloveným pri návrate z Krakova, myslím si, že prvými, ku ktorým by sme mali my kresťania v Európe pričuchnúť, prvými, ktorých by sme si mali vypočuť na tému islam, sú biskupi, metropoliti, patriarchovia, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky žijúci a pastoračne pracujúci v oblastiach, kde je islam majoritným náboženstvom. Ich pohľady a svedectvá majú nesmiernu váhu.

Len na dokreslenie, a vôbec nie ako provokáciu, by som chcel dodať, že na slová pápeža Františka o islame ako náboženstve pokoja okamžite zareagoval antiochijský patriarcha Ignace Youssif III Younan. V rozhlasovom rozhovore pre taliansku stanicu Radio Uno sa vyslovil, že si veľmi váži otvorenosť a dialogálnosť pápeža, ale na druhej strane dodal, že tvrdiť, že islam nie je spojený s násilím, je omyl. Problém islamu je podľa patriarchu náboženská nenávisť voči tým, čo nie sú moslimovia. Bolestným dôkazom je situácia jeho patriarchátu: len v poslednom období bol usmrtený jeden jeho spolupracovník biskup a desať kňazov. A zavraždení boli z náboženského motívu.

islam delí ľudí na mohamedánov a ostatných – ľudí druhej kategórie

 

Je to práve Korán, ktorý určuje moslimskú náboženskú doktrínu a vyslovuje posudok o náboženskej doktríne a pravovernosti nemoslimov, keďže ide o knihu majúcu pôvod u samého Alaha (podľa súčasného interpretačného trendu táto kniha priamo zostúpila z Neba). Prečo to hovorím? Aby som pripomenul, že Korán je napísaný spôsobom, ktorý veľmi jasne rozlišuje medzi moslimom a nemoslimom, t. j. medzi pravoverným a nepravoverným veriacim v Alaha. Neustále zdôrazňovanie tejto rozdielnosti, ktorá, pochopiteľne, definuje výnimočnosť veriaceho moslima, je fyziologickou črtou tejto knihy a jej náboženskej doktríny. Korán hovorí, prikazuje, radí, poučuje a pritom automaticky delí svet na pravých veriacich a neveriacich.

moslim má vždy pravdu lebo Alah je na jeho strane

Tým vtláča do sŕdc moslimov poznanie, že ak sú dobrými, vernými moslimami, sú jednoznačne na tej správnej strane, zatiaľ čo tí druhí sú na strane nepravdy, klamstva či omylu. Toto poznanie musí byť pre každého moslima nielen náboženskou, ale aj svetonázorovou a spoločenskou pravdou prvej kategórie.

stačí sa spýtať ako sa islam chová na území kde je väčšinový

Ak na úrovni doktríny je explicitne hlásaná nadradenosť islamu nad kresťanstvom, pravého veriaceho (moslima) nad neveriacim (kresťanom), je veľmi náročné chcieť dosiahnuť realizáciu reciprocity v spoločnosti, ktorá je majoritne moslimská. Stačí si vypočuť, čo na túto tému hovoria biskupi a kňazi pôsobiaci v moslimských krajinách. Ich každodenné skúsenosti sú indikatívne.

Korán neskrýva ako sa treba chovať voči „neveriacim“

Vzťahy moslimov k ?neveriacim? (či už ide o kresťanov, alebo o židov) sú namierené inak. Na nich sa berie ohľad podľa doktríny Koránu, až keď sa vrátia na správnu cestu, určenú Mohamedom. Dovtedy ich treba vidieť ako neveriacich, majúcich osud prekrúcačov pravdy.

