Sýria – kurdské oddiely postupujú na Minbic (Manbij)

Malá poznámka na úvod. Sídla v Sýrii majú aj viac názov, jednotlivé národnosti majú pre takmer každé sídlo svoj názov. Nakoniec poznáme to aj my: Wien  = Viedeň. A tak neraz nevieme dohľadať spomínané miesto na mape, aj keď sa na tú časť mapy priamo dívame.

6. júna 2016 je situácia ISIL vážna. Nie je to po prvý krát, avšak doteraz zakaždým prisunuté posily z Turecka stačili na zvrat situácie.

Dnes to môže byť iné, sýrsky „púštni jastrabi“ sa tvrdohlavo derú k Rakke, včera v urputných bojoch postúpili cca o 10 km. Jednotky ISILu sa snažili aj o protiútok, ten však bol zmetený z povrchu zemského.

Veľmi zle sa situácia vyvíja pre ISIL v oblasti Manbij:

Nie tak dávno prezident Turecka Erdogan odkázal Kurdom, že ich vstup na západný breh Eufratu je nežiadúci a vyvolá odvetné reakcie Turecka.

Sila Erdoganovej pozícia však tradične nezodpovedala jeho veľkohubým slovám (ani nedivím, že si tak rozumie s Andrejom Kiskom) a kurdské velenie si z nich veľkú hlavu nerobilo. O predmostie pri obci Tishrin bojovali kurdské jednotky už niekoľko týždňov. 1 júna začali Kurdi ofenzívu a dnes sú jednotky ISIL pri meste Minbic v ťažkej situácii.

Hlavný problém pre ISIL leží severnejšie a má meno Jarabulus. Vzťahy medzi Tureckom a Sýriou boli do dlhé desaťročia veľmi vlažné. Vidieť to aj na spoločnej hranici, kde na dlhých úsekoch neexistuje infraštruktúra.  Najbližšie ako tak seriózne cezhraničné spojenie západne od Jarabulus je až pri meste Azaz.

Hranicu v miestach medzi týmito prechodmi je možné prekročiť iba po poľných cestách a navyše to tam komplikuje železnica, ktorá  na dlhom úseku lemuje štátnu hranicu .

Priechod v Azaze kontrolujú „eurohodnotoví“ islamisti. Presnejšie povedané zatiaľ, a možno už len posledné hodiny. Putin a Asad sú iste nepriatelia tak ISIL ako aj „eurohodnotových“, ale keď ide o príjmy z pašovanej ropy  a logistické trasy, tak brat tam nepozná brata.

Pozície „eurohodnotových“ sú zelenou a ani americká letecká podpora, ktorej sa im dostalo v posledných dňoch už asi nezvráti ich osud.

ISIL ale aj tak môže skončiť s dlhým nosom, ak by kurdské jednotky z Afrin získali Azaz a Mare skôr, než sa doň dostanú jednoty ISIL. V prípade Mare ide o to, komu sa oblúčená posádka vzdá radšej, či prepustí mestečko Kurdom, alebo ISIL.

Ak aj ISIL získa Azaz a Mare, ostane pred ním úloha odtlačiť kurdské jednotky od dôležitých komunikácií. Turci už predtým pomohli cezhraničnou delostreleckou paľbou na Kurdov v tomto priestore, len to ešte pomáhali „eurohodnotovým“. Predpokladám, že na takúto otvorenú podporu ISIL si asi ani Erdogan netrúfne.

Prípadná strata Jarábulusu postihne ISIL veľmi vážne, celý reťazec kšeftov z ropou (čo ešte uniklo ruskému letectvu) a ťažkotonážna doprava zbraní, zásob a vybavenia, to všetko bude veľmi silne narušené.

Ofenzívu kurdských oddielov komplikujú zničené mosty cez Eufrat a kurdskí ženisti sa so svojimi skromnými prostriedkami snažia obnoviť premostenia.

Odmínovaním mosta QuareQQwzaq sa kurdským ženistom podarilo zachrániť väčšinu mosta

YPGpanzer

Nedostatok štandardnej výzbroje riešia v Rojave (Západný Kurdistan) často svojpomocnou výrobou

RojavaMap

Rojava

Za tejto situácie sa „eurohodnotové“ islamistické skupiny z okolia Idlibu (na mape modré) snažili útokmi zamestnať vládne vojská južne od Aleppa a donútiť ich stiahnuť jednotky od Ythryie (útok na Rakku).

V podstate je to jediná časť islamistických jednotiek, ktorá je v súčasnosti schopná vygenerovať útočnú operáciu.

Sýrsko ruské  velenie má už tejto kooperácie medzi eurohodnotovými a ISIL zjavne plné zuby a tak okolie Idlibu (aj Idlib samotný) zažívalo v posledných dňoch naozaj masívne bombardovanie. Na nebi bolo vidieť aj ruský strategický TU 95.

Cez deň šla správa o zostrele ruského lietadla kdesi južne od Aleppo. Večer prišli správy o tom, že je to len správa o zbožnom želaní islamistov, ktoré nateraz nebolo vypočuté.

Pridaj komentár