Švajčiarsko sa od začiatku nechce pripojiť k medzinárodným sankciám proti Rusku. Na druhej strane neponúka žiadny priestor, aby sa obchádzali. Platí to rovnako pre sankcie EÚ a USA voči Rusku ako aj Ruska vo agrosektoru EÚ. Najmä so Švajčiarskom mnoho firiem v EÚ spájalo svoje nádeje s obchádzaním ruského embarga jednoduchým zaregistrovaním „tranzitných“ spoločnosti vo Švajčiarsku. Švajčiarsko napokon túto snahu firiem EÚ jednoznačne odmietlo.
Poslednú dobu na Švajčiarsko vyvíjali nátlak Nemecko a Estónsko, aby svoju politiku prehodnotilo. Veľvyslancom oboch krajín musel Didier Burkhalter mnohé vysvetľovať, pretože ako šéf OBSE často koriguje „nepresné“ oficiálne vyhlásenia Ukrajinskej vlády.
V pondelok dopoludnia opäť Didier Burkhalter vysvetľoval postoj Švajčiarska v Berlíne a popoludní v Tallinne. Základným posolstvom oboch vystúpení bol Dialóg a hľadanie kompromisu na Ukrajine.
„Nezávislá zahraničná politika Švajčiarska je šanca,“ povedal Burkhalter. Švajčiarsko má najlepšiu pozíciu v Ukrajinskej kríze, pretože nie je členom ani NATO a ani EÚ a zároveň „ručí za európske hodnoty“, vyhlásil Didier Burkhalter.
Odcudzenie medzi Západom a Ruskom prispeli k vzniku krízy. Podľa Burkhaltera potrebujeme dialóg medzi Západom a Ruskom, ale aj medzi Ukrajinou a Ruskom, rovnako ako vo vnútri ukrajinskej úrovni medzi jednotlivými stranami.