Šokujúci výsledok súdu – Nórska sociálka falšuje dôkazy

Advokát: Arne Seland. Foto: Christian Roth Christensen / Dagbladet

Som šťastná a cítim úľavu“, hovorí niečo viac ako dvadsaťročná žena z kraja Troms pre denník Dagbladet. Súd v severnom Troms rozhodol, že dostane späť do starostlivosti svojho najstaršieho syna.

Dagbladet o nej prvýkrát napísal v roku 2013. Vtedy súd vyčítal Barnevernu (BV), že neskúsil žene ponúknuť pomoc predtým, než jej vzal jej dve malé deti. Súd vtedy rozhodol, že už bolo príliš neskoro vrátiť deti s ohľadom na ich dobro.

Výnimočný deň

Teraz sa prípad prerokoval znova a súd rozhodol, že žena dostane do starostlivosti svojho staršieho syna po tom, čo sa prípadu ujal advokát Arne Seland. “Bol to skvelý deň, keď rozsudok dorazil“, povedal Seland denníku Dagbladet.

Advokát: Arne Seland. Foto: Christian Roth Christensen / Dagbladet

Advokát: Arne Seland. Foto: Christian Roth Christensen / Dagbladet

Zásadný obrat v prípade nastal po tom, čo Seland dosiahol pripustenie znalkyne, ktorá okrem iného skúmala vzťahy medzi ženou a deťmi, ženine opatrovateľské schopnosti a ako deti fungovali v náhradnej starostlivosti.

Tramatické prerušenie vzťahu s matkou následkom odobratia

Vo svojej súdnej správe znalkyňa, psychologička Guro Sonderland, uviedla, že chlapec aj po troch rokoch v náhradnej starostlivosti vykazuje bezpečné emočné puto k svojej matke. Znalkyňa uviedla, že puto je až prekvapivo dobré vzhľadom na to, že žena sa mohla so synom stretávať len trikrát ročne. Uviedla tiež, že chlapec reagoval veľmi negatívne na umiestnenie do náhradnej starostlivosti, ktoré vnímal ako nebezpečný a nepochopiteľný zážitok. Pred odobratím bol chlapcov vývoj hodnotený ako primeraný veku.

“Jednou z najdôležitejších častí môjho hodnotenia je, že BV nesprávne uviedla, že starší syn má nezdravý vzťah k matke; hodnotenie bolo založené na negatívnej reakcii, ktorú dieťa malo na samotné odobratie. Takéto hodnotenie pritom musí vychádzať z reálnej interakcie medzi matkou a dieťaťom “, hovorí Sonderland denníku Dagbladet a dodáva: “Myslím si, že chlapcove negatívne reakcie boli spôsobené traumatickým pretrhnutím vzťahu s matkou a smútkom“.

Matka vyhrala naspäť svoj život

Na základe znaleckého posudku pani Sonderland súd rozhodol, že návrat dieťaťa matke je obhájiteľný a že navrátenie nebude mať pre chlapca závažné dôsledky.

Matka dieťaťa uviedla: “Cítim, že som dostala späť svoj život. Zakaždým, keď ho vidím, je to ako zázrak. Dúfam, že tento prípad inšpiruje ostatných v podobných prípadoch k tomu, aby sa nevzdali“.

Advokát Arne Seland je veľmi kritický k práci, akú na prípade BV odviedla. “K žiadnemu odobratiu nemalo vôbec nikdy dôjsť a v praxi to znamená, že BV falšovala celú dobu správy, keď hovorila, že chlapec uvádzal, že sa nechcel vrátiť k matke, zatiaľ čo skutočnosť bola taká, že sa chlapec k matke chcel vrátiť počas celej doby . Barnevernet zakrývala pôvodné pochybenia ešte ďalšími“, uviedol.

BV uviedla pred prvým súdnym prerokúvaním, že dieťa malo nezdravý vzťah k svojej matke. Súdna znalkyňa pani Sonderland pritom poukazuje na to, že v znaleckom posudku, ktorý bol napísaný pred odobratím dieťaťa, stojí, že dieťa malo naopak so svojou matkou vzťah celkom v poriadku. Aj ona si myslí, že k žiadnemu odobratie nemalo nikdy dôjsť. “Z toho, čo viem o pozadí prípadu, si myslím, že aj mladší syn by mal byť vrátený”, uviedla.

