Správa o stave vojenských operácií na Juhovýchode Ukrajiny od 11.08.-18.08. 2014

(Miroslav Juriš) V týždni od 11.8 do 18.8. ukrajinské ozbrojené sily neohrozene víťazili, ako vlastne už víťazia tretí mesiac, víťazia na stránkach slovenských mienkotvorných médií.
Na území zvanom Donbass alebo Novorossija situáciu objasňuje mapa: prerušovanou zelenou je stav frontu k 11.8.2014.
Plnou zelenou je stav frontu k 18.8.2014 . Modrá šípka – útok ukrajinských síl.  Červená šípka – útok povstaleckých síl. Šípka s prerušovanou čiarou  neúspešný útok . Svetločervená plocha územie ovládané povstalcami.
Červená plocha  územie získané povstalcami medzi 11.8 a 18.8.  Modrá plocha  územie získané ukrajinskými silami medzi 11.8 a 18.8. 2014
Pri pohľade na mapu zistíme, že front sa pohybuje iba na niektorých úsekoch.
Snaha odrezať Doneck od Luhansku s útokom zo severu od Debalceva a z juhu okolo Saur Mogily skončili pre ukrajinské sily fiaskom.
Jednotky 30, 95 a 24 brigády sa ocitli v obkľúčení. Keďže jedny obkľúčené ukrajinské jednotky plus mínus v tomto priestore nedávno povstalci zlikvidovali (prebilo sa k svojim len cca 700 z niekoľkých tisíc ukrajinských vojakov) , dostala ich terajšia pozícia názov južný kotol 2.0.
V skutočnosti už od začiatku nemala táto operácia ukrajinských vojsk veľkú šancu na úspech. Jediným úspechom bola hanba, ktorú utrpeli Kozicynovi kozáci, keď pred ukrajinskými tankami bez boja utiekli z mesta Krasnyj Luč a nechali ho brániť iba malej jednotke milícií. Celkovo útoky ukrajinských vojsk sú v poslednej dobe chaotické a zmysel dávajú jedine vtedy, pokiaľ by ich hlavným cieľom bolo územie pádu malajzijského Boeingu. Postupne sa tam (pred 11.8.) prebíjala 25. výsadková od Debaľceva, potom brigády z juhu v smere na Šachťarsk a Torez a nakoniec tento posledný útok z dvoch smerov. Ten bol zvláštny tým, že aj keď sa podarilo obísť povstalecké jednotky u Djakova, vzniknutá šanca dostať ukrajinských vojakov z južného kotla nebola využitá, tí čo sa z neho prebili, museli vlastne sami naháňať čelo útoku ukrajinských vojsk, ktoré mierilo oblúkom k miestu pádu Boeingu. Žiadna významnejšia jednotka nevyrazila prebíjajúcim sa naproti. Že by špatné svedomie ohľadom toho Boeingu ? Je to samozrejme len hypotéza, pretože tento útok bol povstalcami zastavený skôr, než k miestu s troskami lietadla dorazil. Zlé príkazy ukrajinským silám prinášali v týždni od 11.8. svoje ovocie.
Ukrajinské jednotky predtým útočili na povstalecké vojská postupne (časová tieseň, prečo ?) a tak mohli byť po častiach ničené. 12. 8. začal povstalecký útok pri Saur Mogile a ukrajinské jednotky útočiace na Krasnyj Luč a Miusinsk ostali v obkľúčení.
Tento fakt by pre ne ešte nemusel znamenať tragédiu akou bol predtým južný kotol 1.0 pre 79 výsadkovú,72 mechanizovanú a 24 mechanizovanú brigádu. Pokiaľ rozkaz ustúpiť príde včas a zásoby pohonných hmôt a munície sú dostatočné, územie cez ktoré sa treba prebiť nemá viac ako 10 km. Vlastne jednotky 24 štvrtej sú tam, kde boli aj predtým, zase v kotli. Tento týždeň už ukrajinské sily skutočne mali plán obkľúčiť Doneck. Útočné operácie naznačujú. že ukrajinské velenie plánovalo na severe obkľúčiť alebo skôr obísť Gorlovku a pospojení síl zo západu a severu sa kdesi pri Charczynsku spojiť s južnou skupinou vojsk útočiacou na Ilovajsk.
Aj keď situácia povstalcov neraz visela na vlásku, Ukrajincom veľmi chýbali sily o ktoré prišli pri viacmenej nezmyselných útokoch do oblasti priestoru pádu Boeingu. Pritom útok južnej skupiny vojsk na Ilovajsk a Mospino pôsobí z výsledného pohľadu naozaj švejkovsky. Prečo je tomu tak, snáď bude čas rozpísať v niektorom z ďalších článkov.
