Slovenské národné povstanie – je čo oslavovať ?

Povstania sa zúčastnili aj vojaci 18. protilietadlovej delostreleckej batérie

 Autor: Pavel Pelech, commons.wikimedia

Už ako školopovinné dieťa som bol konfrontovaný s témou Slovenského národného povstania (SNP), nedalo sa jej vyhnúť.

Do koncentračných táborov sme ako žiaci či študenti chodiť nemuseli, ale oslavy Povstania a jeho heroizácia sa niesli v takom duchu, že jeden by si myslel, že povstalci minimálne dobyli Reichstag a zastrelili Hitlera.

Popri tom som občas niekde začul od pamätníkov, že to bolo v mnohom ináč, ale že o tom sa nesmie hovoriť, lebo by mohli byť problémy s „bezpečnosťou“ (políciou).

Možno sa ani nedožijeme doby, keď bude možné o Slovenskom štáte a Povstaní diskutovať čisto na základe faktov, bez obáv z toho, že niekto na oponenta vytiahne niektorý z ideo § nášho Trestného zákona.

Momentálne vývoj ide opačným smerom, ako ukazujú najnovšie legislatívne zámery o postihovaní „ideozločinov“ od ministerky Žitňanskej.

SNP má jednu smolu, že je stále vecou politickou a politický etablishment v každej doby sa ho snaží privlastniť pre seba.

Objektívny pohľad na Povstanie je politicky nežiadúci dodnes. SNP je v našom historickom povedomí stále viac mýtom ako reálnou udalosťou.

V roku 1938 vývoj v Európe rozdrtil Československú republiku a na zbytku jej územia vznikol Protektorát Čechy a Morava, Slovenský štát a zbytok si rozdelili Nemecko, Maďarsko a Poľsko.

Tiež je treba povedať, že  Československá republika (1 ČSR) nebola počas 20 rokov svojej existencie dieťaťom úspechu, šla z krízy do krízy.

Jej systém na obyčajného človeka kašľal a nechával ho bez pomoci skĺznuť do biedy. Prepúšťanie, nezamestnanosť, exekúcie…mnohí starší si iste spomenieme na román Čenkovej deti.

Pričom vtedajšiemu etablishmentu stačilo naozaj málo, aby sa život bežných ľudí zlepšil, chýbal často len záujem.

Stačilo napríklad novelou exekučného zákona eliminovať činnosť rôznych exekučných mafií, ktorými bola 1 ČSR skrz naskrz prelezená. Napríklad stačilo upraviť zákon tak, že z dlh „v krčme“ sa nedá exekuovať, pretože na „borg“ sa proste nesmie nalievať a „šmitec“…

Len to by etablishment musel mať o osud bežného človeka záujem. Nemal ho v tých časoch, tak ako ho nemá ani dnes.

Veľké slová o demokracii sú o ničom, ak sa demokracia vníma len ako povolenie ničiť  bežných ľudí pre vlastný zisk tých „úspešnejších“ – problém to bol vtedy, ako je ním aj dnes.

Výsledkom stavu spoločnosti v roku 1938 bolo, že o 1 ČSR stál už málokto (je čas si to priznať) a silné komunistické zázemie v spoločnosti.

Volební_leták_Národní_obce_fašistickéV rozpore s oficiálne podávanou históriou, fašizmus ako taký na Slovensku veľké zázemie nemal.

Volebné výsledky  Národnej obce fašistickej (politická strana) na  Slovensku boli po celé roky minimálne. Nacizmus už vôbec nebol v kurze, s výnimkou etnicky ladených organizácií karpatských Nemcov.

Ak ktosi tieto „ideály“ v sebe po roku 1938 objavil, bolo to skôr z čistého prospechárstva, než z toho, že by podľahol a veril práve tejto, či vôbec nejakej, ideológii.

Aj dnes iste mnohí mimovládkari a „osobnosti“ sami neveria tomu, čo sami do médií hlásajú, pričom často sú to opäť idey z Nemecka. Ale grant je proste grant, prináša osobný prospech.

Vláda Jozefa Tisa, neskôr „Bélu“ Tuku, po roku 1938 odstránila tie najvypuklejšie problémy, ktoré po sebe zanechala 1 ČSR. A tak značná časť obyvateľstva mohla nadobudnúť dojem, že ich život sa uberá správnym smerom.

