V Manchestri ako Mogadišu

Žiačka zo súkromnej školy… Matky, ktoré ospravedlňujú skupinové znásilnenie… Odporné zrážanie sa kultúr o ktorom sa nikto neodváži hovoriť. Somálčania žijú podľa vlastných zákonov a následky toho sú pre Britániu zničujúce.

Hotel Victoria Park sa nachádza blízko rušnej dopravnej tepny Manchestru lokálne nazývanej Curry Mile. Ponúka lacný nocľah v cene 45 libier za posteľ.

Cena zodpovedá kvalite služieb – nakoľko okien na prízemí je pribitých latami, hostia sa sťažujú na pleseň v kúpeľniach, špinavé postele a počarbané steny. Na prvom poschodí sa nachádza izba číslo 38. V tejto izbe 9. septembra 2013 roku mladé dievča prežilo jednu zo svojich najhorších hrôz. Nie je teraz dôležité, ako sa ocitla v izbe číslo 38. Dôležité je to, že v priebehu pol hodiny bola najmenej šesť krát znásilnená tromi mužmi.

Traja násilníci, všetci vo veku 20 rokov, boli odsúdení spolu na 29 rokov väzenia. Ale okrem nich boli v izbe ďalší šiesti muži, ktorí sa ale nezúčastnili znásilnenia, len sa pozerali a nepomohli obeti. Opísali ju ako „ľahkú korisť“. Horor aký prežila popisuje jedna jediná veta, ktorú obeť povedala v rozhovore pre Mail: „Bola som ticho lebo som sa bála, že ma zabijú keď začnem kričať“.

Počas pojednávania Yussaf, keď ho nepočuli sudcovia, obracal sa na rodičov s poznámkami, na príklad k otcovi obete: „Čo sa do piče tak pozeráš? Máš nejaký problém?“. Počas demonštrácie Somálčaniek na podporu násilníkov pred vchodom do súdu boli rodičia požiadaní aby opustili budovu zadným vchodom.

Je niečo čo treba vedieť o útočníkoch: všetci boli Somálčania. Čin ktorý spáchali, nebol jediným takým „šantením“, ale súčasťou širšej vlny somálskeho násilia aká sa valí cez veľa miest na celom svete. Preto má pôvod útočníkov taký význam pre ďalšie pochopenie kontextu. Doteraz politická korektnosť oslabovala vyšetrovania vedené vo veci znásilnení páchaných Ázijcami v Rochdale, Rotherham a v iných miestach.

Správanie sa Somálčanov na súde bolo osobitným príkladom arogancie a nenávisti. Vodca bandy Mowleed Omar Yussaf, počas toho, ako ho odvádzali zo súdnej siene do väzenia dva krát rodičom obete ukázal prostredník. Pred budovou súdu demonštrovala skupina žien v tradičnom somálskom oblečení, na podporu obvinených. Mali transparenty „Pre Somálčanov nie je spravodlivosť „. Matky násilníkov a frajerka ich vodcu prišli na súdne pojednávanie podporiť obvinených.

Vráťme sa k obeti, budeme ju volať Sarah. Bývala v tom čase s rodičmi a bratom. Obidvaja navštevovali súkromnú školu. V 2013 roku mala 16 rokov, nepoužívala makeup, nikdy nebola v nočnom klube, bola malo skúsená pokiaľ ide o kontakty s opačným pohlavím. Jej povahu možno opísať ako zdržanlivú. Osud chcel že sa jej cesta skrížila s Mowledem a ostatnými Somálčanmi. Ako sama hovorí: „Mala som malý okruh priateľov, a moja najbližšia kamarátka odchádzala na mesiac preč na prázdniny. Tak, že som sa jej opýtala, či nepozná niekoho s kým mohla by som sa stretávať, keď tu ona nebude. Nudila som sa, predsa išli prázdniny“.

Novy známy bol šťastný, že sa veci tak vyvíjajú a rýchlo si začali posielať sms-ky. Poznal jej kamarátku dva roky, prečo by mu nemala dôverovať. Chlapec navrhol stretnutie, Sarah súhlasila stretli sa na Curry Mile. „Keď sme sa prechádzali ulicou, traja jeho kamaráti vyšli spoza rohu – spomína Sarah. Medzi nimi bol Mowled Yussaf. Povedal, že vola sa Alex. Vyzeral na vodcu skupiny. Obklopili ma. Jeden sa postavil predo mňa, druhy za mnou a tretí zboku. Nevedela som koľko majú rokov, ale vedela som, že sú starší“.

Niekoľko minút neskôr boli pred vchodom do Hotelu Victoria Park. Yussaf a zvyšok strávili v tomto hoteli minulú noc počas sviatku pri príležitosti ukončenia ramadánu.

„Cítila som, že nemám inú možnosť len vojsť dnu“ – hovorí Sarah. Zaviedli ju do izby, kde Yussaf navrhol sex. Samozrejme odmietla. To ho z iritovalo, bol arogantný, očakával, že dostane to čo chce. V tom okamihu sa objavil riaditeľ hotela a poprosil ich, aby opustili izbu lebo hotelová doba sa skončila. Keď odišli z izby, Yussaf s kamarátmi začali trhať kľučky iných izieb aby našli nejakú otvorenú. Izba 38 nebola zavretá. Netreba opisovať, čo sa dialo počas nasledujúcej pol hodiny. Ako to trefne popísala Sarah: „Ponúkli sa“.

„Zavrela som oči, nechcela som sa na to pozerať. Nekričala som lebo som si myslela, že ma môžu zabiť, keď nebudem ticho. Každý z nich mohol mať nôž. Nikto nevedel kde som. Mohli ma zabiť a nikto by sa nedozvedel“.

