Rozkol v SaS – Richard Sulík vracia úder

Sulik1

Hovorí sa, že na “potentovaného” aj latrína padne, a tak je článok o rozkole reakciou na tento status.

Vy jste Švejk ?

Já jím musím bejt.

A proč musíte ?

Protože maminka byla paní Švejková…

Tak nejak je to aj z rozkolom v SaS. Ten rozkol je nevyhnutný a že nevypukol do volebného 5. marca, spôsobili iba obavy o volebný výsledok.

Nie je možné aby si v jednej strane svorne hrkútali euroskeptici s multikulťákmi. Možné by to teoreticky bolo, ak by obe strany sporu mali SaS ako hodnotu najvyššiu a poniektorí tam sa držali prikázania, nebudeš sa klaňať inému pánovi ako predsedovi strany.

Úspech SaS vo voľbách sa udial vďaka tomu, že voliči zachytili skvelú osobnú kampaň predsedu Richarda Sulíka a našťastie pre SaS nezachytili “eurohodnotové” a promigračné postoje postoje nemalej časti poslaneckého klubu SaS. Je pravda, že táto Sulíkovi opozičná časť sa pred voľbami z pragmatických dôvodov brzdila vo vyjadrovaní.

Kto sa zaujímal, ten poväčšine vedel viac, a ten aj poväčšine si voľbu SaS včas rozmyslel. A tak SaS volili predovšetkým voliči, čo nemajú čas sa venovať veciam verejným a zachytili našťastie pre SaS Sulíkove názory na migrantov a jeho ekonomické tézy.

SaS je tak strana jedného muža, viac než Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Nehnevej se strano má,

kde je Sulík tam jsem já

by mohlo visieť na stene takmer každého voliča SaS.

Nevedia to Jozef Miháľ, Martin Poliačik či Lucia Nicholson ? Vedia, otázka stojí inak, nakoľko sú sami sebe pánmi.

Či bude predsedom Richard Sulík alebo Jozef Miháľ nie je o menách na čele strany, je to skutočný hodnotový boj o SaS, ktorý bol pred voľbami utlmený z dôvodu obáv o volebný výsledok.

Sulíkov protiúder – volebný snem už 11. júna je dobrým ťahom.

Poliacik

Vynúteným, pretože snaha nenápadnými krokmi ho odstaviť od diania v SaS je pozornému pozorovateľovi zrejmá.

Navonok sa to prejavuje ako keby v SaS nebola stranícka disciplína. Snaha urobiť z núdze cnosť – že to ukazuje na slobodomyselnú a totálne demokratickú stranu nenachádza u voličov úspech a časť z nich odchádza do priestoru Kollár – Kotleba. Časť zase prichádza z tábora vládnej koalície, ale aj tak pre SaS je to dlhodobo neudržateľná situácia.

Mihal

Poza chrbát Richarda Sulíka v strane bujnie “slniečkárstvo”. Máme státisíce ľudí bez práce a Jozef Mihál potrebuje ekonomických migrantov. zdroj: SME

Rozdelenie strany, v tejto fáze by SaS skôr pomohlo. Kedy, ak nie teraz. Dve dlhodobo nezlučiteľné frakcie by šli každá svojou cestou.

Richard Sulík a Martin Poliačik v jednej strane robia stranu nečitateľnou.

Iste je tu možnosť, že “eurohodnotová” časť poslaneckého klubu uzná, že SaS dosiahla svoj výsledok napriek nim a nie vďaka nim.

A budú sa držať Švejkovho výroku:

Disciplína, vy klucí pitomí, musí bejt! Jinak byste lezli po stromech jako vopice!

a pracovať a hlasovať v parlamente podľa pokynov Richarda Sulíka, alebo budú konať podľa svojho “eurohodnotového” svedomia.

V podstate snem 11. júna môže iba:

  • rozhodnúť o predsedovi strany
  • rozhodnúť o tom, či vznikne nejaký nový Skok alebo nejaká nová Aliancia pre Slovensko (obdoba AfD)
  • či sa tak udeje hneď alebo až s odstupom času

 

 

7 komentárov

  • dobra analyza Daga Danisa

    http://www.aktuality.sk/clanok/339258/komentar-daga-danisa-sulik-vybral-kladivo-a-dobre-urobil/

    Sulík podnikol to, čo by spravil každý príčetný líder strany. Rozhodol sa, že divadlo so súperením o šéfa SaS nepotrvá rok, ale mesiac. Oznámil to vedeniu (áno, aj Mihálovi). A potom aj médiám.

