Referendum v Grécku bude, schválil ho parlament, hrozí bankrot krajiny

Za vládny návrh hlasovalo 178 poslancov, proti 120, 2 sa zdržali.  Návrh podľa očakávania podporili poslanci radikálnej ľavice, nacionalisti a krajná pravica.

Proti boli konzervatívci, socialisti a komunisti.

Grécka vlajka

Vláda vyzvala obyvateľov podporiť odpoveď nie, teda odmietnuť požiadavky veriteľov. Tým vlastne vláda navrhuje bankrot krajiny.

Celý prejav gréckeho premiéra preložený do češtiny priniesol portál AltPress .

Zaujímavé aj pre Slovensko je však vyjadrenie rakúskeho ministra financií Hansa Jörga Schellinga.  Považuje odchod Grécka z eurozóny za nevyhnutný. Podľa neho však Atény musia najskôr požiadať o vystúpenie z Európskej únie. A toto vystúpenie musia podľa neho schváliť ostatné členské štáty. (zdroj HN)

Bolo by asi dobré sa pozrieť, kam dospela európska legislatíva po rôznych akciách typu Lisabonská zmluva. Takže ak sa občania niektorého štátu rozhodnú, že ich štát Úniu opustí, potrebujú k tomu ešte súhlas ostatných krajín? Pokiaľ sa rakúsky minister nemýli, je tu situácia, kedy je naša štátnosť degradovaná na protektorát.

„Spojenie“ Grécka s EÚ zabezpečuje už len program núdzovej pomoci gréckym bankám ELA.

Európska centrálna banka poskytuje týmto bankám hotovosť, ktorú následne pospolití Gréci vyberajú z bankomatov.

Ak by sa tento program zastavil, je grécky bankrot takmer nevyhnutný. Tým pádom teraz EU cez ELA financuje nový začiatok Grécka, pretože najprv zbankrotuje štát, potom banky a radoví Gréci, ktorí si stihli vybrať z banky aspoň časť svojich úspor majú svoje mini „devízové“ rezervy na najbližšie chvíle.

Dnes (28. 6. 2015) bude ECB rozhodovať o predĺžení alebo pozastavení programu ELA. Rozhodovanie jej nezávidím, pretože predĺženie programu v prípade odchodu Grécka z eurozóny a prípadný výstup Grécka z EÚ plus neodvratný bankrot znamená, že ECB priam vyhadzuje peniaze von oknom. Tlak na výber vkladov z gréckych bánk je enormne vysoký, takže cena ELA bude mimoriadne veľká.

Na druhej strane zastavenie programu ELA tak zdramatizuje situáciu, že výstup Grécka z EÚ sa stane viac než pravdepodobný.

Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros píše, že grécke referendum nemá už v situácii, keď  euroskupina nepredĺžila záchranný program žiaden význam.

Nezdieľam ten názor. Rozhodnutie euroskupiny zablokovalo iba jeden smer finančnej cesty na trase EU Grécko. Ak v referende občania Grécka povedia nie, vtedy cesta bude zablokovaná úplne a EU môže začať počítať straty.

 Tu je na mieste pozrieť sa na situáciu dôkladnejšie.

Na podmienky veriteľov a celý ten záchranný plán.

Jeho cieľom je uspokojenie pohľadávok veriteľov tak aby nemuseli odpisovať straty. Tie sú pre niektorých, včítane Slovenska,  veľmi bolestivé. Ekonomicky a hlavne politicky, iste si pamätáte na vetu, že 16 krajín sa nemôže mýliť.

Cieľom plánu je aby veritelia dostali „svoje“ plus aby grécky podiel na splácaní záväzkov bol čo najvyšší.

Lebo ak si majú veritelia platiť sami sebe cez rôzne „záchranné plány“ s tým, že ich „podnikateľskou“ odmenou bude iba papier s pekne vyzerajúcimi číslami ich „aktív“ v Grécku, to asi  nemá veľký význam.

Veritelia uvedomujúc si nízku kvalitu ich „investície“ sa snažia grécky podiel na splácaní záväzkov  čím viac navýšiť, to je jediné reálne splácanie dlhu.  Prípadne aby za Grécko platil iný veriteľ  ale kde takého vola dnes nájsť.

Tým dostávajú široké masy Grékov pod existenčný tlak. Ten tlak zaručene pridusí grécke hospodárstvo a špirála biedy a ľudského nešťastia sa roztočí do vyšších obrátok. A že si v tom prípade neprídu na svoje ani veritelia, to je každému jasné.

Veritelia sú dnes v pozícii gamblera, ktorý stále „hádže do prasiatka“  a verí, že sa mu podarí tak postláčať tlačítka, že vyhrá to, čo si vyhrať zaumienil, prípade nemalého počtu hráčov typu Slovenska aspoň to, čo do „prasiatka“ nahádzal. Stláča búcha do automatu, až ho možno aj rozbije.

Čakať „výhru“ je však čoraz viac nereálne, chybou bolo začať „gambliť“. Niekto možno „vyhrá“ ale väčšina gamblerov iba naplní prasiatko.

Hodina pravdy pre gamblerov skôr či neskôr nastáva v živote osobnom, tak aj v živote tak akosi „únijnom“.

O tomto bude grécke referendum, záchranné plány veriteľov nič pozitívne radovému Grékovi neprinesú a ani to nikdy nebolo ich cieľom.

 Situácia okolo Grécka nebola nikdy situáciou čisto ekonomickou, ale vždy tam prevládali politické prvky. To je aj hlavnou príčinou súčasného stavu. Grécko je ako člen EU a NATO bránou do východného Stredomoria.

Ak sa Grécko dostane do zložitej spoločenskej situácie, a vlastne tam už je, je tu Rusko a Čína, ktoré nezaváhajú vziať Peloponéz pod svoje krídla.

Podmienkou by iste bolo vystúpenie Grécka z EU a NATO a náklady pre Rusko a Čínu by boli značné. Ale neber to v situácii, keď na jedno vložené euro pripadne niekoľko stratených eur nepriateľského bloku.

Je veľký predpoklad, že to bude práve geopolitika, ktorá donúti ostatných členov EU platiť a platiť na Grécko. Či už priamo cez rôzne záchranné mechanizmy alebo akceptáciou gréckeho bankrotu bez akýchkoľvek odvetných sankcií.

[sociallocker][/sociallocker]