Neplatilo to samozrejme pre Židov, ktorí pod tlakom Nemecka, sa postupne zo dňa na deň čoraz viac stávali obeťou rasového prenasledovania a uplatňovania kolektívnej viny.

Dnes je skôr snaha poukazovať hlavne na nemecký pôvod celej veci a akosi menej sa spomínajú zástupy miestnych nadšených arizátorov. Tí hlavne pre osobný majetkový prospech sa nadšene podieľali na ničení osudov iných.

Celkovo vzniká akási rámcová podobnosť vtedajšej a dnešnej situácie. Ako keby systém sa menil, udalosti sa menili, ale ľudia zostávali rovnakí.

V roku 1944 bolo každému jasné, že so štátmi Osi to ide s kopca, a hlavne so „skopčákmi“. Dnes EÚ tiež na tom nie je najlepšie, z krízy do krízy…

Autor: RIA Novosti archive, image #613694 / Shagin / CC-BY-SA 3.0, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=15579588

V roku 1944 už nik súdny na víťazstvo „zjednotenej Európy“, teda síl „Osi“ neveril. Sovietske vojská postupovali na západ a v lete rozdrtili silné uskupenie nemeckých vojsk v Bielorusku pri operácii Bagration. Bagration bol väčšia katastrofa, než Stalingrad či vylodenie v Normandii. Autor: RIA Novosti archive / CC-BY-SA 3.0 , commons.wikimedia

Vtedy už aj končil slovenský „hospodársky zázrak“ postavený na vojnovej konjunktúre. Teda do značnej miery postavený na utrpení iných, aj keď Slovenskom nevyvolaným utrpením.

Front sa približoval, v horách pristávali prví sovietski výsadkári, ktorí sa opierali o silnú komunistickú základňu z čias 1 ČSR.

Tiež treba povedať, že systém štátnej moci na Slovensku za 5 rokov bol dostatočne prehnitý na to, aby sa bežný občan k nemu staval vlažne.

Nakoniec, to je príbeh aj súčasného Slovenska, ako aj celej EÚ . Rôzni bezobratlí karieristi  a „osobnosti“ spoľahlivo rozložia každý systém, tak ako by rozložili aj kráľovstvo nebeské, ak by doň boli vpustení.

Rozkladom systému štátu dochádzlo k excesom, ktoré naozaj netvoria svetlú kapitolu našej histórie.

Predčasné útoky partizánskych jednotiek na komunikácie a nemeckých civilistov spôsobili zvýšený záujem nemeckej moci  o Slovensko, nehovoriac už o tom, že niektoré akcie spĺňajú kritériá vojnových zločinov.

27. augusta 1944 partizáni a vojaci po obsadení Ružomberku zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov Deutsche Partei, ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru Podsuchá – Biely Potok, kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území Slovenskej republiky. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. Byty povraždených občanov Ružomberka povstalci vyrabovali[63].

zdroj Wikipedia

Výsledkom bol vstup nemeckých vojsk na Slovensko 29. augusta 1944. Aj keď slovenské velenie už 3 dni tušilo, že k tomu dôjde, prípravy armády neboli ani zďaleka dostatočné.

Obzvlášť zlyhali najlepšie vyzbrojené časti armády. 2 východoslovenské divízie sa vďaka zbabelosti svojich veliteľov nechali bez boja odzbrojiť a tým predurčili vojenskú porážku Povstania.

Je teda čo oslavovať ?

Každopádne je !

Na Slovensko vstúpili cudzie vojská a statoční zo Slovákov sa im postavili !

Boli aj svetlé chvíľky vojenskej histórie, napríklad boje o Telgárt.

Autor: Pavel Pelech ? Autors personal archive, Attribution, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=962542

Povstalecké delo pri Hrone Autor: Pavel Pelech – Autors personal archive,  commons.wikimedia

Aj dnes máme problémy s krajinou, kde stále majú kancelára a akúsi historickú náchylnosť na rôzne excesy. Pred pár hodinami nám nemecká kancelárka cez verejnoprávnu televíziu ARD odkázala, že niečo musíme, lebo ona si to praje.

Nemusíme Angela, aj keby malo byť SNP II…

Dnes je módne sa vymedzovať voči Jozefovi Tisovi a vláde Slovenského štátu, ktorý sa označuje ako bábkový. Iste, Jozef Tiso z rôznych príčin nedokázal dostatočne vzdorovať ríšskemu kancelárovi a celkovo, s reálnou samostatnosťou Slovenského štátu to bolo otázne.

