Rozpad amerického impéria, koniec USA, zmena paradigmy

Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve mala niekoľko zásadných znakov. Okrem veľkoleposti, odhalenia novej generácie unikátnych zbraní, najviac bila neúčasť a prítomnosť delegácií zo Západu. Opakujem ešte raz za plnej účasti dôležitých ázijských krajín a skupiny BRICS. Nebola to náhoda. Ide o zmenu paradigmy, sme svedkami nového prerozdeľovania moci vo svete po všetkých stránkach – diplomatickej, ekonomickej a vojenskej.

MOSCOW, RUSSIA. MAY 9, 2015. China's president Xi Jinping (L) and Russia's president Vladimir Putin attend a Victory Day military parade marking the 70th anniversary of the Victory over Nazi Germany in the Great Patriotic War of 1941-1945, in Moscow's Red Square. Alexei Nikolsky/Russian presidential press service/TASS

MOSCOW, RUSSIA. MAY 9, 2015. China’s president Xi Jinping (L) and Russia’s president Vladimir Putin attend a Victory Day military parade marking the 70th anniversary of the Victory over Nazi Germany in the Great Patriotic War of 1941-1945, in Moscow’s Red Square. Alexei Nikolsky/Russian presidential press service/TASS

Túto skutočnosť potvrdili mnohé udalosti spojené s oslavami Dňa víťazstva v Moskve. Prvých krát sa vojenskej prehliadky aktívne zúčastnila Čína. Deň pred prehliadkou, 8.mája boli podpísané dohody o investíciách v hodnote stoviek miliárd rubľov a Rusko vedomé si chápania vzťahov a vyjadrení o „čínsko-ruskom“ bratstve akceptuje vedúcu politickú úlohu Číny. V čínštine neexistuje výraz brat – buď je starší brat, alebo mladší. V minulosti Čína používala vo vzťahu k Rusku ako uznanie jeho väčšej moci a potenciálu výraz starší brat, dnes je situácia obrátená.

Súčasťou stretnutia bol aj podpis zmluvy s ruským Gazpromom o budúcej zmluve o dodávke 30 miliárd kubíkov zemného plynu z ložísk Západnej Sibíri, dohody o spolupráci vo výstavbe komunikácií a zdá sa že sa konečne rozbehne projekt ruského lietadla Suchoj Superjet 100. Dôležitým sa stalo prihlásenie sa Ruska k projektu Hodvábnej cesty, čo nie je nič iné než geopolitický projekt na vytvorenie komunikačnej a obchodnej trasy z Číny do Európy mimo kontrolu morskej veľmoci, ktorou je USA.

Návšteva Angely Merkel, 10.5.2015, deň po pochode na Červenom námestí a rozchode delegácií, už vyzerala len ako príchod chudobného príbuzného, ktorého pustia na hostinu až potom, keď sa vážení hosti rozídu a chudobný príbuzný si na špine stolov, medzi porozbíjaných sklom a obliatymi obrusmi hľadá aspoň kúsok mäsa na ohlodaných kostiach. Zapíja to zvyškami vína na dne pohárov a zajedá suchými kôrkami, ktoré zdvihne zo zaprášeného kúta, kam ich zakopli zablatené nohy návštevníkov, nikým nevšímaný a obhadzovaný nadávkami čašníkov, ktorí robia poriadok po hostine.

Angela Merkel a s ňou celý Západ sa oneskorili o deň. Jeden deň by znamenal, že Nemecko a ostatné krajiny Západu sú svojprávne, že Amerika nerozhoduje o všetkom,  že Západ a Nemecko majú rešpekt k záujmom Ruska a napriek súčasným nezhodám chcú byť partnermi.

Angela Merkel nič nedohodla. Jej slovo už nič neznamená. Jej „požiadavky“ a pripomínanie Krymu po tom, čo s Američanmi vedome vyprovokovali prevrat na Ukrajine, bolo nediplomatickým a nemiestnym gestom. Otázka je, čo za tým gestom v skutočnosti je. Pred pár dňami vyšlo najavo, že jej čistý štít je už minulosťou, keď nemecké médiá odhalili, že výsadné postavenie v Európe Nemecko využívalo na špionáž v prospech USA. Takže niet najmenších pochýb, že išlo o plánovanú akciu na to, aby sa zabránilo ukľudneniu situácie a aby sa napriek formálnym slovám o znížení eskalácie, naopak napätie zvýšilo.