 

Je evidentné, že ak podľa Koránu Alah takýchto ľudí kruto potrestá večným trápením, tresty sú ich zaslúženým osudom aj tu na zemi. Nechcem teraz citovať slová Súr, ktoré píšu, čo všetko si zaslúžia ?neveriaci? tu na zemi a ako ich majú prísne trestať tí, čo majú pravú vieru. Ide o známe násilnosti, ku ktorým pobádajú Súry ?Krava? (verše 187, 189), ?Ženy? (verše 91, 102), ?Vojnová korisť? (verše 12, 13), ?Pokánie? (verše 5, 14, 29, 30, 36, 74), ?Mohamed? (verše 4, 5, 11), ?Víťazstvo? (verš 29), ?Dohadovanie sa? (verš 6), ?Zakazovanie? (verš 9) a mnohé ďalšie.

násilie je v Koráne formulované ako všeobecne platný príkaz pre všetkých moslimov všetkých čias

Formulácie jednotlivých veršov hore citovaných Súr sú akoby vytrhnuté z dejinného kontextu. Sú totiž tak formulované, akoby mali mať punc univerzálnosti, akoby mali platnosť všade a vždy.

 

To je však skoro nevyhnutné, keďže výzvy k násiliu proti ?neveriacim? sú zakomponované medzi verše s duchovnými či morálnymi témami majúcimi evidentne platnosť pre moslimov všetkých krajín a všetkých čias. Zoberte si napríklad viackrát sa v Koráne opakujúce slová: ?zabite ich (?neveriacich?), kdekoľvek ich nájdete? (pozri Súry ?Krava?, ?Ženy?, ?Pokánie? a ďalšie) alebo slová: ?bojujte proti nim všetkým (?neveriacim?) vždy, v každom čase? (Súra ?Pokánie?, verš 36; slov. preklad vynechal ?v každom čase?).

 

Tieto a iné podobné všeobecné formulácie predstavujú problém, ktorý si islam vnútorne nesie. Ale tak je napísaný Korán.

prečítať si korán aby sme vedeli na čom sme

Pražský imám v jednej relácii odvysielanej televíziou ČT 24 dostal otázku, ako sa možno dozvedieť niečo o islame so zárukou, aby to boli správne poznatky. Odpovedal: ja by som vám mohol porozprávať všeličo o svojom náboženstve, ale najlepší spôsob je prečítať si Korán. Preto si myslím, že postupujem legitímne, ak hovorím, že my kresťania máme túto knihu čítať a poznať. Koránom sa tiahne ako ?červená niť? náuka, ktorá kladie na srdce moslimovi, ako sa má správať doma, v moslimskej komunite a v prítomnosti ?neveriacich?. Keďže oni neochvejne veria, že táto kniha zostúpila z Neba a že ide teda o nadprirodzenú, neomylnú učiteľskú autoritu, nuž nezostáva nám iné, ako ju vziať do rúk. Píše sa v nej aj o nás.

 

mierumilovný islam

Obdobie vlády kalifátu Abbasidovcov (750 ? 1261). Jej predstavitelia, sídliaci v Bagdade, boli mimoriadne otvorení vede a poznaniu. Vďaka nim sa do prvých radov vtedajšej vedy postavili arabskí a perzskí učenci. Títo priniesli nové poznatky v oblastiach matematiky, astronómie, medicíny, optiky atď. V Bagdade vtedy pracovali spolu v ?akademickom centre? nazvanom ?Dom Múdrosti? moslimskí a nemoslimskí učenci a prekladatelia, majúci za úlohu zosystematizovať a preložiť do arabčiny všetky dovtedy dosiahnuté vedecké poznatky. Neuveriteľný príklad spolupráce!

súčasný islam sa k mierumilovnosti nehlási, považuje ju za dekadenciu

Treba však vedieť aj to, že dnešný mienkotvorný sunnitský islam wahhábovského a salafického typu považuje toto obdobie za dekadenciu, exces, za odklon od pravého ducha Koránu, za skúsenosť, ku ktorej sa islam nemá viacej vracať. Aj toto nás učia dejiny, avšak tie novodobé. Viackrát ma preto zarazilo, keď som počul zo strany niektorých západných nadšencov dialógu s islamom hovoriť o tom, že islam kalifátu Abbasidovcov je ten pravý islam, ktorý musíme mať na pamäti pri dialógu s dnešným islamom. Bojím sa, že ide o mystifikáciu minulosti, ktorá nie je vôbec jednoliato interpretovaná zo strany dnešného islamu.

tie vety su formulované neskutočne jemne, ale pritom nezakrývajú opravdu o islame ako to robia slniečkári

Jezuita Samir Khalil Samir, profesor a vo svete uznávaný odborník na islam.

