Tanec s tĺkmi – úvahy o sprísnení práva na zhromažďovanie.

K názvu článku ma inšpiroval film Tanec s vlkmi. Stačilo vymeniť písmenko a pridať dĺžeň naviac a sme v slovenskej politickej realite.

Premiér v pondelok oznámil svetu, že vláda pripraví prísnejšie pravidlá a zmení zákony ohľadom zhromažďovania občanov.

Dôvodom je sobotňajší protest, ktorý predovšetkým tzv. bratislavská kaviareň nevie predýchať. A už vôbec nie pristúpiť na akúkoľvek mieru sebareflexie. Po celé dni obsadzovali stránky a vysielací čas, tak verejnoprávnych, tak tzv. mienkotvorných médií.

Výsledok „informačnej vojny“,  teda účasť na oboch protichodných protestoch  bol 8000 : 200, teda 40 : 1. Odhliadnuc od všetkých možných vedľajších faktorov, aj keby sme to upravili na 10 : 1, stále je to pre bratislavskú kaviareň čistý debakel.

Premiér naznačil začiatok úvah o legislatívnom procese, ktorý by viedol k stavu, kedy by bolo zákonne možné obmedziť slobodu zhromažďovania. Malo by to nastať vtedy, keď sa dá z prípravy konkrétneho podujatia usúdiť , že má slúžiť na neonacistické, extrémistické prejavy. V takom prípade by sa konanie takýchto zhromaždení preventívne zakázalo.

Každopádne tu platí radšej hamovať, ako banovať…premiér by si mal viac veci premyslieť, než ich pustí do sveta.

Avizovať potrebu obmedzenia práva slobody zhromažďovania a to  z dôvodu demonštrácie, kde je tá záležitosť okolo cyklistov nakoniec trošku iná, ako sa pôvodne prezentovalo, to  nie je práve najlepší nápad. Svoj diel na zrušení pretekov má aj polícia.

Ak sme si vedeli svedka udalostí vypátrať my a zistili sme, že pár vecí je inak, ako médiá popisovali, tak premiér by mal byť v tomto o krok pred nami. Má na to svoj aparát, svoje  prostriedky. Každopádne nič ho nenúti vydávať vyhlásenia takéhoto typu skôr, než emócie nevychladnú, do doby, kým bude veľa vecí jasnejších.

Najväčšiu zatiaľ zaregistrovanú výtržnosť zo soboty natropili práve poniektorí z príslušníkov Policajného zboru.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Polícia  pred úradom vlády počas demonštrácie 20. 6. 2015.

A to už ani nerozvádzam pocity verejnosti, ktorá sa s podozrením díva na pravdepodobných agentov polície. Tí, teda aspoň si to nemalá časť verejnosti myslí, sa tak trochu nešikovne vmontovali medzi protestujúcich. Neuvedomujúc si, že žijú v dobe pixelov. A tak sa tá  verejnosť sa teraz pýta, či práve agenti polície nespustili niektoré, nie pekné výkony toho dňa.

Samotná myšlienka obmedzenia slobody zhromažďovania nad rámec v súčasnosti platných predpisov je tragikomická. A asi aj nerealizovateľná.

Ako zistíme, kedy je pri zhromaždení zrejmé, že má slúžiť na neonacistické, extrémistické prejavy? Podľa čoho ?

Či pred zhromaždeniami bude zasadať previerková komisia ? Urobí sa zoznam ľudí, ktorí sú neonacisti a extrémisti?

A čo keď to niekto z nich len tak zo zábavy preženie cez všetky súdne inštancie až k tým medzinárodným? Označenie niekoho za „nácka“ sa dnes berie pomerne benevolentne, snáď už každému sa ušlo. Ale v prípade súdneho konania už nemusí stačiť názor členov niektorej  z našich tzv. ľudskoprávnych mimovládiek.

Bude mať napríklad predvolebný míting SMER a z trucu sa naň vyberú fankluby Trnavy a Slovanu si opäť trochu započúvať prejav premiéra. Zrušíme míting ako extrémistický? Ľudová tvorivosť poľahky urobí zo sprísnených § tragikomédiu.

8 000 ľudí bude chcieť ísť mítingovať za nejakú vec,  a ich postoj sa preto  vláde a mimovládkam nepáči. Napríklad proti imigračným kvótam. Na základe novej legislatívy im to bude znemožnené. Zmení sa tým vzťah občanov vzťah k danej veci ?

Premiér si myslí, že pomôže zrušenie pochodov a akcie by sa mohli uskutočniť len na presne vymedzených miestach. Premiér je asi príliš zaneprázdnený na to, aby mal čas si veci dôkladne premyslieť.

Kde boli v sobotu najväčšie výtržnosti? Na námestí SNP? Na pochode k nemu? Na pochode pred úrad vlády? Pred úradom vlády?

Najväčšie výtržnosti boli po skončení akcie, mimo spoločného pochodu. Dopúšťali sa ich jednotlivci a menšie skupiny. A na „presne vymedzené miesto“ by sa protestujúci museli nejak dostaviť, UFO ich tam neprenesie. Takže by sa tam zbierali z  jednotlivcov a menších skupín.

Sympatie národa slovenského k Mariánovi Kotlebovi sú dôsledkom hlúpych rozhodnutí parlamentu, vlády a bruselských inštitúcií. A charizmy našich neextrémistických politikov, ako by povedal Niger Farage, s image nižšieho bankového úradníka a vyžarovaním mokrej handry.

Zníženie príťažlivosti Mariána Kotlebu pre radových občanov, to nie je parketa pre represívne zložky štátu. Tie tam nezmôžu veľa, maximálne tak dostanú čoraz väčšie % občanov do opozície voči systému.

Obmedzenie súčasného práva slobody zhromažďovania by malo v tejto naozaj minimálny efekt. Ak má nová avizovaná legislatíva zabrániť Mariánovi Kotlebovi získavať popularitu, je to zámer úplne mimo reality. Tu by už snáď pomohla len jednotná kandidátka národného frontu, ako bola do roku 1989 a previerkové komisie by zabezpečili aby sa na ňu nedostal žiaden „nácek“.

[sociallocker][/sociallocker]

6 komentárov

Napísať odpoveď pre Myskin Zrušiť odpoveď