Ťažký život proamerického propagandistu

Smatana

Niekedy ľutujem ľudí, ktorí za každú cenu chcú, alebo musia dokázať tú “správnu” ideu, názor, interpretáciu. Dobrá duša ma upozornila na hlbokú myšlienku zo stránky známeho konšpirátora o konšpiračných weboch J.S., ktorý so svojim vpravde “vedeckým výskumom” za podpory US ambasády obšťastňuje celé Slovensko.

J.S.
K zákonu FARA: áno, Chmelár a mnohí iní opäť zahrali pesničku “robí to Rusko aj USA”. Rozdiely sú však priepastné, asi také ako v stave demokracie v týchto štátoch. USA majú prísne zákony ošetrujúce politický lobbing, financovanie kampaní atď. atď. Bol by som veľmi rád, keby sme prevzali takýto systém aj k nám, hoci samozrejme nie je dokonalý a samospasiteľný. Rozdiel je už v cieľoch: cieľom amerického je stransparentniť fungovanie vplyvových organizácií, domácich aj zahraničných. Cieľom ruského je tieto organizácie zlikvidovať, čo sa aj reálne deje: policajné razie, hanlivé bilbordy, mediálne kampane, úradné obštrukcie a zákazy. Potom sú tam podstatné “detaily”: z amerického zákona FARA sú vyňatí akademici, charitatívne organizácie atď.

Skúste uviesť zopár organizácií so zahraničným fungovaním v USA, ktoré by čelili mediálnemu tlaku, boli zakázané atď. A ja zatiaľ vytiahnem zopár organizácií “zahraničných agentov” v Rusku.

Najlepším príkladom na rozdiel v slobode prejavu a združovania je americké fungovanie Russia Today/RT. Jednoducho to tolerujú. Viete si predstaviť, že by Putin zniesol pôsobenie celoštátnej televízie v ruštine, ktorú by tam prevádzkoval nejaký západný štát? Veď obmedzili aj BBC a CNN v angličtine. Jednoducho sú to úplne iné svety, a ja chcem žiť v tom západnom, lebo síce nie je dokonalý, ale je vo VŠETKÝCH parametroch lepší.

Náš propagandista robí skok, ktorý je mimochodom bežný naprieč celou elitou na Západe. Predpokladá, že formálne rovnaké mechanizmy musia byť vždy vo výsledku ekvivalentné a pokiaľ nie sú, nie je to dôsledkom rozdielnych kultúrnych, spoločenských, ekonomických a politických vstupov, ale je to apriórne nepochopenie základnej ideálnej kostry a jej zlou implementáciou. Skrátka predpokladá, že Amerika je ideálna a kto nerobí všetko americkým spôsobom, robí to zle, nedemokraticky a v konečnom dôsledku taký systém nemá právo na život a aktivity na jeho zničenie sú legitímne a hodné podpory.

Vráťme sa k zákonu FARA. Aktivista J.S. má síce pravdu v tom, že zákon v Amerike je hlavne o transparentnosti (ale mýli sa ak hovorí o amerických subjektoch. Zákon sa týka len subjektov platených zo zahraničia). Zabúda však na dôvod jeho vzniku v roku 1938 – aby sa zabránilo šíreniu nacistickej propagandy v rámci existujúcich pravidiel a právnych noriem, ktoré sú pri výklade slobody slova extrémne voľné. V európskom práve je americký výklad slobody slova prakticky nerealizovateľný a každá krajina ho v nejakej miere obmedzuje s príslušnými konzekvenciami umožňujúcimi až trestný postih ľudí alebo organizácií. Takže implementácia FARA v Európe bude mať vždy reštriktívny charakter.

Okrem toho aktivista klame, keďže evidentne nečítal ani zákon FARA a ani jeho ruskú variantu. Ruský zákon totiž spomína len tie organizácie, ktoré vyvíjajú politickú činnosť. Keby si ten zákon prečítal, tak v definícii politickej činnosti podľa zákona je explicitne vylúčené, citujem: “politická činnosť nezahŕňa činnosti v oblasti vedy, kultúry, umenia, zdravotnej starostlivosti, prevencie a ochrany zdravia, sociálnej podpory a ochrany občanov, ochrany materstva a detstva, sociálnej podpory osôb so zdravotným postihnutím, podpory zdravého životného štýlu, telesnej kultúry a športu, ochrany sveta zvierat a rastlín, charity“.