    Menej pochopiteľné je to, čo Sulíkovmu rozhodnutiu predchádzalo. Teda ťah Mihála (alebo Mihálom), ktorý po voľbách oznámil, že niekedy o rok chce odstaviť Sulíka.

    Voľby 2016 potvrdili, že Sulíkova politika je úspešná. SaS dosiahla historicky najlepší volebný výsledok (skončila druhá hneď za Smerom). Nemala ďaleko k rokovaniam o zostavení koaličnej vlády. Presadila sa ako líder opozície.

    A hneď potom sa stalo niečo naozaj zvláštne. Mihál nahlas usúdil, že treba vymeniť predsedu. Okrem „demokrata“ Poliačika tomu asi nerozumel nikto.

    Chvíľu sa, pochopiteľne, nedialo nič. Prišlo to až neskôr. Lebo médiá milujú súboje. A rebelov vnútri strany. A občas ich aj favorizujú.

    Za čudnou ofenzívou Mihála mohli byť dve veci.

    Prvá je čisto osobná. Mihál si zrejme už skôr povedal, že ak bude mať SaS vo voľbách slabý výsledok, využije to. Oprie sa o liberálne krídlo strany (Poliačik, Nicholsonová). A zabojuje o lídra SaS.

    Po voľbách zrejme zafungoval zotrvačník.

    Druhá je politická. Je totiž pravda, že okrem Sulíkovej pomerne radikálnej politiky v strane dobre zabrala aj „občiansko-liberálna“ frakcia. Tá proimigračná okolo Poliačika a Nicholsonovej. Prejavilo sa to na ich preferenčných hlasoch, resp. krúžkoch (Nicholsonová ich vyzbierala 85 tisíc).

    Zrejme si povedali, že ich podpora je dostatočne veľká na to, aby ju testovali v súboji o nové vedenie strany. Alebo aby v SaS demonštrovali silu. Po čom by si mohli nárokovať podpredsednícke miesta.

    Problém „humanistov“ v SaS je však v tom, že si pomýlili realitu so želaním.

    Realita je taká, že jadrom politiky SaS je Sulíkova pomerne radikálna línia. Protiimigračná, kritická voči Bruselu či eurozóne a namierená proti dogmám a predsudkom „politickej korektnosti“… Navyše, táto sulíkovská línia sa ukázala ako úspešná.

    Úloha Poliačika s Nicholsonovou bola dôležitá, no stále len dekoratívna. Doplnková. Dvaja pózeri pre „bratislavských“ voličov. Nič viac.

    Keď Mihál s Poliačikom a Nicholsonovou usúdili, že by sa vedeli časom presadiť ako jadro strany, mohlo sa to skončiť len dvoma spôsobmi. Buď by komicky pohoreli. Alebo by to – s podporou liberálnych médií – viedlo k hlbšej pozičnej vojne vnútri SaS. A k politickému rozkolu.

    Určite by to však neviedlo k tomu, že by stranu (Sulíkovu stranu) ovládli. Na to je Sulík príliš silný a dominantný. A po voľbách 2016 aj politicky úspešný.

    Sulík urobil len to, čo mal urobiť. Skrátil obdobie virtuálnej horúčky v strane, za ktorú zodpovedá.

  • Okrem pani Kiššovej ktorú nepoznám kto je akože ešte z prvej desiatky (jedenásky) ktorá sa za SaS dostala do parlamentu okrem Sulíka normálny? zbytočné bude keď Sulík vyhrá vnútrostranícky boj, keď bude v europskom parlamente rozprávat bonmoty a zatial mu tu budú hajzlíci a hajzlíčky robit čo chcú…lepsia možnosť by bola keby Poliacik a spol spáchali politickú samovrazdu a zvolili si Mihála ktorý by presadil taký trend že Sulík by to proste nemohol akceptovat a napriek svojmu vyhláseniu že zostane ako radový člen by zo strany odišiel…čo potom je vo hviezdach, na slovenskú AfD to moc nevidím….

