Storočie dolárovej hegemónie končí

Agentúra Reuters oznámila, že Irán prestáva používať dolár ako obchodnú menu a že celý predaj svojej produkcie ropy bude realizovať hlavne v eurách. Rovnako bude preferovať eurá pri výplate zmrazených aktív vo výške okolo 100 miliárd dolárov.

Od čias prvej svetovej vojny, keď sa Amerika zapojila do vojny hlavne úverovaním vojnového šialenstva v Európe, narastal vo svete vplyv dolára. Po ustanovení Bretton-Woodskeho systému sa stal dolár v roku 1944 prakticky svetovou rezervnou menou a dopyt po dolároch stúpal. Systém mal z hľadiska bankárov jednu nevýhodu – bol pevne naviazaný na zlato a keďže Spojené štáty tlačili viac dolárov ako by zodpovedalo zlatému krytiu, systém sa zákonite zrútil, keď centrálne banky požadovali výmenu dolárov za zlato. Od pádu systému v 1971 sa dopyt po dolár znížil. Záchranou pre dolár sa stala dohoda s krajinami OPEC a jeho naviazanie na obchodovanie s ropou. Tým sa stal dolár „krytý ropou“.  Začalo obdobie petrodolára, kedy si Spojené štáty mohli komfortne riešiť akékoľvek finančné problémy zadĺžením sa, keďže mali istotu, že dopyt po jeho najúspešnejšom exportnom artikli, doláre, ostane konštantný.

Podmienkou existencie petrodolárovej schémy bolo zaručiť, že nik nebude obchodovať s ničím iným než s dolárom. Tento cyklus sa začal narúšať po roku 2000, keď sa viaceré krajiny vzopreli tlaku USA realizovať medzinárodný obchod v dolároch. Pre niektoré krajiny bola ich voľba fatálna, Irak a neskôr Líbya po oznámení plánu skončiť predaj energetických surovín za americkú menu skončili v troskách pod kobercom západného bombardovania. Ekonomická a vojenská sila krajín ako Čína alebo Rusko však dovoľujú z hľadiska Ameriky beztrestne realizovať obchody mimo americkej dolárovej hegemónie. Zvlášť Čína je v tomto ohľade mimoriadne aktívna, keď v rámci snahy presadiť juan ako medzinárodnú rezervnú menu v koši mien Medzinárodného menového fondu podporovala uzatváranie medzištátnych dvojstranných dohôd na prechod obchodovania v národných menách namiesto sprostredkovania v dolároch. Príznakom konca hegemónie amerického dolára je napríklad aj predaj ropy najvernejšieho spojenca USA, Saudskej Arábie do Číny – v juanoch.

Ameriku dnes drví aj pokles cien ropy následkom vojny Saudom voči bridlicovej konkurencii, ktorý nielenže spôsobuje desivé straty domácim (drahým) producentom bridlicovej ropy, ale umožňuje spotrebiteľom vo svete nakupovať rovnaké množstvo ropy za polovičnú a nižšiu dolárovú cenu. Tým sa znižuje dopyt po dolároch a vzhľadom na to, Amerike sa predražuje spotrebiteľsky náročný spôsob života. Obmedzenie dolárových príjmov pre producentov ropy zas znamená, že sa prudko znižujú dolárové prebytky a tak namiesto desiatky rokov trvajúceho zvyku ukladať prebytky do amerických dlhopisov a podporovať zadlžovanie USA až k dnešnej hranici 19 biliónov dolárov, dôjde ku konzumácii zisku na vlastné prežitie. Cena ropy môže ísť ešte výrazne dole pod dvadsať dolárov za barel, keďže to je hranica, kedy prestanú byť všetci producenti bridlíc konkurencieschopní. Do tejto vojny sa ochotne zapojilo aj Rusko, ktoré súťaží so Saudami, kto vyťaží viac a zaplavujú celý svet nevídaným množstvom ropy.

Zlou správou a doslova jóbovskou zvesťou je zapojenie sa Iránu do celosvetového odporu voči doláru. Voči Iránu skončili sankcie a tak bolo viac ako zrejmé, že pred jeho dverami bude stáť zástup obchodníkov, aby sa mohli podieľať na ziskov z jeho produkcie. Irán, ktorý má celkove štvrté najväčšie overené zásoby ropy na svete, včera vyhlásil, že definitívne odmieta predaj ropy za doláre. Naviac má v zahraničí zablokovaných 100 miliárd a pri ich výplate bude požadovať eurá vzhľadom na kurz, ktorý bol v čase blokácie platný a navýšený o úroky.

Aj keď je snaha Iránu vylúčiť z obchodovania dolár súčasťou globálneho antidolárového kurzu, v skutočnosti ide o racionálny dôvod. Irán s USA nemieni robiť biznis a bude preferovať európske spoločnosti. Únia je dnes najväčším obchodným partnerom Iránu a naviazanie predaja ropy na eurá s predpokladaným následným zvýšením tovarovej výmeny dodá neočakávanú injekciu stagnujúcej európskej ekonomike.

Pre Ameriku sú to samé zlé správy. Administratíva vlády USA je v poslednom roku svojej činnosti, takže jej akčnosť a aktivita je výrazne obmedzená, mocenský tlak Ruska obmedzuje vplyv Ameriky na Blízkom východe a stále silnejúca Čína znamená že USA musí rozdeliť sily, ktorých je stále menej za stále horšieho stavu ekonomiky, so stále menšími možnosťami pokryť spotrebu a zvýšené nároky pôžičkami.

Je zrejmá, že ak USA nechce nečinne prizerať, ako je vytláčaná z postavenia hegemóna, niečo by sa malo stať. Podľa mňa vyzerajú zaujímavo dve možnosti. Buď Amerika oznámi krach svojej intervencionistickej politiky, prizná zmenu svetového poriadku, začne akceptovať ostatných veľkých hráčov, stiahne sa do akejsi podoby izolácie a skoncentruje sa na vlastnú rekonštrukciu.  To by znamenalo, že vzhľadom na doteraz existujúcu veľkú invenciu a potenciál Ameriky by sa po pár rokoch USA vrátila do hry oveľa silnejšia po všetkých stránkach.

Druhým zaujímavým variantom je malá vojna. Úplne stačí, keď sa ceny ropy ocitnú naspäť na hladinách 100-150 dolárov, keď bude potrebné nakupovať americké zbrane a krajiny zabudnú na snahy odkopnúť Ameriku, len aby dostali nejakú lietadlovú loď na svoju ochranu. Ak si predstavíte konflikt v Perzskom zálive, ropný svet sa ocitne v chaose a 250 a viac dolárov za barel nebude vôbec nereálnych. Je to lákavá predstava pre jastrabov v Pentagone. Ide len o to, či sa jej chytia a realizujú. Dúfam, že nie.

Zdroj:

3 komentáre

Pridaj komentár