Tak, ako je to otázne so súčasnou samostatnosťou Slovenskej republiky, ktorej chce Brusel zobrať aj tie kompetencie, ktoré jej nebral ani ríšsky Berlín. A ktorej už mnohé kompetencie proste zobral.

Teraz je na nás, či dokážeme dostatočne vzdorovať spolkovej kancelárke a „Bruselu“ ako takému.

Lebo iste príde čas, kedy ktosi bude písať článok o tom, ako Slováci zvládli rok 2016. Aby sme sa potom nemuseli hanbiť sami za seba.

Autor: archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové ? archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové, CC BY-SA 4.0,

Po rozpade povstaleckého frontu je pred zbytkami povstaleckých jednotiek nová úloha. Prežiť a to znamená prebiť sa k Sovietom. Autor: archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové – archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové, CC BY-SA 4.0

 

 

25 komentárov

  • Bývalé Československo vzniklo na přání Židů a pro jejich cíle! Dokud si jako Čechové nepřiznáme, že 28. říjen 1918 i 17. listopad 1989 (kdy byla
    znovu instalo vána židozednářská demokracie po taktickém stažení bolševismu z oběhu) jsou ponížením českeho a slovenskeho naroda, nemáme právo si stěžovat na přítomnost,ktera ma
    kořeny techto dvou datech!Obě dvě totiž spojuje triumf zidu nad nasimi narody !

    • Knieza Myskin

      Skor by som za tym videl zaujmy velmoci a geopolitikum ako nejake zidovske zaujmy
      ak si naozaj myslite ze za tym boli zidia tak napiste ze co tym dosiahli a preco podla Vas to bol pre nich plus (vznik 1.CSR)

      co sa tyka 17.nov tak ja som rad ze komunizmus padol, vy ste chceli komunizmus aj nadalej ?

  • ziaden historik nieje objektivny, ale je par faktov ktore nam pomahaju sa zorientovat v otázkách PRECO.
    Hitler prehral vojnu, tudíž vsetko zle padlo na neho, je jedno co v skutocnosti urobil alebo neurobil, pokial bude při vlade ten co porazil Hitlera, Hitler bude zosobnenim zla.
    Partizani bojovali proti Hitlerovi, tudíž su ti dobri. a ak nahodou niektori z partizanov urobil nieco „nie moc chvalihodne“ tak je to zlihanie jednotlivca pod tarchov vtedajsich udalosti.

    Ak si uvedomime tieto a ine zakladne konstanty, velmi lahko sa da zorientovat v akejkolvek situcacii.

    • Stalin a Hitler si mohli ruky podat (boli taki isti) a aj si podali (pakt Molotov Ribentrop)

      • tento nazor nezdielam.

        ale mam tu nieco pre zabavu:
        https://youtu.be/SxadnJboYOA

        • tento nazor nezdielam.

          len tak sucho, bez argumentacie? bez vysvetlenia?

          ale video je zabavne ako si Poliacik spieva gardisticku piesen, to by jeden neuveril ….

          • názor jako taky je suchy, ale ked chces tych dvoch porovnat, tak třeba vytvořit nejake kategorie. lebo len tak sucho ich zrovnat, to mi pride jako urážka jedneho znich.
            ich spolocnou crtou bolo diktatorstvo, ale uz tu je rozdiel. lebo Stalin koly udrzaniu moci dal zlikvidovat desatinu svojho naroda (sovietov), u Hitlera nic také nevidíme, dokonca ani zidov nevyhladzoval ale ich chcel len vystahovat.
            obaja dostali krajinu v biednom stave, a obaja ju premenili na vyspelu krajinu, porovnatelnu so zapadnymi. Akurat ze Stalin při tom obetoval miliony zivotov svojich ludi, a Hitler, no povedat ze ani jeden by nebolo asi pravdive, ale v principe nebolo zabijanie jeho oficialnou politikou. Rozvoj oboch krajin bol tiez odlisny v tom, na co, konkretne bol zamerany. Stalin od roku 1925 zacal pripravy (najprv plany v hlave a o par rokov aj realizaciu) na pokracovanie bolsevickej revolucie na zapad. Vsetko co Stalin vybudoval malo len jeden ciel = aby bolsevizmus ovladol svet.
            Hitler naproti tomu chcel aby sa nemci mali dobře. a to vsetci nemci kdekolvek na svete. Takze zatial co Stalin sa pripravoval na vojnu 15 rokov, Hitler presiel na vojnovi stav az koncom roku 1942. Do tohoto okamziku, nepovazoval Hitler za nutne previest celu ekonomiku tretej rise, na vojnovi stav, teda vyroba len zbrani a toho co ptrebuje armada. Stalin to robil uz 15 rokov před vojnou (1941), Stalin ani Hitler sa netajili tym co chceli, Stalin jasne deklaroval svoj zaujem o pokracovanie bolsevickej revolucie tym jako jednal s finskom, estonskom, atd.. a hitler tiez jednaj podla svojho presvedcenia, aby sa nemcom zilo lepsie, navratil okupovane nemecke krajiny spet k risi, odmietol platit reparacie, ktore boli nezakonne ( zjeho pohladu) atd…