Varuje kresťanov, a katolíkov zvlášť, pred naivným postojom k islamu, vychádzajúceho z uvoľnenej radosti z toho, že v Koráne sa píše o Alahovi ako o jednom Bohu, o Ježišovi ako o veľkom prorokovi, o Márii ako o mimoriadnej žene atď. Netreba zabúdať, že celková náuka Koránu je orientovaná korektívne, t. j. reparačne voči židovstvu a kresťanstvu.

Korán hovorí, že iba jedna kniha je svätá. Skôr než sa táto kniha dostala do rúk Mohameda, zostúpila z Neba dvakrát. Raz bola ponúknutá svetu cez Mojžiša, ale židia ju začali prepisovať podľa svojho a prekrúcať. Nevysvetľovali ju správne a mnohé z jej obsahu zatienili. To isté sa stalo, keď tá istá kniha zostúpila z Neba pre kresťanov. Ježiš Kristus hovoril o nej, ale kresťania ho nepochopili, a preto ho zle interpretovali a doteraz zle interpretujú.

Islam je božia náprava chýb ktoré robia židia a kresťania už svojou existenciou.

Islam sám seba chápe ako tretí pokus a definitívne zjavenie knihy v jej plnej pravde. Takže Korán koriguje všetko to chybné, čo v oblasti náboženskej náuky učia židia a kresťania. Keď vedieme dialóg s týmto náboženstvom, nesmieme zabúdať, že islam má vo svojom doktrinálnom DNA túto reparačne-korektívnu dimenziu voči nám kresťanom. My sme tí, ktorí majú byť doučení a poučení, my máme spraviť krok k pravde, nie oni.

tak toto je sila, slniečkari na západe fakt stratili zdravý rozum

Druhou  vážnou témou, o ktorej by sa dalo hovoriť, je odovzdávanie kresťanských kostolov islamským komunitám. Chápem, že kresťanský darca (diecéza či farnosť) koná pod vplyvom prikázania lásky. Je si však vedomý toho, že tento akt je chápaný na druhej strane ako symbol eschatologickej povahy? Chcem povedať ? ako symbol toho, že už teraz sa deje to, čo predpovedá moslimská tradícia, t. j. že na konci časov sa všetci, dokonca aj Ježiš Kristus, podrobia Mohamedovi, uznajúc ho ako najväčšieho Proroka? Ak je to ale tak, nemali by sme byť azda viacej pozorní voči tomu, ako sú naše dialogálne správanie a rozhodnutia interpretované moslimami? To neznamená nechcieť byť otvorenými pre dialóg. Treba len hľadať vhodné riešenia pomoci, t. j. tie, ktoré by neprilievali olej do ohňa implicitnej doktrinálnej hegemónii islamu voči kresťanstvu.

analogicky platí, že dialóg o islame ma začať poznávaním ľudí na Slovensku, čo je islam zač. Až potom môžeme debatovať s islamom. Inak nás opijú rožkom (takija).

Aj preto je pre nás dialóg s islamom dôležitý. cirkev na Slovensku nemôže zostať pasívna, ale musí rásť v poznaní a v skúsenosti viesť dialóg. Otázka je, na akej rovine ho treba začať viesť. Myslím si, že v prvom rade je dôležitý dialóg ad intra, vnútorný dialóg o islame v cirkvi samotnej. Potrebujeme organizovať kultivované diskusie medzi biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, ale aj na úrovni farností.