Rovnako aktivista klame, ak naznačuje, že zaradenie do zoznamu agentov vystavuje organizácie automaticky perzekúciám a postihom. Samotné zaradenie je len formálny akt, avšak činnosť, ktorú organizácie vyvíjajú už formálna nie je. Ak tieto aktivity smerujú k ohrozeniu integrity štátu, ten má právo sa brániť a v krajnom prípade aj zasiahnuť obmedzením činnosti. Uvádza ako príklad neobmedzenú činnosť stanice Russia Today. Ale už nespomenie občasné výpadky stanice na Youtube, čo je služba s veľkým vplyvom vlády USA (Pre korektnosť treba dodať, že Youtube spomína pri incidentoch s Russia Today vždy technické problémy)

Druhý rozdiel je v miere vplyvu. USA je bohatá krajina, ktorá tvorí 20% celosvetového HDP. Aby ste v nej získali vplyv, potrebujete trvalé dlhoročné investície v miliardách dolárov do politiky, médií, kultúry, školstva. Na druhej strane americké nadácie si kúpia vplyv za žobrácke peniaze. Stačí zaplatiť aktivistovi turné po Slovensku a za tisícinu čiastky v USA bude robiť svoju prácu.

Je možné v Amerike presadiť iný záujem? Iste, je to možné – ale prakticky len dve komunity na to majú ľudské a finančné zdroje. Najznámejšia zahraničná lobistická organizácia je AIPAC, ktorá presadzuje izraelské záujmy a je sponzorovaná židovským etnikom z celého sveta. V poslednom čase sa po sprísnení zákona FARA dostalo na verejnosť, že obrovský vplyv získali islamské krajiny Perzského zálivu.

Rozhodne je ťažké si predstaviť, že skoro ľubovoľná krajina vo svete sa môže merať s možnosťami a kapacitou Ameriky. Je to rovnaký prípad ako keď si povieme, že súťaž medzi miliardárom na Ferrari a nezamestnaným na cestnom rodinnom sedane je demokratická, keďže používajú rovnakú cestu, s rovnakými cestnými pravidlami, kde štátna moc za porušenie pravidiel demokraticky postihuje obidvoch vodičov rovnako 🙂 . Fakticky trvaním na rovnosti posudzovania konania mimovládok v chudákove a bohatej krajine podporujeme násilný vývoz našej predstavy o svete a snažíme sa ovládnuť ho (aspoň si to myslíme). Tzv. farebné revolúcie sú presne o tomto. Pár mimovládok dostane zopár miliónov dolárov, čo pri HDP a možnostiach USA sú len drobné. Následná revolúcia, prevrat a rozvrat krajiny umožnia presadiť “našich”.

A je možné spraviť farebnú revolúciu v Amerike? Za súčasných ekonomických a spoločenských podmienok si to nedokážem predstaviť. Ovládnuť Ameriku, ktorá je možno na vládnej úrovni skazená a skorumpovaná, ale na municipálnej úrovni zdravo konzervatívna a nedôverčivá voči tyranii štátnej moci? Nemožné…

Na záver ešte jedna sentencia žreca “pravdy” a vymietača toho, čo on sám konšpiračne odhaľuje ako konšpiráciu.

J.S.
Platenie slovenských extrémistov z Kremľa? Nebuďte smiešny. To sú západné zvyky, označovať všetky podporené materiály logom donora a zverejňovať výročné správy. Mne je mimochodom pomerne jedno, či Slobodný vymielač platí Kremeľ, alebo Kuracina, alebo chodí Koroni po Bystrici s klobúkom. Podstatné pre mňa je, čo a ako robia.

Aj keby výjazdy J.S. neplatili unijné a americké nadácie, či priamo americká ambasáda, nekritické presadzovanie amerického pohľadu sa dá oceniť jeho vlastným citátom: “Podstatné pre mňa je, čo a ako robia.”

Zdroj:

 

6 komentárov

Pridaj komentár