            a na zaver, v com neboli nikdy rovnaky je, ze Hitler bola babka v rukách zapadnych financnikov a Stalin nie, Hitler bol vybrati prave preto aby zastavil bolsevicku revoluciu, lebo keby nebolo Hitlera, nemecko by sa nikdy nepozbieralo, a Stalin by napadol europu ci uz vroku 1941 alebo az 1942 a celu by ju zrovnal so zemou. Jeho by nezastavil lamanch jako Hitlera ktory nemal ziadne lodstvo, ze pan VLk, ktorym by mohlo dobit britaniu. Stalin by behom dvoch rokov dobil celu europu a potom by pokracoval dalej a mozeme sa len dohadovat ci by to amerika ustala. A je jasne ze ziadnej financnik si neprial aby na svete vladol bolsevizmus, rozhodne nie stalinského typu.

          • obaja dostali krajinu v biednom stave, a obaja ju premenili na vyspelu krajinu, porovnatelnu so zapadnymi.

            neviem ci by som to takto nazval
            Nemecko v 19 storoci patrilo medzi technicky najvyspelejsie krajiny europy, nemecki vedci mali kredit, to ze ekonomicky boli na tom zle, je druh vec
            zatial co Stalin mal len muzikov ktori vedeli len polnohospodarit starymi metodami (Lenin vyhnal z krajiny aj tych malo vedcov co mal – pozri „parnik filozofov“)

            u Hitlera nic také nevidíme, dokonca ani zidov nevyhladzoval ale ich chcel len vystahovat.

            Stalin zidov vystahoval do Birobidzanu – Jevrejskaja oblast
            Aj ked prijmem tvoju tezu o „len vystahovani“ v Nemecku, tak nevratilo sa ich domov naozaj vela a v kazdej zidovskej rodine spominaju na tych ktori zomreli – nech je ako chce, Hitlerovci sa urcite so zidmi nemaznali

          • Politicka nestabilita, sankcie, hospodarska kriza. nezamestnanost atd… Ano nemecko malo vzdelaných a sikovnych ludi, len do prichodu Hitlera nerobili to v com boli najlepsi.

            Sovietske rusko bolo technicky sebestacne, malo dost potravin a surovin, ale nemalo technologie. a Stalin obetoval mnoho zivotov aby tieto technologie ziskal. tu samozrejme ma svoj diel viny aj zapad a rozne sankcie, ale Stalinov pristup ktomu ze si vytycil termin vojny a vsetko ostatne k tomu podriadil, stalo zivoty desiatky milionov ludi zivot.

            o navrativsich zidoch: treba si spocitat kolko zidov zilo v europe realne, kolko z nich bolo v moci Nemecka, a zohladnit tych co prezili ale z pochopitelnych dovod sa uz domov nevratili,a radsej odisli niekam kde ich po generacie nenenavideli. Uvedomme si ze nielen Nemci nemali radi zidov, Poliaci, ukrajinci, a aj slovaci a madari, nemali k zidom nijaky laskyplny vztah. Preto je pochopitelne ze ti co nemali velke majetky ku ktorym si sa vratili radsej odsli do ameriky alebo do palestiny, pripadne ostali v rusku/anglii.

      • Stalin má na svedomí oveľa viac životov ako Hitler a teda je logicky aj väčším zlom ako Hitler.