  • Za vsetkym hladaj zenu. L. Nicholson by rada videla na poste predsedu Mihala. 80.000 preferencnych hlasov, ktore dostala zo sucitu, jej dava kridla. Citi sa ako big boss. Dokonca pre dennik N v rozhovore pred volbami tipovala, ze Mihal prekruzkuje Sulika. Vseliaki exoti, povalaci, slnieckari, usmrkanci po volbach vyhodnotili volebny vysledok ako ich uspech a uz sa tlacia do rozhodovania o nasej buducnosti. Je mi z toho zle. Sulik to ustoji. Musi sa zbavit tamtych pijavic v strane, to je jasne.

  • Zastupiteľská demokracia je založená na tom, že politická strana predloží voličom pred voľbami predvolebný program a po zvolení sa poslanci stávajú zástupcami svojich voličov, s mandátom tento program naplniť. Čo nie je v programe, alebo to z programu nevyplýva, to poslanci nemajú právo schvaľovať. V takomto prípade sa v demokracii poslanci “opýtajú” na názor svojich voličov prostredníctvom referenda.

    Na Slovensku sme si akosi zvykli, že predvolebný program je len zdrap papiera a že predvolebné sľuby už deň po voľbách neplatia. Ako výstižne pomenoval náš volebný systém jeden “marxistický estét” – vyhraj voľby, môžeš všetko.

    Autor článku sa mýli, ak si myslí, že každému voličovi postačujú len sympatie k vodcovi. Sú voliči, ktorých zaujíma predvolebný program a predvolebné sľuby. A čo môže mnohým na Slovensku pripadať zvláštne, očakávajú tiež, že program a sľuby budú platiť aj po voľbách.

    Autorovi odporúčam prečítať si predvolebný program SaS:
    http://www.strana-sas.sk/program/16
    a potom zistí, že tu nejde o “klaňanie sa predsedovi”, ale o rešpektovanie programu, na základe ktorého sa poslanci SaS dostali do parlamentu.

    Je fakt, že v SaS sú aj ľudia (aj poslanci), ktorí do liberálnej strany nepatria (tzv. “ľavicoví liberáli nemajú s liberalizmom nič spoločné). Preto je len dobre, ak sa situácia v SaS vykryštalizuje a vyjasní sa jej ďalšie smerovanie.

  • Sulik to mysli dobře, a rata s tym ze teraz ma vetsie sance na vitazstvo jako o rok intrigovania “svatej trojice”.
    je jasne ze po volbe prebehne v strane změna. Otazka znie, bude Sulik dost silny v pripade vitazstva vyhodit krysy von, alebo si ich tam necha. A v pripade porazky, bude plnit svoje slovo ze v strane ostane jako radovy poslanec?

    Na slovensku je skutocna demokracia, lebo mame 150 poslaneckých mandatov, a jako povedal danko, mame 150 politických stran.

  • Z preferenčných hlasov to až na taký triumf Sulíka nevyzerá. Osobne si myslí, že na Slovensku nemá šancu slniečkárska strana, ale na druhej strane má veľkú šancu proti islamská strana po vzoru AfD. Zjavne Sulík chce ísť tým smerom, zbytok nie, rozpor je tam viditeľný. Aj keď Sulík vyhlásil: Nerobte zo mňa xenofóba, na kandidátke máme troch moslimov. Takže kto vie ako to je s ním.

    1 1 Richard Sulík 179 249 56,80 Zvolený
    2 7 Lucia Nicholsonová 84 963 26,92 Zvolený
    3 4 Jozef Mihál 71 357 22,61 Zvolený
    4 2 Ľubomír Galko 53 661 17,00 Zvolený
    5 8 Martin Poliačik 45 914 14,55 Zvolený
    6 3 Jana Kiššová 29 834 9,45 Zvolený
    7 15 Peter Osuský 23 099 7,32 Zvolený
    8 10 Martin Klus 21 513 6,81 Zvolený
    9 5 Eugen Jurzyca 19 236 6,09 Zvolený
    10 13 Juraj Droba 14 610 4,63 Zvolený
    11 20 Ondrej Dostál 11 091 3,51 Zvolený

Pridaj komentár