Slovensko po referende

Zdá sa, že prehrali všetci, je to pat.

Aliancia pre rodinu (AZR) získala približne  20% voličov.

Číslo 20 % vychádza s toho, že účasť bola 21,41 %  a približne 95% zúčastnených sa s požiadavkami aliancie stotožnilo čo predstavuje okolo 900 000 voličov. Vykladať si účasť 20% ako víťazstvo LGBT aktivistov by však nebolo pravdivé.

Aliancia za rodinu dokázala dostať do referendových miestností každého 3 voliča, ak sa teda na vec pozrieme optikou parlamentných volieb roku 2012.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, ako obstálo referendum v porovnaní s tými minulými. Je druhé od konca, horšie dopadlo len referendum o predčasných voľbách v roku 2000. Údaje v tabuľkách sú zo stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Referendum: rok účasť porovnanie účasti v referende AZR s daným referendom -účasť AZR/ účasť referendum
Referendum (AZR) 2015 21,41%
Referendum (SaS) 2010 22,84% 93,74%
Referendum (o predčasných voľbách) 2004 35,86% 59,70%
Referendum (o vstupe do EÚ) 2003 52,15% 41,05%
Referendum (o predčasných voľbách) 2000 20,03% 106,89%

 

To však nemá žiaden politický význam, týka sa to referend ako inštitútu, ktorý sa zatiaľ v slovenskej demokracii zjavne neujal.

Pre výsledky  referenda AZR je dôležitá táto tabuľka, kde sa porovná s jednotlivými druhmi volieb

Typ volieb al. referenda rok vykonania vol. účasť účasť AZR/ účasť voľby AZR získala približne
Referendum (AZR) 2015 21,41%
Miestna samospráva 2014 48,34% 44,29% takmer každého 2 voliča
Prezidentské II. Kolo 2014 50,48% 42,41% takmer každého 2 voliča
Prezidentské I. kolo 2014 43,40% 49,33% takmer každého 2 voliča
Európsky parlament 2014 13,05% 164,06% 1,5 násobok voliča
Samosprávne kraje 2013 20,11% 106,46% jedna k jednej
Parlamentné 2012 59,11 36,22% každého tretieho voliča

 

Aliancia za rodinu pritiahla do referendovej miestnosti viac voličov ako voľby do Európskeho parlamentu či voľby do Vyšších územných celkov. Každý tretí volič z parlamentných volieb sa zúčastnil referenda.

Môžeme namietať, že niekto sa nemohol zúčastniť volieb parlamentných aj keď chcel, iný zase referenda ale v globále môžeme povedať, že na referendum išli disciplinovaní voliči, teda tí, čo chodia na voľby, boli na minulých, pôjdu aj na budúce.

A tu je pre LGBT aktivistov problém. Strana ktorá by  prikývla na ich návrhy a koncepcie zmien zákonov si vyrobí veľké a možno aj nezvládnuteľné problémy v parlamentných voľbách v roku 2016. Vo voľbách typu EU parlament, či VUC môže byť komplet vymazaná s politickej mapy.

Vyhrané nemá ani Aliancia pre rodinu. Každý tretí volič ešte nezaručuje, že sa politické strany budú v parlamente chovať zodpovedne vzhľadom k tomu, že v roku 2016 budú voľby.  Stále môžu existovať lobbingom presvedčení politici, ktorí by boli ochotní na LGBT agendu kývnuť s  tým, že každý tretí volič, že  to sa nejak pred voľbami kampaňou spraví. Keby bola účasť na referende 30%, teda každý druhý volič, nekoketoval by s tou myšlienkou ani ten najkrátkozrakejší  politik.

Súčasný pád SDKU ukazuje, že logika často nie je u politikov silnou stránkou a karmický vzťah príčina ? následok si uvedomia až vtedy, keď už je situácia nenávratne v zadeli, čo má v sebe istú mieru šance pre LGBT aktivistov presadiť legislatívne svoje.