        • Uplna blbost. Nastuduj si to a prestanes verit blbostiam o milionoch Stalinovych obeti. Obete v Rusku maju na svedomi trockisti.

          • a co, Stalin bol anjel? bol to rovnaky bolsevik ako vsetci ostatni …. a zacinal ako bandita ktory prepadaval banky a cistky sa robili aj po Trockeho smrti

            niečo o Stalinových plánoch
            http://nadhlad.com/content/stalinove-vojnove-plany-prednaska-marka-solonina-v-bratislave
            Prepis prednášky historika Marka Solonina, ktorý je známy svojimi prácami o vojenských príčinách a priebehu konfliktu Nemecko-ZSSR z roku 1941. Prednáška sa uskutočnila v Bratislave už v roku 2010

          • Daj nejaký link. Ale obávam sa, že len cez teror sa dala v Rusku potláčať masová korupcia. Na procesz jednoducho nebol asi čas.

  • Zaujimavy nazor na Postoji davam do pozornosti

    Cíger Hronský bol tiež správcom Matice slovenskej, – v prvej Slovenskej republike.
    V románe Svet na trasovisku prezentuje svoj názor na Povstanie: „Výrok anonymného historika v budúcnosti bude vyzerať takto:

    Nie, v dejinách na to príkladu niet. Niet príkladu, aby národ povstával proti vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým dlho túžil a ktorý si napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil. (…) Národy povstávali, búrili sa proti režimom, vládam, cisárom, prezidentom, ideológom, zrážali sa presvedčenia, partaje, rody, spoločenské triedy, veky sa bili s vekmi, nové prúdy so starými, boli veľké povstania a veľké revolúcie s potokmi krvi a s množstvom hrdinov, ale dejiny samé sa nikdy nefalšovali: nikdy, nikde nepovstával národ, aby zboril svoj štát a hodil svoje národné telo, svoju zem, svoje imanie, svoje mozole, svoj život a svoju moc niekomu inému, cudziemu napospas.“

    Cíger Hronský opisuje povojnový stav: „Našli sa formuly, podľa ktorých Slovensko prehralo. Našli sa formuly, podľa ktorých Slovensko vyhralo. A kedy ktorá formula bola niekomu vhodná, vtedy ju vytiahol a podľa nej nakladal s územím, na ktorom s úzkosťou hľadeli ľudia, čo donesie nasledujúci deň, i keď sa im nesmierne mnoho hovorilo o slobode. (…) Slovensko, zastrčené do Československej republiky, pojaté do ruskej zóny – mlčalo. Čo si malo počať?“

    https://www.postoj.sk/16615/vdaka-za-snp-ale-inak-ako-sa-dnes-prezentuje

    Dať povstaniu z roku 1944 prívlastok slovenské a národné sa dá hodnotiť ako neskromné velikášstvo alebo prostriedok propagandy. Veď sám názov vznikol až po komunistickom prevrate v roku 1948, keď sa začal účelovo deformovať obraz tejto udalosti.
    Slovenské by bolo vtedy, keby sa viedlo len proti nemeckým okupantom, a nie aj proti bratislavskej vláde. Národné by bolo vtedy, keby sa doň zapojila alebo ho podporovala prevažná väčšina vtedajšieho národa. Nebolo to tak.

    Na druhej strane treba priznať jeho nemalý význam pre budúci vývoj na Slovensku. Vo všetkých ohľadoch. Slovensko ako súčasť obnoveného Československa sa zaradilo medzi víťazov vojny. Aký to bol rozdiel oproti Maďarsku stojacom po boku Nemecka až do jeho porážky. Aj vďaka tomuto sa južné hranice Slovenska opäť posunuli na Dunaj a Ipeľ. Porazené Maďarsko muselo počúvať víťazné mocnosti, tak ako štvrťstoročie predtým.

    Povstaním si pomohol Beneš, ktorý síce nikdy nemal srdečný vzťah k Slovensku, ale táto časť obnovenej republiky mu musela postačiť, pretože vzbudiť masový vojenský odpor v Čechách a na Morave legitimizujúci príklon k víťazným mocnostiam sa mu nepodarilo.
    Povstanie bolo predvojom na neskoršie totálne implementovanie sovietskeho komunizmu. Sovietski partizánski velitelia sprevádzaní politickými pracovníkmi cielene vštepovali do slovenskej pôdy komunistické myšlienky, čo potom nadobro posvätila prichádzajúca Červená armáda.

