Stav ukrajinského tylu ako príčina porážky ukrajinských síl v Donbasse.

Prímerie na východnom fronte sa nedodržiava. Zo dostupných informácií vyplýva, že v drvivej väčšine prímerie porušujú ukrajinské sily.

Bilboard navádzajúci hlásiť osoby podozrivé zo separatizmu. Zdroj KP

Bilboard navádzajúci hlásiť osoby podozrivé zo separatizmu.
Zdroj KP

Dochádza aj k ostreľovaniu  civilných štvrtí zbraňami (od ukr. síl), ktoré by podľa dohôd z Minsku nemali byť na línii frontu vôbec prítomné. Na situáciu ostro reagoval už aj minister Lavrov.  Pred pár dňami zlyhal plnohodnotný ukrajinský útok v smere na Novoazovsk. Útočila známa ukrajinská jednotka Azov. O situácii na fronte podrobne deň po dni informuje Kosa.

Od hromadnej vraždy stúpencov federalizácie v Odesse uplynul rok. Rok plný bojov medzi vládou v Kyjeve a povstalcami v Donbasse.  Vojna začína pripomínať fínsku vojnu, kedy mohutný Stalinov Sovietsky zväz útočil na malé Fínsko. Dosiahol nevalné výsledky a po vojenskej stránke si hanbu privodil. Na tom nezmenilo nič ani to, že nakoniec Fíni boli nútení prijať nevýhodné prímerie.

 Na začiatku médiá ale  aj seriózni analytici na Slovensku  nedávali povstaniu dlhú životnosť, odhadovali ju na týždne. Snáď s výnimkou „Možajevovcov„, ktorí od začiatku upozorňovali na nie dobrý stav ukrajinských síl.

 Ten stav bol znásobený hlúpymi rozhodnutiami tak Turčynova, ktorého v tejto oblasti ešte o triedu predčil Porošenko. Porošenko ako vrchný veliteľ ukrajinských síl sa zapísal do vojenských dejín sveta, hlavne kliešťovým útokom pozdĺž ruských hraníc na Izvarino. Tak dostal elitné ukrajinské formácie do „južného kotla„, kde boli zničené.

Naše médiá sa snažili rozsah ukrajinských porážok retušovať. SME sa dostalo až na posmech, keď písalo o neohrozenom postupe ukrajinských síl a dobytí Lugansku v čase, keď sa zbytky ukrajinských síl v oblasti vzdávali.

 Ak aj naše „mienkotvorné“ médiá už tie porážky museli priznať, tak sa ich snažili hájiť s tým,  že na územie Ukrajiny vstúpila regulárna Ruská armáda.

 Tie správy boli určené západnej verejnosti, ale keď sa k tvrdým vyhláseniam o potvrdenom vstupe ruskej armády na Ukrajinu pridali premiéri Británie a Kanady uverili tomu aj samotní vojaci ukrajinských síl. Povstalci tak prakticky bez boja získali Telmanovo, Novoazovsk (prístav v Azovskom mori) a kopu techniky, ktorú pred virtuálnou ruskou armádou v panike utekajúce  ukrajinské jednotky nepoškodenú opustili.

Hlavným faktorom ktorý rozhodol o osude fínskej vojny a ktorý rozhoduje o osude vojny na Donbasse je ľudský faktor. My v EU máme sklon posudzovať novoruské sily ako nejakú sovietsku armádu, plnú regrútov v štýle, ideš alebo Sibír. Fatálny omyl. Vojenské sily Novorossije sú na kompletku „freiwillige“, zložené z dobrovoľníkov.

Také sú aj na druhej strane, gardistické prápory ako je Azov (známy svojím znakom, za ktorý by ste ešte nie tak dávno šli v ČR a SR pred vyšetrovateľa),  Ajdar (známy svojou Vitou a Savčenko) a ďalšie. Na rozdiel od Vojenských síl Novorossije je tu však oveľa väčší problém s kvalitou mužstva, dosť veľkú časť tvoria živly, ktoré pred vojnou balansovali na hrane zákona (alebo aj za ňou)  a dostať z nich seriózny bojový výkon je rovnako ťažká úloha ako u demoralizovaných jednotiek ukrajinskej armády.