Nekultúrna kauza

Advokátov názor je, že Barnevernet v okrese Severnej Troms pracuje zle a že je potrebné situáciu napraviť.

Niekto tam musí prísť a pozrieť sa na to, čo sa tam deje, aby sa niečo podobné nestalo znova. Tento prípad nie je jediný. Problém je, že je to sama BV, kto dodáva dôkazný materiál vo väčšine prípadov, čo je dôvod, prečo je pre sudcu najbezpečnejšie riadiť sa ich radami“, hovorí Seland.

Barnevernet v okrese Severnej Troms uviedla, že rozsudok preštudujú a že sa k danému prípadu vyjadrovať nebudú.

V každom prípade žena nedostane späť do starostlivosti svojho mladšieho syna, ktorému bolo v čase odobratia iba niekoľko mesiacov. Súd rozhodol, že chlapec si nestačil vytvoriť dostatočne pevný vzťah k matke, a že sa naopak zblížil s pestúnskou rodinou.

Psychologička Sonderland si myslí, že to najlepšie pre mladšie dieťa by bolo postupný návrat do starostlivosti matky a to, aby si zároveň zachovalo vzťah s pestúnskou rodinou. Súd tento argument neuznal, s odôvodnením, že chlapec v živote potrebuje najmä stabilitu. Matka dostala možnosť ho navštíviť na dve hodiny štyrikrát za rok.

Slabá profesionalita

V rozsudku stojí, že podľa Barnevernet je ťažké spolupracovať s matkou. Ale súd si myslí, že to má jednoduché vysvetlenie: “Súd má pre to pochopenie, vzhľadom k tomu, že bola vo veľmi tiesnivej situácii, pričom zásah zo strany BV bol voči nej len málo profesionálny“.

V roku 2012 súd na základe správ od BV rozhodol, že staršie dieťa malo nezdravý vzťah k matke. Podľa advokáta Seland nový rozsudok uvádza, že sa tak stalo na základe sfalšovaných dôkazov.

K predbežnému opatreniu došlo na základe nesprávnych informácií. To súd v roku 2012 nevedel, preto rozhodol, že matka deti späť nedostane. Teraz vyšlo najavo, že chlapec naopak opakoval, že sa chce vrátiť k matke. Podľa mňa sa jedná o tak závažné porušenie práv dieťaťa a matky, že je skoro nemožné pochopiť, že sa to vôbec stalo“, uzatvára Seland.

[sociallocker][/sociallocker]

 

SINDRE GRANLI MELDAL, Dagbladet 28. mája 2015

Podľa prekladu Andreja Ruščaka

 

Zdroj:

5 komentárov

  • som si vygooglil

    http://oz-deti-patria-rodicom.webnode.sk/news/pochod-pre-rodiny-stop-praktikam-norskej-socialky-30-maj-o-12-00-bratislava-slovakia-velvyslanectvo-norskeho-kralovstva-stop-kradnutiu-deti-v-celej-eu/

    Pochod pre rodiny. STOP praktikám norskej sociálky 30. máj o 12:00 Bratislava, Slovakia Veľvyslanectvo Nórskeho kraľovstva. STOP KRADNUTIU DETÍ V CELEJ EÚ:
    13.05.2015 18:47

    Milí naši priatelia- spolubojovníci za práva detí,

    Radi by sme Vás oslovili a pozvali k blížiacemu sa celoeurópskemu protestu, ktorý sa bude konať 30.05.2015 o 12,00 v Bratislave proti odoberaniu detí v zahraničí. Tento protest sa konkrétne týka odoberania detí v Nórsku ku ktorému sa pripájame nakoľko nám nie je ľahostajní osud ukradnutých detí Barnevernom – čo v preklade znamená ochrana detí a mládeže, ale žiaľ opak je pravdou

    Pridávame sa k celoeurópskej vlne protestov s centrom v Osle, kde rodičia a príbuzní položia pred nórskym parlamentom za každé svoje dieťa, ktoré bolo ukradnuté, vytrhnuté z vlastnej rodiny a nemôžu sa vrátiť späť domov symbolický kvet alebo ružu.