Predpokladám, že SMER bude tradične hrať na obe strany, budú koncepcie, stratégie podľa možnosti čo najtichšie, aby aj LGBT aktivisti boli spokojní a zároveň aj účastníci dnešného referenda neodvrhli na budúci rok SMER.  Takže v legislatíve sa toho asi neudeje nič, čo by sa priečilo vôli 20%  voličov vyjadrenej referendom, leda že by v SMERe po vzoru SDKU rozum potratili.

LGBT aktivitu sa bude snažiť zastrešiť SaS ale tá sa dostáva do paradoxnej situácie, keď na jednej strane bude presadzovať bruselské vízie v jednej oblasti a v druhej sa bude snažiť pôsobiť euroskepticky. Rok 2016 bude možno práve preto jej koncom ako parlamentnej strany, tá strana je proste nečitateľná.

Ešte jedna poznámka. Všetky tieto úvahy sú postavené na volebnej účasti z roku 2012, kedy bola 59%. V roku 2016 vyššia asi nebude, a nebolo by na tom nič prekvapujúce keby klesla hlboko pod 50%.

K samotnému inštitútu referenda. Zákonom stanovená podmienka 50% je proste nedosiahnuteľná. Referendum v roku 2003 o vstupe do EU prešlo s odrenými ušami po masívnej kampani.

Ak by 50% podmienka účasti platila pre voľby, z volieb v tabuľke platné by boli len parlamentné a druhé kolo prezidentských a to tiež len tak tak. Tu je potrebné spraviť rozhodnutie ako s referendom ďalej. Osobne by som navrhoval pohyblivé kvórum platnosti, ktoré by sa vypočítavalo z účasti v 4 voľbách teda voľby parlamentné, miestne, VUC, EU parlament. Napríklad pre súčasné referendum by potom nebolo 50% ale  35,15 %.

Politikom, či rôznym mimovládkam viac vyhovuje zastupiteľská demokracia  a preto sú pre referendá obmedzenia, pre voľby nie. Nakoniec aj toto referendum bolo sudcami okresané o jednu otázku, čo možno ovplyvnilo účasť.
Irena Biháriová z Ľudia proti rasizmu:  “Verili sme, že ľahšie presvedčíme 150 poslancov  než päťmiliónový národ, a tak sme všetku našu energiu roky sústreďovali len na nichZdroj

O negatívnej kampani, ktorú proti referendu spustili médiá hlavného prúde asi písať netreba, každý s čitateľov ju iste postrehol. Len v súčasnej situácii je to pomerne krátkozraké, takto sa vymedziť proti referendu ako takému.

Snažiť sa ignorovať či umlčať hlas pospolitého občana rôznymi kvórami, bonumi, malusmi a tak rozostriť hlas pospolitého ľudu môže niekomu pomôcť, ale vždy len dočasne.

Príklad Grécko. Keby víťaz volieb nedostával 50 poslancov ako bonus za prvé miesto nebola by dnes Syriza takým monolitom v gréckej vláde. Vládla by širšia koalícia a možno by bola Syriza aj opozícii a nateraz by šlo všetko podľa Bruselu. Tých 50 poslancov pre bonus je v podstate manipulácia hlasom voliča, ktorá Bruselu roky nevadila, aby ho potom v roku 2015 nafackovala.

Rovnako je manipulácia hlasom voliča 5% kvórum pre vstup do parlamentu. Jedna vec je, že mandáty sa prerozdelia a tak získa najviac najväčší, teda SMER. Budiž, Druhá vec je horšia, že strany potácajúce sa okolo línie zostupu 5% sú schopné robiť naozaj zúfalé veci, aby na seba upútali pozornosť. Snaha odstaviť bežného človeka od rozhodovania nakoniec vždy privodí krízu. Situácia na Ukrajine je príbehom jedného neplatného referenda.

Pridaj komentár