 Iná situácia je v ukrajinských armádnych jednotkách. Odhaduje sa že 95% brancov robí všetko preto aby sa vyhlo odchodu na front. Akú bojovú morálku má tých 5% čo sa mobilizácii nevyhnú, škoda aj riešiť. Západný „expedično inštruktorský zbor“ cvičí gardistov a nie armádu. Asi každému je jasné, že na armádu je škoda energie.

 Číslo strát ukrajinskej armády za posledný rok sa blíži k 40 tisícom osôb. Oficiálnemu číslu 1541 nemôže uveriť nik súdny.

 Časopis DespiteBorders priniesol obsiahlu analýzu stavu ukrajinského tylu. Zdá sa, že ten je na tom podobne, ako tyl nacistického Nemecka v na sklonku roku 1944 a začiatkom roku 1945. Funguje už máločo a to čo funguje, sú až nelogické represálie voči vlastnému obyvateľstvu. Represálie, ktoré s istotou postavia väčšinu ukrajinského obyvateľstva voči vláde v Kyjeve a iste aj proti európskemu smerovaniu Ukrajiny.

Situácia okolo portálu „Mirotvorec“ pripomína Švejka v Hostinci u Palivce a na C.K. Policii.

Existuje zoznam „nepriateľov Ukrajiny“, teda ľudí, ktorí sú tvorcami zoznamu identifikovaný ako stúpenci Ruska. Zoznam umožňuje identifikáciu, presné adresy pobytu a iné údaje, ktoré umožňujú dotyčnú osobu vyhľadať. DespiteBorders si oprávnene kladie otázku, či tento zoznam mohol vzniknúť bez spolupráce oficiálnych ukrajinských orgánov. Z toho zoznamu boli už zabití niekoľkí, napríklad Oles Buzina, Olega Kalašnikov,

Poradca ministra vnútra Anton Geraščenko uviedol, že ukrajinské sily využili tento zoznam na získanie informácií o povstalcoch.

Ako? Proste každý návštevník stránky je automaticky zapísaný do zoznamu, pretože:

Anton Geraščenko: „občan rešpektujúci zákon nehľadal informácie o sebe, svojich príbuzných a priateľoch medzi separatistami a teroristami„. A 20 apríla bolo na „Mirotvorcovi“ 32 tisíc profilov nepohodlných ľudí a predpokladá sa, že ich počet ešte stúpne o ďalších niekoľko desiatok tisíc.

DespiteBorders okrem týchto informácií ďalej uvádza letákovú a bilboardovú kampaň zameranú na udávanie „teroristov“. Uvádza dôvody pre ktoré si autor článku myslí, že za touto kampaňou tiež stoja oficiálne miesta v Kyjeve.

 Ekonomická situácia obyvateľov Ukrajiny je strašná. Ekonomický analytici udávajú 36 až 40% mieru inflácie.

Je to ešte horšie. Na Ukrajine nie je inflácia na Ukrajine je slumpflácia. Hospodárstvo je totiž v hlbokej recesii, nezamestnanosť stúpa, príjmy obyvateľstva klesajú, ceny stúpajú. Majdan priniesol radovým Ukrajincom len existenčné starosti a biedu, neraz i hlad, miesto ich vysnívanej Európy, kde sa majú všetci dobre.

 Ako sa môže situácia ďalej vyvíjať ?

Predpokladať skorý koniec vlády v Kyjeve a Ukrajiny ako takej je rovnaké, ako boli predpoklady o rýchlom potlačení povstania v lete 2014. Môže a nemusí predpoveď vyjsť.

