Richard Sulík – politik s nosom (občas)

richard-sulik

Richarda Sulíka mám rád. Bez váhanie mi pomohol, keď sa do mňa oprel vtedajší prezident republiky Ivan Gašparovič podporený plnou váhou štátnej mašinérie. Rovnako som obdivoval jeho nefalšovaný zápal pri presadzovaní toho, čo považoval za dôležité. Hoci sa s dešpektom vyjadrujem hlavne o jakobínskom jadre strany, nebráni mi to občas poskytnúť svoj náhľad predsedovi SaS, ak ide z môjho pohľadu o dôležité veci.

richard-sulik

Minulý týždeň som mu napríklad poslal úvahu, že stupídna politika Únie v otázke imigrácie je prekročenie Rubikonu a ak toto opozičné strany nevyužijú, nemajú čo v politike robiť. Na Medzičase som medzitým vydal k tejto téme články (tu, tu), ktoré zlomili všetky naše rekordy čítanosti. Je to téma, ktorá v spoločnosti veľmi silno rezonuje a možno som prispel k rozhodnutiu Richarda vystúpiť z bruselského tieňa. Pochopil, kadiaľ vedie cesta na profiláciu opozície a článkom v Aktualitách sa Richard šance chytil ako jeden z mála slovenských politikov.

Na jednej strane som rád, že prináša racionálne postoje a návrhy na praktické riešenia, ktoré sa v mojich článkoch neobjavili. Na druhej strane som sklamaný, že kritika Únie sa nesie len v zmysle navonok sa prejavujúcich sa aktivít – ako je prerozdeľovanie zdrojov, či “nesprávna” zahraničná politika.

Bohužiaľ, Richard Sulík neprekročil ohraničenie svojho ekonomického zamerania a vnútornú hnilobu Únie, nakazenie neomarxistickým vplyvom, širokým oblúkom obišiel mlčky. Možno mu však krivdím. Ako ho poznám, on sám dobre chápe, že multikultúrne, neomarxistické agresívne tvrdé jadro strany je nevoliteľné, avšak ako predseda strany je rukojemníkom týchto ľudí a necelý rok pred voľbami do parlamentu neprichádza vnútorný rozkol strany do úvahy.

Rozhodne som zvedavý na ďalší vývoj kauzy. Ak má Richard dostatočný politický cit, bude kuť železo, kým je horúce a téma imigrácie sa stane jednou z kľúčových tém Sulíka a strany SaS. Budem však mať zmiešané pocity. Na jednej strane samotnému Richardovi fandím, strana SaS je ako celok nevoliteľná a v súčasnej podobe priam nebezpečná.

Zdroj:
http://www.aktuality.sk/clanok/275487/komentar-richarda-sulika-staty-zapadnej-europy-utecencov-si-nechajte/

3 komentáre

  • Pingback: Quo Vadis, SaS? – MEDZIČAS

  • Tak tak… Sulik nech este zoberie do strany zopar dalsich buzerantov k tej slezingerke, aby este viac liberalizovali slovensko a ludi ktorym je z buzikov na zvracanie…. nie z tych normalnych ludi ktori su inak orientovani, ale z tych buzerantov co sa olizuju na verejnosti a chodia polonahi na kadejakych buzno pridoch… a urcite dostane vela hlasov na slovensku…. dufam ze sas zanikne coskoro a s nou aj chore napady…. aj ked nehlasovat za euroval (a zaroven potopit vladu) no dajme tomu… a potom zdekovanie sa do eu parlamentu kde sulik aj tak nic nedokaze a aj jemu podobni akurat ze bude mat bohovsky dochodok…. no ale co uz…. to je realita… sulik na sk v politike skoncil (bohuzial) ci chvalabohu??? cas ukaze

    • Hoci to môže znieť divne, ak sa Richardovi podarí umravniť najviac vyčnievajúce hlavy – či už ide o ľavicovo liberálne alebo protiruské postoje, chytí opraty pevne do rúk, môže to kľudne ustáť a SaS pretlačí do parlamentu. On sám je pragmatik a postoj voči členskej základni je výrazne napravo. V ukrajinskej kríze má oveľa umiernenejší postoj ako tvrdé jadro, nezakrýva so oči pred svinstvami Západu na Ukrajine.

      Romana Schlesinger, napriek barnumskej reklame, do strany (vraj) prijatá nebola – podľa predstaviteľov strany išlo len o podanie prihlášky.

Pridaj komentár