Kedy skončili, okradli ju, zobrali jej telefón a peniaze. Sarah sa dala do kopy na toľko, aby sa dostala do Menchester Metropolitan University, kde ochrankár zavolal políciu. Jedna hrôza sa končila, ale druhá sa mala začať.

Niekoľko mesiacov neskôr matka Sarah stretla na ulici násilníkov, smejúc sa na ňu kričali. To bol začiatok celej kampane zastrašovania, ktorá sa mala skončiť až po ich zadržaní. Takmer k 50-roční rodičia museli v súdnej sieni sedieť medzi priaznivcami násilníkov. Na chodbách súdu im blokovali cestu provokatívne sa pozerajúc do očí. Vonku si ich fotili. Počas pojednávania Yussaf, keď ho nepočuli sudcovia, obracal sa na rodičov s poznámkami, na príklad k otcovi obete: „Čo sa do piče tak pozeráš? Máš nejaký problém?“. Počas demonštrácie Somálčaniek na podporu násilníkov pred vchodom do súdu boli rodičia požiadaní aby opustili budovu zadným vchodom.

Kde sa vzalo takéto správanie? Niečo vysvetľuje správa Human Rights Watch z roku 2014, s názvom „Tu je znásilnenie normou“. Správa vysvetľuje postavenie žien v Somálsku. Vo Veľkej Británii skupinové znásilnenie nie je osobitným trestným činom, preto neexistujú oficiálne štatistky. Ale dokument „Rape In The City“ ktorý vyrobila stanica Channel 4 niečo vysvetľuje. Hovorí sa v ňom o 29 skupinových znásilneniach v Londýne v období od januára 2006 do marca 2009. V ich dôsledku boli odsúdení 92 páchatelia. 66 z nich boli čierni alebo mulati, 13 bolo bielych a zvyšok pochádzal zo štátov ako Afganistan, Irak či Líbya.

Napriek uisteniam polície, že v tomto druhu trestnej činnosti rasa nehrá žiadnu rolu, sa najviac skupinových znásilnení odohráva vo štvrtiach obývaných zväčša etnickými menšinami. Sorious Samura, autor dokumentu, ktorý je sám černoch, bol znepokojený číslami: „Vychádza z nich, že to nie je trestný čin zarezervovaný len pre čiernu menšinu. Ale nie je možné ignorovať fakt vysokého percentuálneho podielu černochov a farebných rás na tejto trestnej činnosti“.

Dokument nehovorí nič o obetiach. Tu pomôžu štatistiky Scotland Yardu. Obeťami skupinových znásilnení v rokoch 2006-2007 boli väčšinou biele ženy, celkovo 60%, 28% boli černošky.

Somálčania začali prichádzať do Spojeného Kráľovstva v 90. rokoch, keď v ich štáte vypukla domova vojna. Na základe štatistík z roku 2011 boli najpočetnejšou skupinou utečencov žijúcou v Anglicku. Zároveň tiež najchudobnejšou, najmenej vzdelanou a s najmenšími šancami na to aby si našli prácu.

Všetci páchatelia z izby 38 boli známi polícii. Sám Yussaf má za sebou 12 odsúdení za 17 spáchaných trestných činov, vrátane útoku na policajta. Muhyadeen Osman bol vo veku 17 rokov členom gangu, ktorý spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Bilal Ahmed sa zaoberal krádežami.

Somálske gangy hrajú prvé husle v obchode s heroínom a kokaínom v Londýne, Birminghame, v Sheffielde a na južnom pobreží. Vybojovali si v podsvetí pozíciu svojou schopnosťou vykonávania tých najukrutnejších činov. V oblasti južného Manchestru, tam kde stojí hotel Victoria Park, operujú dva somálske gangy – „Dem Crazy Somals“ a „Somalian Mandem“. Ak sa niekto chce stať ich členom, je treba podstúpiť rituál brutálneho skupinového sexu, či do konca skupinového znásilnenia. Opačne pohlavie je nimi vnímané ako sexuálna korisť.

Významná časť imigrantov uprednostňuje život podľa svojich „pravidiel“ a nie práva štátu ktorý im poskytol nový domov. Následky toho sú pre také dievčatá ako Sarah zničujúce.

Paul Bracchi, Liz Hull

Preklad Mariusz Malinowski

http://euroislam.pl/w-manchesterze-jak-w-mogadiszu/

http://www.dailymail.co.uk/news/article-3434382/A-private-school-girl-mothers-excuse-gang-rape-terrifying-culture-clash-no-one-dares-talk-Somalian-men-living-laws-native-country-causing-devastating-repercussions-Britain.html

 

3 komentáre

  • Mení sa situácia. Politici na to musia reagovať a upraviť zákony tak, aby boli nastavené na dnešnú situáciu. Ak na to nájdu odvahu!

  • Este snad tu vyvstava otazka, preco tychto vojnou skusanych chudakou neprichylia bohate arabske krajiny ako Saudska Arabia, SAE, Katar a im podobne. No lebo presne vedia co je vetsina z nich zac. A este nam tu ponuknu pozicku na mesity. A DEMO vladny predstavitelia EU len prikyvuju jak anjelickovia v kostoloch, ked do nich hodite mincu. To sme sa teda dopracovali do peknej ……..

  • DEMOkracia. Ako programator mam ku vsetkemu co zacina slovom DEMO silnu nedoveru.
    A teraz tu mame este vyssi level EU DEMO (End User DEMO). Aj statne organy aj policia tu pri ochrane End User funguju ako DEMO. A vlastne aj cely statny aparat.
    K tomu sa da dodat, len ze treba rychlo urobit zbrojny preukaz a pripravit sa na tychto chudakov vojnou vyhnanych zo svojich domovov (keby toto urobili doma, tak by asi predavali listky na ich popravu na namesti).

Pridaj komentár