Skončia sankcie voči Rusku kvôli potrebe spoločného postupu voči Daeš?

Sankcie

Pred zavedením sankcií podiel Ruska na celoeurópskom obchode bol stabilný a významný čo sa týka exportu aj importu. Podľa BBC z roku 2014 tvorili krajiny Únie 41% celého obratu ruského obchodu ale aj pre Európu bolo Rusko so svojimi 150 miliónmi obyvateľov významným exportným priestorom a solídnym zákazníkom, napríklad Rusko bolo na najlepšej ceste stať sa najväčším európskym automobilovým trhom. Preto sú protiruské sankcie pre obe strany zničujúce a zvlášť pre Nemecko so svojim silným automotive priemyslom a strojárskym exportom obzvlášť bolestivé.

V polovici decembra dôjde k summitu Únie, na ktorom sa budú diskutovať možnosti sankcií. Podľa The Wall Street Journal sú na stole tri možnosti: predĺženie o 4 mesiace, o 6 mesiacov a o rok.

Obávame sa však, že napriek hlasom, ktoré volajú po spolupráci s Ruskom kvôli spoločnému boju proti terorizmu, z ukončenia sankcií nebude nič. Namiesto ukončenia sankcií volajú európski  lídri po pokračovaní, či dokonca po zosilnení tlaku.

Ukrajina, ktorá je dôvodom sankcií, nie je len “obyčajným kameňom sváru” medzi Úniou a Ruskom, ale je to geopolitické baranidlo USA voči Rusku. Hlavne preto sú na čele krajiny ľudia, ktorí majú priamo americké občianstvo, alebo sú veľmi tesne zviazaní s americkými záujmami. Nakoniec aj samotný prezident Ukrajiny Porošenko nosí biľag amerického informátora a tak to pokračuje ďalej na všetkých úrovniach vlády a štátnej moci. Natalia Jaresko, ministerka financií Ukrajiny sa dokonca ani nevzdala amerického občianstva, hoci podľa ukrajinských zákonov po prijatí ukrajinského občianstva (čo bola podmienka, aby mohla nastúpiť do vlády) musí požiadať o uvoľnenie zo zväzku s USA.

Prípad Jaresko je obzvlášť tragikomický, keďže evidentne  využíva dieru v zákonoch, kedy má dva roky na to, aby dokázala, že sa vzdala amerického občianstva. Takže v roku 2016, keď bude musieť dokázať, že už nie je americká občianka, rezignuje, stratí ukrajinské občianstvo, ale naďalej ostane pri vláde ako poradca. Nakoniec rezignáciu už priamo naznačuje v rozhovore pre The Wall Street Journal z októbra tohto roku.

Amerika je teda krajinou, ktorá reálne rozhoduje nielen o správaní sa Ukrajiny, ale cez ekonomické, politické a možno aj “iné” tlaky (spomeňme si ako odpočúvala NSA Angelu Merkel a ako odpočúvala nemecká tajná služba európskych lídrov a posúvala ďalej výsledky do Ameriky) aj o správaní sa európskych krajín. Dôsledkom je, že Nemecko a ostatné európske krajiny nemôžu reálne rozhodovať o ukončení sankcií proti vôli USA, môžu maximálne slušne, pokorne a skromne poprosiť krajinu, ktorá dnes reálne v Európe rozhoduje a to sú Spojené štáty Americké.

Pripomeňme si, čo predchádzalo ekonomickým sankciám

Čo bolo pred sankciami a kto bol ich iniciátorom

Otvorene povedané, samotná ukrajinská kríza bola podľa Georga Friedmana zo Stratforu zorganizovaná spoza oceánu. Napriek tomu žiadne ekonomické sankcie by zo strany európskych krajín neboli uložené, keby išlo len o ich vlastný záujem. Tieto jednoznačne dávali USA najavo, že hospodárske sankcie nie sú vzhľadom na úzke ekonomické väzby s Ruskom v ich záujme. Potom “náhodou” prišla na rad tragédia letu MH-17 a z nemožností sankcií sa stala realita