Žiaľ verejní činitelia si nemôžu dovoliť otvorene hovoriť, musia vážiť slová, nemôžeme sa na nich za to hnevať. Ohrozili by totiž životy ľudí žijúcich v islamskom svete. Ako to napríklad naposledy spravil pápež Benedikt XVI

Slová predstaviteľov cirkvi rezonujú v spoločnosti oveľa viac než slová teológov či iných členov kresťanského spoločenstva. Nevhodné, neopatrné výroky biskupov či kardinálov, a to nehovoríme o pápežovi, môžu rýchlo vzbudiť nežiaduce reakcie. Preto chápem, že ak niekto v mene cirkvi hovorí verejne o islame, musí vyberať slová a formulovať myšlienky, ktoré znejú dialogicky, nechávajúc v ústraní problematické črty tohto náboženstva a upriamujúc sa na pozitívne stránky vzájomného spolunažívania.

Čo dodať?

Článok (originál rozhovor hore na linku) by si mali predovšetkým prečítať slniečkári, aby sa im otvorili hluché uši a slepé oči a aby konečne uvideli realitu, pred ktorou si strkajú hlavu do piesku. Verím ale, že bude obohatením pre každého kto sa chce dozvedieť viac na túto tému bez zjednodušovania a čiernobielych pohľadov.

 

 

 

 

9 komentárov

  • redivivusKO – predpokladám že vieš, ty „inovátorko“, že za dehonestujúcu zdrobnelinku – ko = kokotko, ti každý bitkár na počkanie rozbije nos, takže dúfam, že pri svojej slušáckej arogancii na takého natrafíš – a kiež by ti aj cinkali zuby o podlahu. Ale k veci – jednak si si ten dokument nepozrel celý, takže ti ušla celá príprava islámskeho projektu, jednak ti nedochádza, že to, čo ty nazývaš elementárne vzdelanie – mimochodom dnes cielene degraduje, je len súčasťou matrixu, procesov riadenia a hlavne – prostriedkom tvojej – našej exploatácie. Chronológia, dejepis, dejiny – to všetko je súčasťou 2. priority obecných prostriedkov riadenia – teda – NÁSTROJ!
    Dnes prebieha preformátovanie biblického projektu pomocou tzv. Novej chronológie – a človek sa nestačí diviť koľko variant „právd“ môžu obsahovať „dejiny“, pokiaľ niekto chce opäť chronológiou manipulovať masami. Čo sa týka môjho „elementárneho“ vzdelania, tak moji starí rodičia do mňa vtĺkali – „Uč sa! – vedomosti sú to jediné, čo ti nikto nikdy nezoberie!“. Musím povedať, že mali pravdu len v tom, že mi vedomosti ozaj nikto nezoberie, avšak vynárajú sa stále nové a nové fakty – a treba si tú bibliotéku v hlave začať čistiť a revidovať. Všetko je to nie o sume vedomostí, ale o prístupe k vedomostiam ako takým. A toto – rediviusKO, nikto v školskom vzdelávacom systéme – veľmi obmedzenom systéme, nevyučuje, a je to nad rámec „tvojho elementárneho“ vzdelania. Takže – rob si posmech z koho chceš – ja mám zdravé sebavedomie, mňa ty neponížiš – len naserieš. Ak ti ide práve o to v zmysle tvojej pracovnej metodiky – Prozreteľnosť ti onedlho vystaví účet.
    Keďže šalát nechápe, čo je to koza, tak tu je materiál pre „materské škôlky minulosti“ –
    6 PRIORÍT OBECNÝCH PROSTRIEDKOV RIADENIA

