Téma dňa – pád gréckej vlády

Včerajšie médiá oznámili a potvrdili, že grécka vláda podáva demisiu a nové voľby budú v septembri. Dôvodom bolo podriadenie sa diktátu Bruselu a ďalšie zadĺženie sa Grécka prijatím podmienok „riešenia“ gréckej krízy.

Tak ako veľakrát na stránkach Medzičasu (naposledy pri článku, kde som si povzdychol nad zjednodušeným pohľadom R.Sulíka), ale aj pri iných príležitostiach, opakujem jedno a to isté: Riešenie gréckej dlhovej krízy nikdy nebolo myslené ako ekonomická a finančné. Zadĺženie je len nástroj, ako si uviazať strategicky významnú časť Európy v rámci ďaleko širšieho plánu na vytvorenie „Spojených štátov európskych

Ani pôvodné plány strany Syriza nevyjadrovali pochopenie, že systémové riešenie vo vnútri Únie nie je možné, že bez minimálne vystúpenia z Eurozóny bude dôsledkom zvýšenie závislosti Grécka od Bruselu. Pripomeňme si, že Syriza v decembri 2014 populisticky sľúbila, že keď vyhrá predčasné parlamentné voľby, zruší úsporné opatrenia nastolené súčasnou vládou. Zároveň sa ale zaviazala ďalej rokovať o oddlžení krajiny s medzinárodnými veriteľmi, žiadne jednostranné kroky nechcela v tejto súvislosti prijať. Vodca strany Alexis Tsipras zároveň zdôraznil, že bude naďalej usilovať o to, aby si Grécko ponechalo jednotnú európsku menu euro.

Opäť ponecháme stranou, či Tsipras vedel o tom, že nie je možné mať euro a zároveň nezávislé Grécko, dôležité je uvedomiť si, že sa to skutočne stalo. Grécko neodmietlo peniaze zahraničných štruktúr a tým sa jasne nastolil smer akým sa bude Únie ďalej rozvíjať – smerom k centralisticky riadenému jednotnému štátnemu útvaru, kde bude klesať význam jednotlivých národných štátov. Táto Únia bude založená na jednotnej fiškálnej politike, kde štáty ako Grécko budú trvale podporované z prostriedkov vybraných od občanov ostatných európskych krajín. Je smutné, že ani samotní Gréci nemali odvahu sa pozrieť pravde do očí a vymenili dočasný prísun financií za stratu slobody

Podobným lakmusovým papierikom ako Grécko je aj európsky postoj k riešeniu imigračnej krízy, kde sa namiesto razantných opatrení na jej zastavenie, prijímajú opatrenia na jej organizáciu vo vnútri Európy a tým aj jej ďalšia podpora.

Dôsledkom podobných postojov je za súčasného nastavenia nezvratný prechod k unitárnemu štátu riadeného byrokratickou elitou z Bruselu, podľa príkazov z Washingtonu. Keďže však tento projekt nie je podľa môjho názoru životaschopný sám osebe, budú musieť skôr či neskôr nastúpiť donucovanie opatrenia rôzneho druhu. Na úrovni štátov Grécko ukázalo, že vzdorovať koncentrovanému tlaku zvonka je pre malú, ťažko zadĺženú krajinu nemožné. Pri organizácii imigrácie dôjde k potláčaniu práv a slobôd pôvodného obyvateľstva, čo sa prakticky už dnes deje. Kritika je zakazovaná, sú vyvlastňované súkromné majetky a hoci je zatiaľ ešte islam kritizovateľný, obávam sa doby, kedy dôjde na aj tento zákaz.

Zrejme jedinou nádejou je vnútorné zvýšenie napätia medzi politickými a ekonomickými plánmi Únie tvárou tvár realite a nakoniec samotný rozpad tejto sociálno-inžinierskej vízie. Vidíme, že plány na odchod ani nie z Únie, ale dokonca ani z Eurozóny neexistujú, sú neželateľné a elita urobí všetko pre to, aby tomu zabránila. Napriek tomu sa netreba vzdávať a podporovať snahy pôsobiace proti súčasného systému aj na občianskej úrovni, prípadne na úrovni politických strán. Kto vie, možno sa situácie zlomí, keď bude odbojných krajín stále viac a viac.

Dobre už bolo

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

One comment

Pridaj komentár