Vyjadrenia amerických predstaviteľov dávajú jasne najavo, čo si o samostatnosti Európy myslia. Victoria Nuland so svojim slávnym “Fuck the EU” je toho najlepším dôlazom. K samostatnosti Európy sa vyjadril aj prezident Obamu pri príležitosti pravidelného štvrťročného okrúhleho stola poriadanom denníkom The Wall Street Journal. Pozrite si video cca od 00:45:00, kde Obama vyjadruje presvedčenie, že sankcie sú správnou cestou. Veď treba jednak potrestať Rusov a zmeniť ich režim cestou poškodenia ich ekonomiky. A priznal že spolu s Rusmi trpí aj Európa. NIE však ekonomika USA… a to v čase, keď voľný pád do recesie v Únii sa skloňoval na všetkých stránkach ekonomických denníkov a keď v tom období na hraniciach Schengenu bola pripravená miliónová masa utečencov zo Sýrie – “zhodou okolností” spôsobená politikou USA.

Tiež je zaujímavé si pozrieť vyjadrenie viceprezidenta USA Johna Bidena počas svojho vystúpenia pred študentami Harvardskej Kennedyho škole v Bostone, kde priznal, že Európska únia nebola pripravená a ani nechcela uvaliť žiadne sankcie na Rusko, avšak podľahla nátlaku Spojených štátov a zaviedla sankcie voči Rusku 

Joe Biden otvorene porozprával o tom, že sankcie voči Rusku boli od samotného začiatku americkým “projektom“.  Priznal, že na začiatku Európa mala veľmi skeptický názor na podobné aktivity. Biden prezradil, že Spojené štáty museli dlhšie prehovárať krajiny EÚ, aby sa odhodlali k tomuto činu. Taktiež priznal, že v prípadoch, keď debaty na diplomatickej úrovne boli neúspešné, USA zapájali “delostrelectvo ťažkého kalibru” – samotného prezidenta Baracka Obamu.

Joe Biden neskrýval, že niektoré európske štáty nechápali alebo nechceli pochopiť, prečo treba uvaliť sankcie na Rusko v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Ubezpečovali, že žiadna súvislosť neexistuje. Avšak USA presvedčili európskych partnerov a donútili ich podniknúť nepríjemné kroky. Pričom počas rokovaní s európskymi partnermi Američania ani neskrývali,  že cieľom je snaha uštedriť Rusku čo najťažší ekonomický úder.

“Je pravda, že (európske krajiny) nechceli uložiť sankcie. Ale opäť to bola Amerika, ktorá drží úlohu lídra a prezident USA, ktorí na tom trvali a tak ako mnohokrát museli uviesť Európu do ťažkej pozície, aby tá donútila Rusko zaplatiť za svoju politiku,” zdôraznil.

Záver

Schválne, pripadá Vám reálne, aby sa Spojené štáty vzdali tak namáhavo vybudovaného nástroja na úder proti Rusku? Aby povolili svojim “spojencom” v Európe oddychový čas, na ekonomické a spoločenské zotavenia sa pred katastrofami, ktoré spôsobila samotná Amerika? Nedáva to zmysel

A preto nič z toho nebude. Naďalej budú trvať sankcie, naďalej bude Rusko nepriateľom, naďalej sa budú valiť hordy migrantov. Je to záujem Ameriky, ktorý riadi a ovplyvňuje tieto procesy. Záujem Európy nie je dôležitý.

A tak ako bude Európa trpieť pod americkými údermi, zasiahne toto všetko skôr či neskôr s plnou silou aj Slovensko. Pokiaľ sa Európa nezbaví amerického zasahovania, pripravme sa aj u nás na prepúšťanie, problémy s migrantami, zníženie životnej úrovne, medzinárodnú bezpečnostnú neistotu, vojny a chaos.

To je aj dôvod, prečo si v súčasnej situácii myslím, že Slovensko by malo viesť samostatnú zahraničnú politiku v rámci Únie, ale aj vo vojenskej oblasti. Ak sa nebude dať inak, Slovensko musí ukončiť samovražednú činnosť aj za cenu vystúpenia z Európskej Únie a NATO

Zdroje:

4 komentáre

Pridaj komentár