  • Pohľad späť do roku 1999: kňaz z Turecka píše do Vatikánu o islame !!
    31.7.2016
    Dnes boli naprieč Talianskom pozvaní moslimovia do kostolov na znak „solidarity“ s mučeníctvom otca Jacquesa Hamela. V roku 1999 katolícky arcibiskup v Smyrne (Turecko), Giuseppe Germano Bernardini, vysvetlil v ráznom liste pápežovi a kardinálom, prečo nemôžu byť moslimovia pozvaní modliť sa do kostolov: v moslimskej mysli existujú právne dôsledky takéhoto skutku.
    MOSLIMOM NESMIE BYŤ NIKDY DOVOLENÉ, ABY SA MODLILI V KOSTOLE. JE TO PRE NICH DÔKAZ NÁŠHO ODPADLÍCTVA.
    Abp. Germano Bernardini, arcibiskup v tureckej Smyrne predniesol tento príhovor 13. októbra 1999 počas Druhej synody európskych biskupov. Písomná verzia textu o probléme Islamu bola daná sekretárovi synody. Toto je text v plnom znení:
    „Svätý Otče, Vaše Eminencie,
    V Turecku, 99,9% moslimskej krajine, žijem 42 rokov a 16 rokov som arcibiskupom v Izmir [Smyrna], v Malej Ázii. To, čo je predmetom môjho vstupu je teda očakávateľné: problém Islamu v Európe v súčasnosti a v blízkej budúcnosti. Ďakujem Bp. Patatre a tým, ktorí už hovorili o tejto téme na tomto významnom zhromaždení a preto nie je z mojej strany potrebné podať dlhé vysvetlenia a relevantné interpretácie.
    Cieľom môjho vstupu je predovšetkým mať na Svätého Otca jednu pokornú požiadavku. Aby som bol stručný a jasný, najskôr sa zmienim o troch prípadoch, ktoré sa vzhľadom na ich zdroj skutočne stali.
    1) Počas oficiálneho stretnutia islamsko-kresťanského dialógu sa jedna autoritatívna moslimská postava [podľa spoľahlivých zdrojov to bol Anwar Sadat (1918-1981), prezident Egyptskej republiky po smrti Nassera v 1970] obrátila ku kresťanom a pokojne a sebaisto povedala: „Vďaka vašim demokratickým zákonom vás napadneme; vďaka našim náboženským zákonom si vás podmaníme.“
    Je možné veriť, že toto „podmanenie“ už začalo s „petrodollars“ [Pozn.prekladateľa: doláre zarobené za vývoz ropy], ktoré nie sú použité na vytvorenie práce pre chudobné krajiny v severnej Afrike a Strednom východe, ale na budovanie mešít a kultúrnych centier v kresťanských krajinách s islamskou imigráciou – vrátane Ríma, centra kresťanstva. Ako v tomto všetkom nemôžeme vidieť jasný plán expanzie a opätovného dobytia?
    2) Z príležitosti ďalšieho islamsko-kresťanského stretnutia, ako zvyčajne organizovaného kresťanmi, sa jeden zúčastnený kresťan verejne spýtal prítomných moslimov, prečo aspoň raz nezorganizujú podobné stretnutie. Jeden neochvejný autoritatívny zúčastnený moslim doslovne odpovedal: „Prečo by sme mali? Vy nás nemáte čo naučiť a my sa od vás nemáme čomu naučiť.“
    Dialóg medzi hluchými?
    Faktom zostáva, že termíny ako „dialóg“, „spravodlivosť“, „vzájomnosť“ alebo pojmy ako „práva človeka“ a „demokracia“ majú úplne iný význam pre moslimov ako pre nás. Ale verím, že tento fakt už dnes uznáva a pripúšťa každý.
    3) V jednom katolíckom kláštore v Jeruzaleme bol – a možno i stále je – istý arabsko-moslimský pomocník. Ako čestnému a milému človeku sa mu dostalo vysokého uznania od členov rádu a to isté si on myslel o nich. Jedného dňa, vyzerajúc smutne, im povedal: Moji vedúci predstavitelia sa stretli a rozhodli, že všetci „neverci“ musia byť zabití; ale vy sa nemusíte báť, pretože ja vás zabijem bez toho, aby ste trpeli.“