Severná útočiaca skupina je oveľa silnejšia a povstalci len tak odrazili útok na Jasinovatu a Ždaňovku. Istý čas bola skupina povstaleckých vojsk v Gorlovke pod vedením Igora Bezlera v de facto obkľúčení. Po troch mesiacoch sledovania konfliktu a našich médií musím povedať, že našim médiám nevychádza takmer nič. Jednak možno aj zámerne čitateľa klamú (keď si vieme informácie dohľadať my, majú tú možnosť aj ony) a riešia to vypínaním diskusií a aj tí analytici čo úmyselne neklamú (žiaľ sú už asi len v tzv. alternatívnych médiách) neposudzuje situáciu na 100% správne. Vždy čítame, že povstalci vydržia tak 2 ? 3 týždne, preto lebo.
Boje v Novorossiji podvedome zvádzajú byť posudzované ako replika bojov 2 svetovej vojny na tom území. Ale tak to nie je, ak v niečom pripomínajú druhú svetovú, tak potom skôr boj v Afrike.
Povstalecké jednotky sa držia poblíž miest a obcí a na strategicky významných miestach (nie v nich, tam by ich rozstrieľalo ukrajinské delostrelectvo a raketomety) a priestor medzi týmito postaveniami je na dostrel mínometov a diel. Potom sa poľahky cez takéto územie nikoho podarí ukrajinským silám preniknúť a obsadiť nejakú tú obec hlboko v tyle povstalcov. Dnes prejsť 20 km je vec hodiny. Ešte dávnejšie tak prenikli ukrajinské sily do Voľchovky východne od Donecku. Na mape taký prienik vyzerá úžasne, realita je však iná. Víťaziaca skupina ukrajinských vojsk zrazu čelí neželanej pozornosti povstalcov a predtým prázdne územia sa začínajú plniť malými mobilnými jednotkami povstalcov. Po čase je nemožné doviesť zásoby, vyviesť ranených a pokiaľ povolenie opustiť pozície nepríde včas, jednotke hrozí zánik. Aj útok povstaleckých vojsk na Uspenku bol takýmto útokom do prázdna, ukrajinská posádka v Uspenke bola slabá a predtým ju poznačil útok partizánov.
Cieľom útoku je zjavne zamestnať jednotky, ktoré sa budú snažiť prebiť sa od západu do Južného kotla 2.0. Ohľadom Lugansku chodia svetom našich médií správy, že Lugansk je obklúčený a postupne obsadzovaný ukrajinskými silami. Pohľad na mapu ukazuje, že to nie je celkom tak. Útok zo severu sa zastavil a pri Beloje postihol ukrajinské sily protiútok, ktorý hrozí ďalším kotlíkom. Jednotky útočiace z juhu na Lugansk sú samy tiež v obkľúčení a to už pomerne dlhú dobu. Stav ich zásob môže byť povážlivý a skôr to pôsobí tak, že útok na Novosvetlovku tie jednotky berú ako možnosť prebiť sa z obkľúčenia. Útok na Novosvetlovku povstalcov zaskočil, je totiž neobvyklý tým, že ukrajinské sily nemajú v tejto časti frontu takú prevahu v počtoch a výzbroji, pri akej zvykli útočiť. Najbližšie hodiny ukážu výsledok, je aj možné, že celá skupina ukrajinských vojsk južne od Lugansku sa týmto útokom vyčerpá a bude nasledovať jej rýchly koniec. Záverom môžeme povedať, že podsúvanie myšlienok rýchleho konca povstalcov poniektorými našimi médiami nemá reálny základ. Postup o 20 km vyzerá na mape rozhodujúco, okamžite však nastáva premiešanie jednotiek a ten typ roztrateného boja, v ktorom sú povstalci zjavne lepší.
Obe strany sa môžu dostať do situácie, že sa ich front zosype.
Ak by sa Dmitro Jaroš z Pravého Sektoru nebol dohodol s Porošenkom, mohol už zajtra trestný batalión Azov a možno aj Ajdar a iné tzv. nazi prápory pochodovať na Kyjev a na fronte by po nich ostali diery, ktoré by povstalci iste vyplnili. Následne by ukrajinským vojakom neostalo nič iné, len rýchlo utekať na prvú možnú líniu, kde by mohli sformovať obranu. Keď sme už spomenuli históriu a Afriku, Erwin Rommel vedel o takýchto útekoch svoje. V tejto chvíli sú známe aj pohyby frontu za 18.8. Povstalci opustili Uspenku a stiahli sa cca 10 km na sever. Potvrdený je povstalecký postup západne od Lugansku a ak sa povstalecké útočiace hroty stretnú pri Savovke, kotlík pri Beloje sa stane realitou. V južnom kotli 2.0 sa ukrajinské sily sťahujú na juh od Antracitu a snažia sa zakopať v oblasti Djakova.
V jednej veci je to pochopiteľné, tam sú bunkre ešte po Wehrmachte a tiež pozície, ktoré ukrajinské sily opustili, keď sa prebíjali z južného kotla 1.0. Zároveň to ale naznačuje, že otvorenie kotla nechávajú na ukrajinské jednotky umiestnené pri Amvrosijevke. Kotol je už od hlavných ukrajinských síl oddelený 20 km medzerou.
Zdroj:

Pridaj komentár