Šokujúce svedectvo českého ochrancu ľudských práv: Únia zošalela

Ako píše český portál Novinky, Martin Herzán, ktorý osobne prežíval dlhé týždne surovú realitu utečeneckého tábora, tvrdí, že migranti sú ako časovaná bomba. A že Európska Únia stratila súdnosť. Bývalý člen výboru českej Rady vlády pre ľudské práva Martin Herzán konštatuje, že pri prijímaní utečencov sa rezignovalo na všetky rozumné pravidlá. Pre štvrtkové Právo opísal svoje skúsenosti z tábora Dobova na slovinsko-chorvátskych hraniciach. Podľa neho sa do EÚ dostali aj desiatky radikálnych islamistov, bez toho, aby proti nim bezpečnostné zložky zasiahli.

Martin Herzán Narodil sa v roku 1978. Vyštudoval filozofiu a v rokoch 1996 až 1997 pôsobil v Amnesty International. Od roku 2005 do roku 2007 bol členom výboru Rady vlády Českej republiky pre ľudské práva. Od roku 2003 je predsedom neziskovej organizácie Európskej únie pre ľudské práva. V roku 2008 dostal vyznamenanie Českého červeného kríža, v roku 2014 bol ocenený za záchranu ľudského života. Je autorom 13 kníh literatúry faktu a štyroch básnických zbierok, venuje sa tiež sochárstvu, maľbe a umeleckému kováčstvu.

Martin Herzán
Narodil sa v roku 1978.
Vyštudoval filozofiu a v rokoch 1996 až 1997 pôsobil v Amnesty International.
Od roku 2005 do roku 2007 bol členom výboru Rady vlády Českej republiky pre ľudské práva.
Od roku 2003 je predsedom neziskovej organizácie Európskej únie pre ľudské práva.
V roku 2008 dostal vyznamenanie Českého červeného kríža, v roku 2014 bol ocenený za záchranu ľudského života.
Je autorom 13 kníh literatúry faktu a štyroch básnických zbierok, venuje sa tiež sochárstvu, maľbe a umeleckému kováčstvu.

Od decembra 2015 do konca tohtoročného januára som strávil šesť týždňov medzi utečencami v prestupnom utečeneckom tábore Dobova na slovinsko-chorvátskych hraniciach, kadiaľ postupuje do Európy balkánska migračná vlna.

Denne táborom prešli asi tri tisícky utečencov – boli tu aj celé rodiny, ale väčšinou osamotení mladí muži.

Utečenci mohli nahovoriť ľubovoľnú lož – akékoľvek mená, dátum narodenia aj národnosť

Prichádzali nielen zo štátov postihnutých vojnou – Sýrie, Afganistanu či Iraku – ale situáciu tu skúšalo využiť tiež mnoho skutočne len ekonomických migrantov z územia, kde žiadna vojna nie je. Väčšina z nich nemala žiadne osobné doklady – úmyselne ich zničili, aby nešlo zistiť ich pravú totožnosť alebo krajinu pôvodu.

Denne sa zabavilo množstvo zbraní

Registračným centrám, ktoré im vystavovali v Európe nové provizórne doklady, tak utečenci mohli nahovoriť ľubovoľnú lož – akékoľvek mená, dátum narodenia aj národnosť. Úlohou registrácie bolo tieto vyslovené údaje len zapísať, nie ich overovať.

V Grécku vlastne migranti ani klamať nemuseli, tam im totiž vystavili a vystavujú naďalej doklady, do ktorých všetkým zapíšu, že sa narodili 1. januára. Či už s tým utečenci súhlasia, alebo nie.
Najdôležitejšou časťou práce s utečencami v tábore boli osobné prehliadky utečencov a ich batožiny.

Za daných podmienok tak možno najľahšie zistiť, či nejde o rizikového človeka alebo priamo bývalého bojovníka Islamského štátu, al-Kaidy či Talibanu. Ostatne, denne sa tak zabavilo niekoľko kilogramov zbraní – prevažne bodných a sečných, ale aj paralyzérov, nunčakov a ďalších nebezpečných predmetov.

Za tých šesť týždňov som zažil, ako medzi migrantami odhalili desiatky radikálnych islamských bojovníkov. V mobiloch mali niektorí z nich fotky a videá zachytávajúce, ako brutálne mučia alebo zabíjajú svoje obete. Niekoľko ďalších malo pri sebe detskú pornografiu či fotky a videá mučenia nahých žien.

Boli vydaní slovinskej kriminálnej polícii. Tá ich však väčšinou len vypočula, vykonala zápis a k veľkému všeobecnému prekvapeniu ich pustila ďalej do Európy. Pritom podľa pravidiel EÚ takéto osoby nesmú vkročiť do Schengenu, kam napokon nesmie nikto už len v prípade, že predloží neplatné doklady.

Ide o ľudské práva, alebo o dotácie?

Všetky pravidlá jednoducho padli, púšťa sa v podstate každý, putujú ďalej do Európy ako chodiaca časovaná bomba.

Na hraniciach som sa stretol aj so skutočnými utečencami pred vojnou. Či už to boli umiernení moslimovia, ateisti, alebo kresťania

Ako dlhoročný ochranca ľudských práv sa hanbím za to, že sa na tomto dianí za kulisou falošnej humanity – mnohokrát totiž kvôli dotáciám – podieľa rad neziskových organizácií, vrátane tých pre ľudské práva. Nič to nemení na fakte, že tam, na hraniciach, som sa stretol aj so skutočnými utečencami pred vojnou. Či už to boli umiernení moslimovia, ateisti, alebo kresťania.

Obete tragických udalostí si zaslúžia nájsť bezpečie v Európe. Lenže na rozdiel od problémových a večne nespokojných ekonomických migrantov alebo tých, ktorí cestu do Európy berú rovno ako poslanie v šírení islamizmu, si tá menšina prichádzajúcich vojnových utečencov pohostinnú Európu hodlá väčšinou vážiť.

Európska únia ako keby stratila súdnosť, keď hazardérsky živí silnejúce riziká teroru na svojom území

Chce tu skutočne pracovať a zdieľať, alebo aspoň rešpektovať, európske hodnoty. Tragédia týchto ľudí nám nesmie byť ľahostajná. Avšak zliať kvôli chimére umelého, „riadeného“ multikulturalizmu tieto osudy bez rozlíšenia s vlnou ekonomickej migrácie aj s množstvom prichádzajúcich s potenciálne nebezpečným poslaním, mi pripadne ako vrchol nezodpovednosti a pokrytectva.

Európska únia ako by stratila súdnosť, keď hazardérsky živí silnejúce riziká teroru na svojom území. Silvestrovské násilie v Kolíne nad Rýnom a ďalších mestách, ktoré zmenilo atmosféru v Nemecku, je však len špičkou ľadovca celého problému.

Keď sa potom proti rizikovej vlne nelegálnej migrácie dvíha protest zdôrazňujúci právo Európanov na zachovanie ľudských práv a slobôd, dôstojnosti žien a európskej kultúry, sú účastníci nálepkovaní za xenofóbov.

Často paradoxne od ochrancov ľudských práv. Chránia asi teda úplne iné práva než tie naše.

16 komentárov

Napísať odpoveď pre Knieza Myskin Zrušiť odpoveď