    Všetci vieme, že musíme rozlišovať medzi fanatickými a násilnými menšinami a medzi čestnou, mierumilovnou väčšinou. Ale táto väčšina bude na rozkaz daný v mene Alaha alebo Koránu vždy pochodovať ucelene a bez zaváhania. Dejiny nás každopádne učia, že pevne odhodlané menšiny sú vždy schopné sa vnútiť tichým porazeneckým väčšinám.
    Bolo by naivné podceňovať alebo, ešte horšie, smiať sa na týchto troch príkladoch, ktoré som uviedol; zdá sa mi, že nad ich dynamickým učením by sme sa mali vážne zamyslieť.
    Ale i napriek tomuto dôkazu nie som pesimista. Kresťan nesmie byť pesimista, pretože Kristus vstal z mŕtvych a je stále živý; On je Boh – na rozdiel od hocijakých iných prorokov a podobných tvrdení. I keď konečné víťazstvo bude Kristovo, Božie časy môžu byť veľmi dlhé a zvyčajne aj sú. On je trpezlivý a čaká na obrátenie hriešnikov: medzičasom pozývam Cirkev, aby sa dokonca zorganizovala tak, aby pracovala na urýchlení príchodu Jeho Kráľovstva.
    Teraz by som dal rád Svätému Otcovi jeden vážny návrh: zorganizujte tak rýchlo ako je to možné, ak nie synodu, tak aspoň sympózium biskupov a pastorálnych pracovníkov medzi imigrantmi so špeciálnym zameraním na moslimov, ktoré by bolo rozšírené smerom k zástupcom reformnej cirkvi a pravosláviu. Jeho zorganizovanie by bolo zverené Európskemu koncilu episkopálnych konferencii (ktorý má dlhú a overenú skúsenosť v tejto oblasti) v spolupráci s Európskou konferenciou cirkví.
    Toto sympózium by malo slúžiť na hĺbkové štúdium problematiky moslimov v kresťanských krajinách a malo by nájsť spoločnú stratégiu na to, ako čeliť a vyriešiť tento problém kresťanským a objektívnym spôsobom. Je nevyhnutné, aby sme boli zajedno v princípoch, i keď ich aplikácia sa bude líšiť z miesta na miesto a v závislosti od ľudí. Nič nie je tak škodlivé ako nesúhlas v otázke princípov!
    Zakončím svoj vstup s exhortáciou, ktorá vychádza z mojej skúsenosti: moslimom nesmie byť nikdy dovolené, aby sa modlili v katolíckom kostole, pretože toto je v ich očiach vnímané ako istý dôkaz nášho odpadlíctva. Ďakujem.“
    Abp. Germano Bernardini sa po synode vrátil do Smyrny. Vo veku 75 rokov sa utiahol do súkromného života.
    http://www.lifenews.sk/node/10639

    • edo – Pane! Slúžiť dobrej veci, je tá najlepšia vec! Ale – nie je nič ľahšieho, ako zneužiť altruizmus.
      Ja som mal bohovské šťastie, že ma v určitom období môjho mladého života vychovával môj prastrýko – bývalý francúzsky legionár – najláskavejší človek na svete! Prisám bohu! Z neho láskavosť priam tiekla! Ale tento človek vedel v sebe nájsť aj dostatok zúrivosti – energie, aby chytil ešte v zárodku začínajúce zlo – ten zlý úmysel, to zmrdovstvo! Odpúšťanie = vytváranie kriminálneho prostredia. Nie je to jednoduché v tom, že cestu do pekla nám dláždia dobrými úmyslami- Je to cesta plná hadov!

  • Dobre – poďme na to! Ako hovoril Luis Pasteur – objaviteľ vakcíny proti besnote – „Niekde treba začať!“. Tak začnime tým, kto stvoril ideológiu – nie náboženstvo!!! islámu!

Napísať odpoveď pre Maroš Zrušiť odpoveď