Som tak rád, že už nie som český novinár, ale kanadský

 

povzdychol si Petr Adler z Kanady, ktorý kedysi dávno, ešte za socializmu ušiel do Kanady, kde sa opäť stal novinárom. Po páde režimu ho začali kontaktovať novinári z jeho rodnej zeme ČR ako externého dopisovateľa. Ako miestny korešpondent vníma súvislosti a vie o informáciach aj z novinárskej branže, ku ktorým by sa český novinár, vyslaný na služobnú cestu vôbec nemal šancu sa dostať. Zdalo by sa, že si to maximálne vážia, avšak chyba lávka, platí to len do okamihu porušenia politickej korektnosti, alebo po odlišný názor českého novinára.

Vtedy začnú skákať do reči a prerušovať, len aby nevyšla najavo nepríjemná pravda(rozumej v rozpore so svetonázorom daného novinára). Zašlo až tak ďaleko, že novinárovi vadila sólokapor informácia o prešľape sociálno-demokratickej vlády v Kanade, a začal skákať do reči. A to len preto ze bol akurát fanúšikom ČSSD v Čechách a informáciu bral ako osobný útok na svoje presvedčenie. Výsledkom bolo, že sa autor rozhodol prerušiť s nimi spoluprácu a to definitívne. Prišli tak nielen o sólokapra, ale aj o korešpondenta, ale autor si ušetrí nervy, ktoré ma len jedny, nešlo totiž o ojedinelý prípad, ale o príslovečnú poslednú kvapku.

 

Otázka za 100 bodov po prečítaní celého článku na linku: „Máte pocit že podobnosť s niektorými slovenskými novinami a novinármi je len čisto náhodná ?“

http://neviditelnypes.lidovky.cz/radiozurnal-podivna-predstava-o-slusnem-chovani-f6w-/p_spolecnost.aspx?c=A160519_161323_p_spolecnost_wag

 

Dovolím si nezvyklo pripojiť aj druhý článok autora, ktorý ilustruje, ako si on predstavuje prácu objektívneho novinára:

http://neviditelnypes.lidovky.cz/spolecnost-tak-jak-je-to-s-tou-svobodou-slova-fnv-/p_spolecnost.aspx?c=A130210_205159_p_spolecnost_wag

Zaviedli sme zvláštnu redakčnú skupinu, fungujúcu pre všetky noviny v rámci siete novín v Kanade. Dôležité správy dostavali odkazy na kompletné spravodajstvo, nielen v konkrétnych novinách ale všetko, týkajúce sa danej témy.  Keď sa objavila zmienka o nejakom dokumente, tak hneď bol v texte k nemu aj odkaz na celý dokument, aby si ho čitateľ mohol overiť v celej svojej kráse a hlavne v príslušnom kontexte, čiže nemal k dispozícii len novinárom vytrhnutý zlomok pôvodného textu. Ak bola niekde citácia odpovede nejakého politika ci iného verejného činiteľa, tak bol pripojený prinajmenšom zvukový záznam celého rozhovoru. Čitatelia tak dostali možnosť reagovať, lebo mali všetko čo sa dalo o danej téme zistiť a bolo len na nich, či pôdu do ponúknutej hĺbky informácii alebo nie.

Takto si predstavujem prácu skutočného novinára aj ja a preto si vážim každého novinára, kto píše podobne.

 

 

 

One comment

Napísať odpoveď pre Janosz Zrušiť odpoveď