Slovenská národná strana neprekročila svoj tieň, nostalgicky spomína na socializmus

(c) SNS

(MZC/TASR/TA3) Po ukončeni mimoriadneho zjazdu SNS sa vyjadril staronový predseda strany Andrej Danko zbierkou výrokov preplnených nostalgiou za socializmom a vzájomne si odporujúcich.

Asi najzaujímavejšou správou celého snemu bolo, že delegáti strany nezvolili do funkcie podpredsedu bývalého známeho poslanca R.Rafaja, ktorý sa viac ako svojou prácou, resp. politickou činnosťou “preslávil” podpisovaním bývalého šéfa strany Slotu na prezenčných listinách v parlamente alebo komediantským stvárnením Štefánika počas oslav pri pamätníku na Bradle.

Škoda, Rafajove nezabudnuteľné aktivity nám budú chýbať. Namiesto neho, sa stal prvým podpredsedom strany Jaroslav Paška. Snem zvolil aj ďalších podpredsedov – Antona Hrnka, Vladimíra Chovana, Martinu Stodolovú a Štefana Zelníka. Jediné občerstvenie je M.Stodolová, ostané tváre sú “staré páky”. Že neviete čo robili? To je práve pôvab SNS – žiadna vízia a program okrem veľkohubých rečí o starých Slovákoch a Svätoplukových prútoch.

A.Danko do jedného expozé zmiešal : obnovenie silného štátnosti, vlasteneckú politiku, štátne podniky, viac peňazí pre občanov, zdravotníctvo, školy, bububu na finančné skupiny, viac kompetencií štátu v sociálnej a zdravotnej oblasti

Vzájomne si odporuje podpora silného štátu a podpora sociálnych a zdravotníckych nárokov. Rovnako je v rozpore aj s podporou živnostníkov a strednej triedy. Zavedenie silného štátu, ktorý predsa tak dobre fungoval za Husáka, si vyžaduje permanentné obrovské náklady, na ktoré Slovensko jednoducho nemá. Sociálny štát je možný len dočasne, kým sa neprejedia zdroje. Štát ako taký má zabezpečovať len právny a bezpečnostný rámec, vymožiteľnosť práva a minimálnu solidaritu. Všetko ostatné musí byť súčasťou výchovy k zodpovednosti ľudí. Tam kde skolaboval doteraz každý štát, vrátane tých najsilnejších, SNS chce objaviť perpetuum mobile. Silný štát nemá rád nezávislosť, strednú triedu, resp. živnostníkov. Silný štát je silná byrokracia a to je niečo, čo sa nedá zničiť a čo má tendenciu rozširovať sa – práve na úkor obyčajných ľudí, živnostníkov a malých podnikateľov.

Idea odkúpenia štátnych podnikov je doslova smiešna. Jednak na to tento štát nemá a za druhé, každý štátny podnik je dnes prakticky čierna diera, tunel k nejakej strane a mecenášom, resp. ľuďom pri koryte. Vzhľadom na existenciu justičnej mafie a jej prepojenie s vysokou politikou, veľkými peniazmi oligarchov a organizovaným zločinom, nie je náprava možná, nie je možné nastaviť procesy tak, aby boli štátne podniky transparentné a menežersky riadené. Vždy bude dostatok “rozumných” dôvodov prečo to nejde a prečo sa nedá korupcia vyšetriť a dokázať. Na túto tému však Danko ani omylom nenarazil.

Aby som len nekritizoval, vymeniť podporu montovní za regionálnu podporu podnikania a živnosti je dobrá idea. Avšak v situácii, keď bude túto podporu menežovať “silný štát” minie sa účinkom. Podnikatelia nepotrebujú podporu, potrebuju aby sa im štát plietol čo najmenej pod nohy, s čo najnižšími daňami a čo najjednoduchšími predpismi.

Pán Danko, hoci sme na Slovensku a “Na Slovensku je to tak“, svet ekonomiky nefunguje podľa želaní ideológov. Preto sú slová, s ktorými ide SNS do politického boja síce ľúbivé ale neúčinné a pokiaľ SNS náhodou dostane nejakú trafiku, zistíme, že starého psa novým kúskom nenaučíte. Budú kradnúť tak, ako sú zvyknutí. Bohužiaľ, na Slovensku je to tak. Ľudia nechápu, že neexistuje starostlivosť, dôchodky zadarmo. Každý cent niekto niekde musí zarobiť a odviesť na danich, preto ak bude SNS hrať na stunu , ktorá je na Slovensku populárna – t.j. dajte nám hlas a štát sa o vás “zadarmo” postará, SNS to kľudne môže dotiahnuť až na nejaké ministerstvo.

Po tlačovej besede s A.Dankom sa toho dňa vážne desím…

Pridaj komentár