Tomáš Haas: O dvojitom metri

cy-e00715055a1c8be01444c258e99c546b

Tomáš Haas historik, politológ a bývalý poradca prezidenta Václava Klausa sa zamýšľa nad historickými udalosťami vo vzťahu k tým dnešným.

Predstavte si malý štát, ktorého občania hovoria dvoma jazykmi. A predstavte si ešte, že každá z týchto dvoch skupín má spriatelenú, rovnakým jazykom hovoriacu cudziu mocnosť a v jednej z nich dôjde k vojenskému prevratu a zmene vlády. A patrónska mocnosť, ktorá hovorí jazykom jednej z tých skupín, spustí ozbrojenú inváziu, jej armáda sa vylodí v dvoch vlnách a obsadí vojensky “svoju” oblasť, asi 40 percent krajiny, a okupuje ju už 40 rokov. Až dodnes.

Ide o agresiu proti Cypru, inváziu s mnohými obeťami na životoch. Stalo sa v roku 1974.

Dopustilo sa jej Turecko.

Turecko bolo odsúdené Európskou komisiou pre ľudské práva za päť vážnych porušení ľudských práv cyperských gréckych obyvateľov. Odsúdené bolo za:

  • Za násilné vysťahovanie obyvateľstva bolo odsúdené pomerom hlasov 13: 1.
  • Za obmedzovanie a odopieranie slobody občanov, odsúdené pomerom hlasov 8: 1.
  • Za porušovanie ľudských práv a zlé zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom odsúdené pomerom hlasov 12: 1.
  • Za vraždenie civilného obyvateľstva odsúdené pomerom hlasov 14: 1.
  • Za neoprávnenú konfiškáciu majetku, odsúdené pomerom hlasov 12: 1.

Turecká politika násilného zabavenia územia, na ktorom žila tretina gréckych obyvateľov Cypru, ich vyhnanie z vlastných domovov, zabránenie ich návratu a osídlenie ich domovov prisťahovalcami z Turecka bola vyhlásená za “etnickú čistku” a je považovaná, podľa článku 49 Ženevskej dohody, za vojnový zločin .

Nevadí ani to, že Turecko slúži ako zahraničné cetrum a “banka” pre teroristické organizácie ako HAMAS, Islamský štát a ďalšie.

Cez to všetko, je Turecko stále našim partnerom v EÚ ako pridružený štát a spojencom v NATO.

Európska únia s ním podpísala Asociačnú zmluvu v roku 1964 a nielen že ju ako následok agresie proti malému európskemu štátu nezrušila, ale upevnila ju zmluvou o colnej únii v roku 1995.

A vrcholom je to, že turecké námorníctvo sa zúčastňuje práve prebiehajúcich námorných manévrov NATO, ktoré majú slúžiť pre “varovanie agresívneho Ruska”.

Tomu sa hovorí “chucpe”.

Postoj Európy k Turecku a tolerancie jeho agresivity, invázii spriateleného štátu a už 40 rokov trvajúcej okupácie severného Cypru a vojnovým zločinom, ostro kontrastuje s hysterickými sankciami a rinčaním zbraňami pri vojenských manévroch pozdĺž ruských hraníc od Baltu až po turecké brehy Čierneho mora.

Ešte sa čudujete, že Cyprus rokuje s Ruskou federáciou o prenájme námornej základne?

Asi zisťuje, že má vážne dôvody mať väčší strach zo svojich partnerských krajín EÚ a NATO, ako Rusov.

A pre nás to môže slúžiť ako pripomienka, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

Dokonca keď jeden robí oveľa horšie veci a dopúšťa sa mimo “porušenia územnej celistvosti štátu” aj vojnových zločinov, môže to byť tolerované, ak je agresor domovom vojenských základní NATO.

A všetok hnev sa môže obrátiť proti inému štátu obvinenému za “porušenie územnej celistvosti”.

Záleží len na tom, či sa na to pozeráme zo správneho uhla pohľadu.

A či to robíme pre šírenie Európskych hodnôt.

Pridaj komentár