    • Moj osobny nazor je ze Povstanie bolo predcasne (mozno aj zamerne vyprovokovane aby sa uskodilo Slovensku a nebolo uspesne). Keby vypuklo neskorsie tak ako to povodne zamyslali ti ktori ho chystali mozno aj dejiny Slovenska mohli byt ine. Skoda zbytocne zmarenych ludskych zivotov.
      Nemozem sa zbavit dojmu urcitej analogie s Varsavskym povstanim.

      je ale fakt ze z neho bol vytazeny maximalny politicky uzitok pre vsetkych zucastnenych aj nezucastnenych a dodnes sa tazi.

      Druha vec je teror ruskych partyzanov (poznam aj z osobnych svedectiev pripad, ked partizani zavrazdili zidov co sa ukryvali v horach na strednom Slovensku)
      Pise o tom nielen F Vnuk ale aj domaci Jablonicky a Liptak
      Dokonca aj E Chmelar vyhlasil na svojom FB ze Povstanie znesie aj neprijemne pravdy o nom a nemali by sa zamlciavat.
      Niektore udaje (Podolsky) hovoria ze partizani zavrazdili cca 2 000 civilistov (priamo, teda neslo o vyprovokovanie nemcov) a len cca 2 000 nemeckych vojakov v boji. (presny udaj si nepamatam)

      —–
      http://carnogursky.blog.sme.sk/c/336636/Vyrocie-Povstania.html

      Táto skupina (SNR a Golian) si uvedomovala, že predčasné partizánske akcie zvyšujú riziko obsadenia Slovenska nemeckou armádou. V podmienkach obsadenia Slovenska by bol prechod ťažko uskutočniteľný. Z tohto dôvodu vydala zákaz akýchkoľvek partizánskych akcií.

      Zákaz partizánskych akcií SNR nedokázala presadiť. Presnejšie, nedokázala sa presadiť proti sovietskym vojensko-partizánskym skupinám operujúcim na území Slovenska. Dňa 28. augusta 1944 slovenská vojenská jednotka na čele s Cyrilom Kuchtom postrieľala nemeckú vojenskú misiu v Martine, a tým dala Nemcom dôvod na obsadenie Slovenska. V každom normálnom štáte by Cyrila Kuchtu postavili pred vojenský súd.Na Slovensku, presnejšie, v Československu, dostával medaily takmer pri každom výročí Povstania.

      Pre Kuchtovo porušenie zákazu Nemci začali obsadzovať Slovensko a plukovník Golian dal rozkaz na začatie Povstania. Povstanie dopadlo biedne. Pripojili sa k nemu síce viaceré vojenské posádky, zo Sovietskeho zväzu priletela I. československá paradesantná brigáda, no velenie Povstania nedokázalo nastoliť u slovenských bojujúcich disciplínu. Pre obranu povstaleckého územia malo strategický význam udržanie prielomu Váhu pod Strečnom v povstaleckých rukách. Povstalci to však nedokázali.
      Historik Ľubomír Lipták v knihe Storočie dlhšie ako sto rokov píše, že vojenská porážka Povstania mala svoje dôsledky aj v novej Československej republike. Keby sa Povstanie bolo udržalo hoci aj len na obmedzenom území Slovenska, Slovensko by vstupovalo do novej republiky ako víťazný štátny celok a nemuselo by prijímať podmienky určené z Prahy.

      • Hlavným aktérom povstania bol Šaňo Mach, ktorý mal veľmi detailné informácie o plánoch „odbojárov“, no neurobil absolútne nič preto, aby tomuto zbytočnému krviprelievaniu zabránil, hoci tak urobiť mohol a mal, stačilo poslať zopár zodpovedných do basy. Podľa mňa išlo o prejav hlúposti, zbabelosti a možno aj chladnokrvnej a vypočítavej predvídavosti, ktorá mu mala neskôr pomôcť vyhnúť sa trestu smrti, čo sa mu napokon aj podarilo.
        Povstanie hlavne nebolo vôbec potrebné, pretože na Slovensku sa žilo dovtedy relatívne bezpečne a hoci bol Slovenský štát totalitný, nebol v ňom vykonaný ani jeden trest smrti. Čo sa však už nedá povedať o režime ktorý prišiel následne.