Nie je to nič nové. Vo svojich komentároch pravidelne upozorňujem, že ide o stret USA a Ruska. Všetci ostatní hráči sú na Ukrajine nedôležití. Ignorácia osláv krajinami Západu a návšteva A.Merkel deň po nich, znamená otrocké podriadenie sa záujmom USA.

Angela Merkel je dnes už politickou mŕtvolou, nedôveryhodnou osobou a je už len otázkou času kedy odstúpi sama. Diskreditácia Nemecka však znamená aj diskreditáciu celej Únie a USA. Bohužiaľ, ako bolo spomenuté, Rusko sa udržalo a ďalej už bude len stúpať. My sa naopak ocitáme na šikmej ploche a čaká nás pád. USA cíti, že sa hýbu ľady a že naopak partnerstvo ázijských veľmocí je stále silnejšie.

Dnes už teda otázka neznie, či si Amerika udrží dominanciu, ale kedy ju stratí. V podstate už budeme len svedkami konfrontácie v štýle „zdochýnajúci kôň najviac kope“, keďže Západ sa bude snažiť obnoviť svoju doteraz ničím neohrozovanú hegemóniu, ale nové veľmoci už nebudú chcieť dovoliť upevnenie moci.

Ukrajina nie je jediným ohniskom sváru, podobne, ako za studenej vojny, sa zdá, že každá akcia vo svete bude vyvolávať reakciu minimálne Ruska a Číny ako stálych členov BR OSN. Spomínal som, že súčasné snahy NATO začať ďalšiu vojnu v Líbyi, Tunisku a Egypte už teraz môžu znamenať konflikt s Ruskom a Čínou, keďže tieto krajiny plánujú v Stredozemnom mori spoločné námorné manévre. A je známe, že Rusko za zlom v postoji k Západu považuje cynické porušenie mandátu OSN na zabezpečenie bezletovej zóny v Líbyi v roku 2011, kedy Západ začal bezuzdné „humanitárne bombardovanie“ . Odvtedy Rusko nemieni ustupovať, rozhodne neočakávam, že beztrestne dovolí NATO urobiť si zo Stredozemného mora domáce ihrisko a už vôbec nie zaútočiť na Sýriu.

Vzhľadom na zosilňovanie pozícií nových veľmocí, skôr, či neskôr dôjde k porážke Ameriky pri presadzovaní záujmov v Európe, ústup USA na americký kontinent a to bude znamenať rozpad amerického impéria. A rast čínskeho. Či je to dobre alebo zle, je pre tento komentár irelevantné. Dôjde k tomu a treba sa len modliť, aby to nestálo príliš veľa životov.

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

9 komentárov

  • Spolužiak Fero

    Četl jsem to, jako podobné paskvily, pouze zběžně, ale vskutku bych rád s autorem podiskutoval.
    Tak předně, jeho interpretace návštěvy kancléřky Merkelové je – odhlédnvuvše od toho, jak nechutná – také velmi zavádějící. Myslím, že i při zachování požadované míry nechutnosti by bylo lze to napsat mnohem lépe. Uniká mi, proč by neučast Merkelové na oslavách 9. května měla být symptomem amerického vlivu. Kdyby se autor rozepsal o tom, že je Merkelová potomkem nacistů, či řečí proruských troglodytů fašistů, chápal bych to. Takhle je tam velmi vratký oslí můstek, který je obhajitelný pouze ideologií a propagandou vytvořeným mind-setem, vlastním proruským užitečným 1d1otům. O tom, že je Merkelová politickou mrtvolou, lze, jak praví klasik, s úspěchem pochybovat. Vsadím se s autorem o lahev mé milované borovičky, že bude ve funkci i za dva roky.
    Ad nové velmoci, stejně tak se těším, kdy konečně skončí ten dolar, slibuje se to masivněji už tak minimálně dva roky, co to sleduji, a ejhle, dolar je stále funkční, avšak rubl je jak na houpačce, o brazilském realu raději nehovořit, a renminbi teď padat začne, neb po/západně-/krizové oživení končí, a s rozvojem čínské společnosti už teď přijdou jen náklady (na problémy ekologické, sociální na různé megaprojekty s leckdy pochybným výhledem atd. atp.). A jen taková perlička – vskutku nevím, proč by ze Středozemního moře nemělo být „domácé ihrisko“ NATO, když téměř celé jeho severní pobřeží je členem Severoatlantické aliance, plus Izrael, a všechno ostatní jsou více či méně failed states. Opravdu nevím, co nám má Rusko do Středozemního moře strkat čumák, kromě těch ožralých mužiků na Cote d´Azure,)
    Nicméně, chtěl bych autora pochválit za začátek článku, tam se na mé standardy vskutku někam směrem k objektivitě dostává. Ano, z Číny se stal behěm krátké doby pro rusko bratr starší, možná že tam je kořen veškeré agrese vůči Západu a zemím, co do něj chtějí. Neb rusáci jasně odpočítávají, kdy budou muset ten pouze půjčený Dálný Východ asijským národům vrátit. Kdo si ho přijde vyzvednout, je jasné, otázkou jen je, co si z Ruska vezmě jako závdavek.
    Vzato kol a kolem, na mašíblovské články proruských užitečných 1d1otů nadprůměr, jen ta pasáž o Merkelové utekla, a je formou klasicky nechutná. Nicméně autora budu sledovat – učit se, učit se, učit se, jak říkal syfilitik Uljanov,)