    K protestu :

    Spoločne vyjadríme solidaritu všetkým rodinám, ktoré čelia šikanovaniu zo strany sociálnych úradov aj v ďalších európskych štátoch.
    Oslo (Nórsko)
    Vilnius (Litva)
    Londýn (Veľká Británia)
    Dublin (Írsko)
    Praha (ČR)
    Stockholm (Švédsko)
    Warszawa (Polsko)

    Na naše občianske združenie sa obracajú slovenskí a českí rodičia, ktorým odobrali deti sociálne orgány bez relevantného dôvodu bez možnosti navrátenia detí rodičom a biologickej rodine a vrátenia detí do krajiny pôvodu ktorou je Slovenská a Česká republika

    Rozhodli sme sa podporiť celoeurópsky protest, ale pritom nezabudnúť na ostatné rodiny, ktorým odobrali deti vo Veľkej Británii a na konci protestu vyhodiť naše známe lietadielka, aby vedeli, že aj naďalej pri nich stojíme. Nemôžeme zabudnúť na rodiny, ktorým pomáhame

  • Toto asi konšpirácia o juvenilnej justícii nebude, či pani Pietruchová ? Žiaľ ,stále ešte rozhodnutiu súdu chýba kus zdravého rozumu a to ohľadne rozhodnutia o mladšom dieťati. ako však vidno, justícia je iba vrcholom ľadovca, nekontrolovateľný byrokratický aparát už dostáva pachuť Orwellovho 1984 alebo Kafkovho Procesu…naozaj neviem akým spôsobom funguje nórska justícia ohľadne maloletých detí, z článkov ktoré sú dostupné to vyzerá na dosť podradnú úlohu voči Úradu, jedna lastovička (toto rozhodnutie) ešte leto nerobí, pričom ktovie ako skončí prípadné odvolanie Úradu…Predpokladám, že v Nórsku (ako aj v iných krajinách najmä EU) funguje silná indoktrinácia sudcov, ktorí problematiku maloletých riešia pomocou rôznych, až nátlakových metód (rôzne semináre, workshopy atd) či už expertmi samotného Úradu, alebo inými podobnými odborníkmi typu Pietruchová. Inak si neviem predstaviť, že by samotní sudcovia mohli za niekoľko rokov, možno dekádu zmeniť tak radikálne názory na to, čo je pre deti dobré a čo nie. Na portály najpravo (neviem či môžem dať link, ak nie vymažte ho: http://www.najpravo.sk/clanky/znepokojenie-nad-porusovanim-prav-dietata-a-jeho-rodicov-v-niektorych-statoch.html) som našiel štatistiky, ktoré hovoria niečo neuveriteľné. Napríklad kým počet detí zverených do starostlivosti príbuzných predstavuje v Portugalsku 75 % a v Lotyšsku 63 %, vo Švédsku a Spojenom kráľovstve je to iba 5 % a vo Fínsku 3 %. Do náhradných rodín je zverených 0,5 % detí v Portugalsku, 10 % v Estónsku, viac ako polovica vo Francúzsku a Španielsku, 69 % v Nórsku a 75 % v Spojenom kráľovstve. Samozrejme neviem presné rozdelenie kompetencií medzi Úradom a súdmi v otázkach umiestňovania resp zverovania detí (obávam sa však, že aj tu sudcovia začínajú ťahať za kratší koniec), ale samotný výsledok je tragický, v mnohých štátoch vyspelej Európy rozhoduje štátny úradník o tom, kde bude umiestnené Vaše dieťa (napr. keď sa Vám niečo stane) bez ohľadu na zvyšok rodiny. Neviem či ste zachytili návrat malého, myslím polročného dieťaťa z VB na Slovensko (malé víťazstvo, ale poteší), kde je predpoklad, že dieťa bude zverené babke a po čase sa možno vráti k mame. Verte že takéto niečo by sa vo VB ani v Nórsku stať nemohlo, Úrad by po ňom hneď chňapol…Našťastie u nás až taká masívna kampaň na zmenu myslenia sociálnej kurately resp. sudcov zatiaľ nie je, aspoň som to počas svojej praxe nepostrehol (pričom som robil niekoľko rokov aj na “P” senáte (zaoberajúci sa najmä maloletými) a tiež sme chodili na rôzne semináre. Aj u nás sa však snažia posilniť Úrad čo samozrejme znamená oslabenie súdu. Je vždy ľahšie a rýchlejšie prerobiť na svoj obraz úradníka ako sudcu, ktorý je predsa len oveľa nezávislejší a nemusí sa báť o svoje miesto v prípade, že vydá “nesprávne” rozhodnutie (čím vôbec nevyzdvihujem naše súdnictvo:). OK, asi trochu dlhý komentár, sorry…

