Veľmi nebezpečné prímerie.

Je ťažké povedať, či je prímerie už zmarené alebo má ešte šancu:

  • V Mariupole sa obnovili boje. To, že prvé začalo páliť ukrajinské delostrelectvo potvrdila aj Reuters.
  • Vojaci nazi práporu Ajdar terorizovali obyvateľov obce Krasnyj Partizan. Verejne znásilnili ženu, ktorej muž sa pridal k domobrane. Pred privolanými povstaleckými jednotkami utiekli, následne na obec strieľali z raketometov Grad a z tankov. Počty mŕtvych civilistov a príslušníkov domobrany sa upresňujú (zdroj preložené tu).
  • V noci prebehol regulérny boj o Telmanovo. Po pôvodnom ukrajinskom úspechu zapríčinenom momentom prekvapenia utrpeli ukrajinské sily porážku a povstalci získali trofejnú techniku. Niektoré z vozidiel boli tie, ktoré sa zúčastnili prehliadky na deň nezávislosti v Kyjeve (zdroj)
  • 17:14 (Msk) Minister obrany DNR Kononov vzhľadom k situácii nevylučuje príkaz na opätovné začatie vojenských akcií       (zdroj)
  • 17:36 (Msk) ukrajinská jednotka sa prebila do Donecku, do štvrte Avdotino a opevňuje sa tam (zdroj)
  • 19:28 (Msk) Ukrajinské sily ostreľovali z diel obec Spartak 10 km na sever od Donecku. Paľbu viedli ukrajinské jednotky obkľúčené na letisku v Donecku, obec horí (zdroj)
  • 19:56 (Msk) ukrajinské jednotky ostreľovali raketometom Grad západné časti mesta Doneck (zdroj)

Ak je v nadpise článku napísané “veľmi nebezpečné prímerie” je to z jedného dôvodu. Porošenko a Jaceňuk porušili dosiaľ takmer všetko, čo podpísali alebo prisľúbili. Ak povstalci pristúpili na prímerie v Minsku, nebolo to len tak. Existujú náznaky, že majú od Ruska garancie tvrdej reakcie pre prípad ak by kyjevská vláda povstalcov podviedla  a získala tým nejakú strategickú výhodu. Bez nich by na prímerie nepristúpili, určite nie v čase svojej úspešnej ofenzívy. Vzhľadom k “nabrúsenému západu” na druhej strane, sa môžeme kedykoľvek prebudiť do rána, aké bolo naposledy za kubánskej krízy.

Celkovo je tu ešte jedna možnosť, že Porošenko už situáciu neovláda. Nasadenie jednotiek Pravého sektoru a súkromných jednotiek oligarchov na front bolo veľkou chybou, ktorá sa mu teraz môže veľmi vypomstiť. Tento stav zdedil po svojom predchodcovi Turčinovovi, ale nič za celý čas neurobil preto, aby tieto jednotky podriadil veleniu ukrajinskej armády. Tie jednotky si teraz z rôznych dôvodov robia čo chcú . Porošenko dosiaľ urobil pár nepochopiteľných strategických ťahov, ale že by chcel znemožniť prímerie ešte skôr, než tým získa aspoň akú takú strategickú výhodu sa zdá byť nereálne aj pre veliteľa  “jeho formátu”.

Problém má aj Vladimír Putin. Sankčná hospodárska vojna  zníži životnú úroveň na oboch stranách a to naozaj nie je čas, aby si politik dovolil znížiť % svojej obľúbenosti. Nastáva hospodárska opotrebovacia vojna a tam bude veľmi dôležité, kto dokáže udržať obyvateľstvo zomknuté pre spoločný cieľ. Nemôže si teda dovoliť nechať sa len tak “podfúknuť” Porošenkom, teda dopustiť situáciu, že by povstalci doplatili na podraz pri prímerí, ktoré sám pomohol organizovať.

Ak  sa tak stane, ruská odpoveď  musí byť tvrdá, inak sa rozkolíše ruská verejná mienka v čase, keď to najmenej si môže dovoliť. Aká odpoveď by mu  umožnila nestratiť preferencie je otázne. Nedajú sa vylúčit naozaj radikálne ťahy, ako je masívne vyzbrojovanie povstalcov, okamžité zastavenie dodávok všetkých druhov energií do EU, alebo tentokrát už skutočný vstup ruských vojsk na Ukrajinu. My to len môžeme tušiť, prezident Ukrajiny Porošenko isto vie viac o rizikách prípadného podrazu na povstalcov. Čoskoro uvidíme, ako sa zariadi.

Pridaj komentár