    Zdravím,)

    Spolužiak Fero

  • logofat valasky

    je smutne kde sme sa dostali, že pre zadefinovanie postmodernych silovych poli a vztahov sme a vratili ku starym pojmom ako Amerika proti Rusku a Čína proti Gaugaszku. Suhlasim s Borisom o divide et impera. Takto stratifikovane debaty se bud platene alebo zaostale. Amerika je 50:50 konzumisti vs pacifisti. Rusko je 50:50 azijska dohoda vs atlanticka dohoda. Cina nikto presne nevie co tato skratka 4 pismen a pár plechovych slumov okolo plnych skladov a nevyuzitych novych vyrobnych kapacit znamena. Ak dojde k stiahutiu Ameriky z postsocializmu bude zaujimave ako sa zachovame my Valasi, najstarsi bratia.

    • Tie vztahy nikdy neprestali byt relevantne, len sa nasej propagande podarilo vytvorit dojem, ze v liberalnej demokracii neexistuju ziadne sfery vplyvu. Nanestastie niektori politici tomu aj uverili

  • ja ale mám obavu , či to len nie je súčasť hry , pretože v minulosti som pozeral video /nespomeniem si ako sa to volalo / ,kde jeden páter ktorý spovedal významných židov , rozprával ako bude svet vyzerať – výkyvy ceny ropy , raz poškodiť Rusko raz Čínu , vytvorenie obrovských celkov /EU, africká únia. americká únia a ázijská únia ,kde sa rozhodne medzi RF a Čínou kto bude vodca. Nehrá sa náhodou takáto hra – rozdeluj a panuj , alebo sa im Putin fakt postavil a bude z toho konfrontácia

  • Ondrej Karpiš

    Žiaľ, vyzerá to tak, že sa v blízkej budúcnosti vojne nevyhneme. Pre mňa je najdôležitejšia posledná veta – naozaj sa treba hlavne modliť.

  • Super článok. Viacej takýchto otvorených portálov. Tieto informácie sú všeobecne známe, iste okrem amerických kolónii v Európe. Viď na Slovensku bolo najvážnejšie informovať plebs o tom, že veľmi tvrdú kritiku Merkelovej ohľadne Krymu nemali tlmočníci ani odvahu Putinovi prekladať. To je tým, že novinári píšuci o Putinovi ani netušia, že ovláda zopár jazykov a Nemčina je jeho základný cudzí jazyk.
    Po takýchto článkoch Juraj nemá šancu ísť na výlet ani do Disneylendu pod Parížom, nie to ešte preletieť Atlantik.

  • Pavol Kolárik

    To sa budú teda diať veci. Ale dalo sa to čakať. Proti západnej a najmä tej americkej rozpínavosti musí byť takáto odpoveď. No iste to nebude mať taký scenár, aký urobili Američania v Chile a ako sa pokúšajú niečo urobiť so Sýriou. Vlastne si svojou politikou v zmysle Nového svetového poriadku uplietli na seba bič. Už ani poslušná Európa na tom nič nezmení a príde čas, keď to bude musieť EÚ akceptovať.

Napísať odpoveď pre Juraj Poláček Zrušiť odpoveď