Ropný trojuholník neveští nič dobré

https://www.flickr.com/photos/azrainman/991225765/

Čoraz viac krajín ťažiacich ropu zažíva sociálne a etnické nepokoje. Za normálnych okolností by to bol dôvod, aby cena ropy vystrelila nahor. Súčasná globálna finančná a ekonomická situácia je však všetko iné, len nie normálna. Čo sa deje na trhu s ropou a prečo je to dôležité?

 

Globálnu finančnú krízu sprevádzal najväčší prepad ekonomickej aktivity od čias Veľkej depresie v 30. rokoch. Jednu z dôležitých úloh v tom zohrávala ropa, respektíve jej cena. Ekonomickým problémom predchádzali historicky rekordne vysoké ceny ropy. Pred krízou stála ropa 147 dolárov za barel. Po rýchlom prepade na 35 dolárov nasledoval opätovný, pomerne rýchly rast. Cena však už nikdy nevzrástla výraznejšie nad sto dolárov, a okolo tejto hranice sa drží dodnes. V posledných týždňoch dokonca cena klesla pod túto hranicu, a teraz sa pohybuje na šesťmesačnom minime.

Tento vývoj je veľmi zaujímavý, ak si uvedomíme niekoľko skutočností. Tou prvou je, že centrálne banky rozvinutého sveta ?natlačili? do ekonomiky bilióny (áno, čítate správne, tisíce miliárd) dolárov, libier, či japonských jenov. Kľúčové úrokové sadzby, teda tie, za ktoré centrálne banky požičiavajú peniaze komerčným, sú od začiatku krízy prakticky nulové. V niektorých kľúčových producentských či tranzitných krajinách rastú etnické a sociálne nepokoje (Líbya, Irak, Ukrajina). A Rusko, druhý najväčší vývozca ropy na svete, sa pomaly, ale isto blíži k úrovni vzťahov z dôb studenej vojny. To všetko sú faktory, ktoré zásadným spôsobom tlačia na rast ceny ropy.

Podľa najnovších údajov americkej Energetickej informačnej agentúry (EIA) ropné spoločnosti v roku 2013 nahromadili dlh v celkovej výške 106 miliárd dolárov. Je to preto, aby mohli pokryť prudko rastúce náklady na ťažbu, prieskum nových ložísk a udržiavanie ťažobnej infraštruktúry. Takisto predali majetok v celkovej hodnote 73 miliárd dolárov. Je to dôsledok toho, že zatiaľ čo zisky z predaja ropy od roku 2011 stagnujú, celkové náklady na údržbu a ťažbu neustále rastú. Ide o bezprecedentný vývoj a odchýlku od dlhodobého vývoja v minulosti. Medzi analytikmi to vyvoláva otázky o  schopnosti dlhodobého prežitia veľkej časti ropného priemyslu a biznisu okolo neho.

Prečo teda nerastú ceny ropy stále vyššie a vyššie, ako by to potrebovali ropné spoločnosti na bezpečné pokrytie svojich nákladov? Práve tu sa dostávame k pomyselnému ?trojuholníku skazy?, ako niektorí analytici označujú tento vývoj. Zdola tlačia na cenu ropy už spomínané rastúce náklady na ťažbu (tj. vyčerpávanie ľahko dostupných zásob). Zhora tlačí na cenu ropy obrovský dlh, ktorý sme ako globálna spoločnosť, vlády, firmy aj jednotlivci hromadili v posledných desaťročiach čoraz rýchlejšie. Spotrebitelia ? nech už sú to vlády, firmy alebo jednotlivci – fungujú už prakticky na doraz, a aj mierny rast ceny ropy by mnohých dotlačil k bankrotu. Naopak, aj pokles ceny ropy ohrozuje vlády závislé od jej predaja. Napríklad Rusko podľa aktuálnych odhadov potrebuje cenu ropy najmenej 100 až 115 dolárov za barel, aby si udržalo vyrovnaný rozpočet. V opačnom prípade musí výdaje obmedziť.

Spotreba ropy si doteraz vďaka efektívnejšej, aj keď kontroverznej ťažbe nekonvenčných zásob udržiava mierne rastúcu tendenciu. Lenže v okamihu, keď sa strany trojuholníka pretnú, a priemerné náklady na ťažbu definitívne prekročia cenu, ktorú dokážu spotrebitelia zaplatiť, nastane trvalý pokles globálnej ťažby. Potom budeme vnímať súčasné udalosti, ako napríklad vzostup teroristických praktík Islamského štátu či obnovenie studenej vojny, iba ako predohru k oveľa zásadnejším zmenám na globálnej geopolitickej šachovnici.

1

Obr. 1.: Vývoj aktuálnej spotovej ceny ropy (v tomto prípade európskej ropy BRENT) od roku 2003. V rokoch 2005-6 bolo dosiahnuté globálne maximum ťažby konvenčnej ropy, od finančnej krízy, ktorá prepukla v rokoch 2007-8, významne vzrástla ťažba nekonvenčných zdrojov ropy v USA. Tá je umožnená jednak účinnejšou ťažbou, ale najmä vysokou cenou ropy a úvermi s nízkymi úrokmi. Približné hranice trojuholníka zobrazujú dlhodobejšie trendy, ktoré zásadne ovplyvnia pokles ťažby ropy v blízkej budúcnosti: nárast nákladov na jej ťažbu, a klesajúca schopnosť spotrebiteľov túto ropu kupovať.

2

Obr. 2.: Vývoj aktuálnej spotovej ceny ropy (v tomto prípade americkej ropy CUSHING) od roku 2003. Trend naznačuje, že globálna ťažba (konvečnej+nekonvenčnej) ropy začne klesať v horizonte niekoľkých mesiacov, maximálne 1-2 rokov.

3

Obr. 3.: Aktuálna prognóza vývoja ťažby ropy v USA od francúzskeho geológa Jeana Laherrére. Ten očakáva pomerne rýchly pokles aj ťažby nekonvenčných zdrojov, ktorý znamenal nebývalé oživenie ťažby ropy v USA a mnohých viedlo k optimistickému očakávaniu ?energetickej revolúcie? v tejto krajine. K energetickej nezávislosti má však táto krajina ešte veľmi ďaleko. (Zdroj: Peak Oil Barrel)

Alexander Ač

 Skrátená verzia je dostupná tu…

 

Pridaj komentár