 Je pravda, že je viac faktorov, ktoré naznačujú, že „prozápadnej“ Ukrajine zvoní hrana:

  • nervózne je obyvateľstvo i vláda a vláda svojimi akciami nervozitu stupňuje, chudoba je už súčasť života väčšiny obyvateľov UA
  • západ nemá zdroje na dostatočnú pomoc ukrajinskému tylu (treba miliardy, desiatky miliárd), môže to riešiť iba na úkor oslabovania svojej meny. Ale oslabená mena znamená nižšiu výšku reálnej pomoci, a nestabilitu doma, je to kruh
  • západ nevie svoju pomoc reálne dostať kam, kde je jej najviac treba, Nemcom za vojny ničili transporty partizáni, tu ani tých netreba, spoľahlivo ju rozkradnú sami „prozápadní“ ukrajinci
  • reformy na zbedačenom obyvateľstve nemôžu mať úspech a už vôbec nie priniesť peniaze. Prestanú jesť, prestanú kúriť? Budú viac pracovať? Ale na to potrebujú zdroje a odbyt. A odbyt v zahraničí, pretože zo zahraničia dovážajú väčšinu potrebnej energie. Alebo im bude energie kupovať EU.
  • oslabovanie Ruska ekonomickými sankciami je málo platné (od začiatku), a EU stráca v sankčnej vojne zdroje, ktoré tak zúfalo potrebuje ukrajinský tyl. Rusko Donbass utiahne s oveľa menšími zdrojmi, než potrebuje EU pre zbytok Ukrajiny. Preto sankcie ako také skôr škodia Kyjevu, než Donecku.

Dá sa očakávať, že ukrajinské sily v najbližšej dobe spustia veľkú ofenzívu. Nemôžu si vzhľadom k stavu svojho tylu nechať spotrebovávať posledné zdroje jednotkami „sediacimi“ na fronte.  Nesústreďovali by len tak pri línii frontu silné vojenské jednotky v čase, keď nedostatok zdrojov ničí ukrajinský tyl.

S vysokou pravdepodobnosťou bude prípadná ofenzíva v krátkom čase po jej začatí zastavená (ako tá posledná zimná) a povstalecké jednotky budú tentokrát rýchlo postupovať do kyjevského tylu. Ukrajinské sily budú okrem frontu zvádzať boje s partizánmi a pôsobiť v oblastiach s nepriateľsky naladeným obyvateľstvom a čeliť vlastnému rozkladu.

Vedia v Kyjeve o týchto rizikách? Vedia a nie jeden veliteľ či úradník vie ako sa veci reálne majú.

Len kto by sa to dnes odvážil posunúť niekomu hore, keď nevie dňa ani hodiny, kedy skončí na nejakom zozname. Počas celého roka robilo ukrajinské vedenie a velenie zlé rozhodnutia. A tie vychádzali zo zlých, filtrovaných informácií, pretože v pyramíde moci po celý čas chýbala odvaha posunúť pravdu o reálnej situácii vyššie.

Poznámka:

V diskusii (FB stránka Medzičasu) sa objavilo niekoľko argumentov, že článok o ukrajinskom tyle je čisto pronovorussijský. Téme logistiky sa článok venoval len okrajovo.

K podpore Voentorgu len toľko:

Bez podpory „kamarátov“ by jedna aj druhá strana v súboji neuspeli.

Nemusí sa vždy jednať o dodávku zbraní, legionárov (SBS Academi) či interbrigadistov na druhej strane. Bez bežnej civilnej hospodárskej pomoci by Ukrajina už možno bola v bankrote, Donbass rozvrátený.

Je viac než isté, že obe strany sú príjemcami vojenskej pomoci a že na nedostatok zbraní a munície sa nemôže sťažovať žiadna z nich.

Dokonca je možné tvrdiť, že pre vojenské sily Novorossije je pomoc, ktorú dostávajú z Ruska cez organizáciu Voentorg aj tým, čo neraz rozhodlo o konkrétnom boji.

Na druhej strane bolo by naivné čakať, že Rusko ako štát zaujme voči povstaniu na Donbasse pozíciu typu postoj slovenského mimovládneho aktivistu k asociálmi terorizovanému susedovi. Ruská vláda musí pomáhať Donbassu, inak stratí u obyvateľstva podporu a tú v čase sankcií potrebuje viac než inokedy.

Pridaj komentár