USA nie sú priateľom Európy

Ukraine map

(MZC) Stará doktrína, že najväčším nebezpečenstvom pre USA je partnerstvo Nemecka a Ruska sa potvrdila. Tŕňom v oku pre Američanov bol už Nord Stream, či kancelár Gerhard Schröder [1], ktorého Američania odpočúvali pred Merkelovou. Poučení zo “Severného prúdu”, vedeli že primárnou úlohou je zabezpečiť resp. znemožniť výstavbu South stream “Južného Prúdu”, ktorý by zabezpečil stabilné a politicky bezproblémové dodávky plynu do Európy obchádzaním problematickej Ukrajiny. Príklad destabilizácie Bulharska a špeciálnej misie McCaina v Bulharsku, ktoré bolo bohapustým vydieraním až po pád vlády, ukazuje aká široká je paleta nástrojov agresívnej medzinárodnej politiky USA.

Americké puzzle na Ukrajine začalo ďaleko skôr než Majdanom minulý rok. Hlavným geopolitickým strategickým cieľom bolo získať do americkej sféry vplyvu územie, ktoré by efektívne ohrozilo Rusko na západe a tým nielen pôsobilo ako sanitárny kordón voči jedinej krajine, ktorá ohrozuje globálnu hegemóniu USA, ale aj pôsobiť na jej postupnú destabilizáciu a rozpad. Známe sú slová Madeleine Allbright o Sibíri, ktorá je príliš bohatá aby patrila jednej krajine. Nemožnosť USA kontrolovať obchod s týmto zdrojom nerastných surovín naviac v krajine tak strategicky umiestnenej, je večnou hrozbou pre plány Ameriky do ďalších desaťročí. Amerika sa pokúšala už v roku 2008 o prijatie pre ňu dôležitých krajín ako je Ukrajina a Gruzínsko ako kandidátske krajiny NATO, vtedy však narazilo na striktný odpor Nemecka a Francúzska. Súčasné aktivity na Ukrajine boli jednoznačne podporované vládnymi predstaviteľmi USA a mimovládnymi organizáciami, ktoré predstavujú piatu kolónu Západu modifikujúc verejnú mienku prozápadným smerom.

Anglický premiér v 19.storočí lord Palmerston povedal, že “Národy nemajú stálych priateľov alebo spojencov, majú len trvalé záujmy”. Veľká Británia sto rokov balansovala svoju politiku v Európe oslabovaním každej krajiny, ktorá by mohla získať príliš veľa moci a naopak podporou tých, ktorá sa proti silnejúcim krajinám zdali slabí. V mene tohto cieľa sa Británia koncentrovala v Európe na zabránenie vplyvu Ruska a zvláštny dôraz kládla na zábranenie vytvorenia osi Moskvy a Berlína, v ktorej videli extrémne nebezpečenstvo pre ohrozenie moci svojho impéria. V tejto politike dnes pokračujú Spojené štáty, nakoniec aj založenie NATO malo podľa prvého Generálneho sekretára NATO, Lorda Ismaya dôvod: “udržať Rusov von, Američanov vo vnútri a Nemcov pod kontrolou”. Z tohto hladiska ukrajinská kríza bola nevyhnutná, cielená a premyslená ako americký klin do vzťahov Nemecka a Ruska.

USA geopolitika je politikou záujmov a boja o moc, čím však vo svojich prejavoch vytvára predstavu ríše Chaosu. Programovo podľa potreby destabilizuje jednotlivé regióny, aby tak napĺňala vlastné geopolitické záujmy. Európania, ktorí sadnú na lep tejto machiavellistickej politike USA, sú vždy len v úlohe užitočných idiotov.

USA nie sú priateľom Európy, pre nich je Európa len sférou vplyvu a Transatlantická dohoda konečne urobí z Európy protektorát USA.
Zdroj:
(1) –http://deutsche-wirtschafts-nachrichten.de/2014/09/28/amerikaner-haben-gerhard-schroeder-wegen-russland-politik-abgehoert/

Pridaj komentár