  • dalsi skvely clanok od zdroja

    nabádá ostatní, aby se zajímali o ty své bližní, kteří nejsou dokonalí, kteří mají problémy, kteří na tom jsou špatně. Ne tak, že člověk pošle nějaké peníze někam, aby si sám zlepšil svědomí, ale tak, že konkrétně, a s úctou, pomohou někomu, kdo je na dně, se cítit lépe.
    Tohle poselství je něco, co sociální inženýři všeho druhu nejsou s to pochopit a nepochopí nejspíš nikdy.

    Sociální inženýrství, které koná ve smyslu „každý má právo na šťastný domov, a kdo ho nemá, tomu ho dáme“ velmi brutálně ignoruje fakt, že i ten nejhorší rodič je pořád ještě rodič a s dítětem jej spojuje vazba, která se nedá vyčíslit. To je víceméně hlavní důvod, proč jsem se ve sporu kolem BV tolik angažoval – protože věřím, že nikdo nemá mít moc mazat historii, mazat paměť. Žádný člověk, žádná instituce, a to bez ohledu na to, co byli rodiče zač.

    Problém je v tom, že bez ohledu na to, co se v daném případě stalo, si stát dovolil překročit svoje hranice, a dovoluje si to dnes a denně. Nejen ten norský, ale i český i mnohé další.

    Nelze vzít dítě třeba z libovolné sociálně slabé rodiny (kde se třeba holduje vodce ve velkém) v ukrajinském Mariupolu, přesadit ho „na Západ“ s tím, že v Mariupolu mu hrozí chudoba a smrt a třeba v Česku se bude mít lépe. Materiálně – ano. Také nebude hrozit, že do jeho pokojíku spadne Rusy vystřelená raketa Grad. Ale pořád by to byl zločin, který by odtrhl dítě od chudých a vystresovaných, ale JEHO rodičů, a ne jeho záchrana. Ano, bylo by to pro dítě „měřitelně“ lepší. Ale nikdo nemá mít právo tohle poměřovat. A to, že si tohle právo sociální stát přisvojuje, je důvod pro to, proti němu všemi prostředky bojovat.

    http://andrejruscak.blog.idnes.cz/c/452120/rovnost-stesti.html

  • vybrane z diskusie pod povodnym clankom

    To je zajímavé BV postupuje evidentně v rozporu s mezinárodním právem a nikomu to nevadí, když odmítá návrat dětí k matce se zdůvodněním že dítě už je zvyklé na někoho jiného.

    Když se jedná např. o dětech odvezených z obvyklého bydliště v zahraničí např. do ČR tak žádný soud nehodnotí citové vazby ale to jak zní právo, tedy dítě se musí vrátit tam, odkud bylo nezákonně odvezeno. Tedy mezinárodní právo upřednostňuje před vazbami dítěte, zákon a právo. A tohle je určitě správné, zločiny typu unesu dítě na 2 roky se někde schovám a potom už mi ho nevezmou nikdo dělat nemůže. Jinak dítě tímhle nijak vážně postiženo není, dítě si rychle zvykne na jiné místo a jiné vztahy.

    Je to pro mě nepochopitelné. To si opravdu někdo v Norsku myslí, že žena jen tak zapomene na dítě, které porodila a uzná, že v zájmu dítěte je lepší, aby žilo s cizími lidmi?

    Moc tomu nerozumím. Proč je v pořádku přervat vztah dítěte k matce, ale není možné přervat vztah dítěte a pěstouna? Pokud děti potřebuji především stabilitu, tak jak je možné jich tolik odebírat?
    Je to jako nechat ve vězení nespravedlivě odsouzeného poté, co je omyl odhalen, s tím, že už si v base zvykl…

    • Vynikajúce komenty, p. Myskin, palec hore. Kiež by sa to dostalo tam, kde to potrebujú počuť a vedieť! Barnavet by mal byť vyšetrovaný nejakým nezávyslým medzinárodným súdom!

Pridaj komentár