        • Podla mna nemas sancu zabranit vsetkym provokaciam ani ako minister
          Mimochodom ked SNP vypuklo tak vsetci cinitelia boli este v Bratislave a čudovali sa, ze co sa robi ….
          vypuklo necakane lebo ho vyprovokoval C Kuchta a potom to uz islo samospadom ked nemecka armada zacal obsadzovat Slovensko

          Nebol by Kuchta bol by niekto iny, uz by sa nasiel, podla mna to bol zamer zvonka, tipujem na Benesa, ktory to potreboval ako sol pre svoje diplomaticke aktivity a keby povstanie bolo neskorsie (a teda uspesne) tak by sa to zasa Benesovi uz nehodilo do karat.
          Ale neviem to dokazat je to len taky odhad na zaklade zasady „Cui bono?“

          • Neviem odkiaľ čerpáš informácie, no v Bratislave všetci veľmi dobre vedeli čo, kde, kedy a kto to chystá. Vedeli to aj Nemci, ktorí tlačili na slovenskú stranu aby zasiahla. Všetkým provokáciám sa zabrániť nedalo, no včasnými opatreniami mohli znížiť rozsah škôd na minimum. Mach bol o všetkom veľmi dobre informovaný, ak ťa zaujímajú podrobnosti a podarí sa ti to zohnať, tak ti odporúčam prečítať jeho biografiu pod názvom „Mať svoj štát znamená život“.

  • SNP boli iniciované sovietskymi výsadkármi zhadzovanými nad našim územím, ktorí sfanatizovali miestne obyvateľstvo a to potom začalo vraždiť nemcov aj s rodinami, vrátane žien aj detí, hoci tí ich nijako neohrozovali… Takto napríklad vytiahli z vlaku neozbrojených nemcov aj s rodinami, ktorí cez naše územie iba prechádzali, odvliekli ich do areálu kasární v Martine a tam ich zastrelili (ženy aj deti) A takto začalo SNP ktoré má celkom oprávnene nálepku „boľševický puč“, na ktorý nie je dôvod byť hrdý. SNP bolo povstanie proti štátu ktorý dokázal Slovákom zaistiť v čase druhej svetovej vojny bezpečnosť, hoci sa celá európa kúpala v krvi.

    • Toto som este nasiel v diskusii (moja znama tadial isla s gen l Svobodom z Buzuluku az do Prahy)

      Stalin si nedal vo vojenských veciach nikým radiť a nikto sa mu nikdy beztrestne nepostavil na odpor. Konev iste vedel, že ofenzíva cez Karpaty je samovraždou, ale ani on nemal odvahu protirečiť generalissimovej intuícii. Radšej narýchlo zmenil strategické plány 1. ukrajinského frontu a dňa 8. septembra začal sériu útokov známych pod menom karpatsko-duklianske operácie. Bol to jeden z
      najkrvavejších a najtvrdších bojov druhej svetovej vojny. Útok za útokom sa rozbíjal na dobre bránených nemeckých pozíciách.

      Pre Rusov sa však prechod cez Karpaty stal vecou prestíže a zastaviť akcie na Karpatoch by bolo
      nepriamym priznaním porážky. Preto boje pokračovali bez ohľadu na straty. Nemci zlikvidovali povstanie 27. októbra, a tak hlavný cieľ ofenzívy už nejestvoval. Na ruskej strane boli však posadnutí myšlienkou
      prechodu cez Karpaty jednoducho preto, lebo tak „skazal Stalin“. Boje skončili 27. novembra 1944 za obrovských strát na mužstve a materiáli. Masívny kamenný pamätník na Duklianskom priesmyku pripomína smrť 80.000 sovietskych a 6.000 slovenských a českých vojakov, k čomu treba pripočítať ďalšie tisíce ranených a nezvestných.

      Nemeckí vojenskí odborníci tvrdia, že Rusi by sa boli dostali do Prešova a do Košíc aspoň
      o dva mesiace skôr a bez boja, keby boli nechali karpatské priesmyky na pokoji a pokračovali podľa pôvodného plánu cez poľskú rovinu na severe a cez maďarskú nížinu na juhu. Mohli tam byť už v septembri, keby boli prijali Čatlošov-Goliánov plán o otvorení karpatských priesmykov slovenskou armádou v čase, keď sa to ešte dalo.

Napísať odpoveď pre Myskin Zrušiť odpoveď