Voľby v Španielsku v znamení ľavicového protestu

MADRID, SPAIN - JUNE 24:  Leader and candidate of left wing alliance party Unidos Podemos 'United We Can' Pablo Iglesias addresses supporters during the final rally ahead of Spanish General Elections on June 24, 2016 in Madrid, Spain. Spanish voters head back to the polls on June 26 after the last election in December failed to produce a government. Latest opinion polls suggest the Unidos Podemos 'United We Can' left-wing alliance could make enough gains to come in second behind the caretaker government of the center-right Popular Party.  (Photo by Pablo Blazquez Dominguez/Getty Images)

Počas víkendu sa v Španielsku konali mimoriadne parlamentné voľby. Zdá sa, že podľa predbežných výsledkov v nich získala väčšinu ľavica, hoci celkove vyhrala doteraz vládnúca Ľudová stranam ktorú viedol súčasný premiér Mariano Rajoy.

Podľa portálu TASR Ľudová strana získala 28,5%, čo jej z celkove 350 parlamentných kresiel zabezpečí len 117-121. V posledných riadnych voľbách v decembri 2015 ich získala 123. Nová strana Unidos Podemos (Zjednotení môžeme), založená v roku 2014 a politológmi označovaná ako radikálne ľavicová, skončila na druhom mieste zo ziskom 25,6, čím získa 91-95 kresiel. Až tretí skončili socialisti PSOE s 22% a 81-85 kreslami, pričom v roku 2015 ich mali 90. Centristická Ciudadanos Alberta Rivera skončila štvrtá a utrpela najväčšiu stratu – z prechádzajúcich 14% a 40 poslancov klesla na 11,8% a cca 26-30 kresiel

Včerajšie voľby mali účasť len 51,2%, čo bola doteraz najnižšia účasť od skončenia režimu diktátora Franca.

Komentár

Napriek jedinečnosti správy o odchode Británie z Únie, voľby v Španielsku sú dôležité z hľadiska potvrdenia príklonu Európanov k protestným hnutiam a stranám, ktoré sa stavajú opozične voči zavedenýcm “štandartným” stranám – ktoré pri riešení aktuálnych problémov v Európe za posledné roky fatálne zlyhávajú. Projekt Únie sa dostal na zlú trajektóriu. Od roku 2008 keď sa začala finančná kríza, prakticky každé riešenie elít je antisociálne, stále viac sa zavádzajú obmedzujúce regulácie a bodkou na záver je vytvorenie ohnivého kruhu nestability v okolí Únie, ktorý generuje migračnú krízu a hrozí dokonca vojnovým konfliktom.

Prvou lastovičkou boli voľby v krajinách ako Grécko, Talliansko či Francúzsko, kde prudko narastajú preferencie strán integrujúce protestné hlasy. Nakoniec aj Slovensko zažilo podobné zametrasenie v tomto roku, keď sa do parlamentu dostali dve nové strany, z toho jedna javiaca sa ako antisystémová.

Mimoriadny úspech Podemos vedený univerzitným profesorom Pablom Iglesiasom jasne dokázal, že už aj Španieli majú dnešných elít plné zuby. Dokonca, ak sa dokážu dohodnúť so socialistami Pedra Sancheza stanú sa súčasťou vlády ľavice.

Ľudovci sa pred voľbami spoliehali na rast ekonomiky 3,2%, čo bol druhý najvyšší rast v Európe. Ani to však neznížilo deštruktívnu nezamestnanosť 20%, najvyššiu v celom svete rozvinutých krajín, pričom rast bol zaplatený deficitom HDP vo výške 5,1%. Keď sa k tomu pridali korupčné škandály PSOE a ľudovcov, niet sa čo diviť, že tieto dve strany, ktoré si doteraz vymieňali vládu medzi sebou, čelia kríze dôvery.

PSOE má pred sebou ťažkú dilemu. Keďže víťazní ľudovci nedokážu s Ciudadanos utvoriť väčšinovú koalíciu, osud novej vlády drží v rukách Sanchez. Buď podporí pravicu a doterajšieho premiéra, čím vytvorí akúsi veľkú koalíciu, alebo naopak utvorí vládu s Podemos.

Ako uviedol portál Politico Podemos kvôli zvýšeniu svojho koaličného potenciálu zjemnila svoju radikálnu rétoriku. už nežiada napríklad znárodnenie bánk, či dohodu o zadĺžení. Stále však podobne ako grécka Syriza odmieta úsporné opatrenia a naopak plánuje zvyšovanie výdavkov.

Jednou z hlavných prekážok koalície medzi Podemos a PSOE bola predvolebná ponuka Iglesiasa katalánskym stranám o podpore referenda o nezávislosti pri ich snahách odtrhnúť sa od Španielska. PSOE, Popular Party ale aj Ciudadanos toto zásadne odmietajú. Predbežné výsledky volieb však naznačujú. že koalícia by nemusela potrebovať podporu Kataláncov a tak by mohol Iglesias svoj sľub o referende ignorovať. Tým by sa pozícia PSOE pri rozhodovaní stala omnoho ťažšou

4 komentáre

  • ja tu chcem poukazat iba na to ,ze spanielsko ma vyse 47 milionov obyvatelov a ma 350 parlamentnych kresiel,slovakov je 5 milionov!!!! tak nechapem jak je mozne ,ze mame 150 kresiel ?!!!na co nam to je tolko kresiel?!toto nasi redaktori nenapisu!!!!

  • hej hej cisla nesedia
    vyhralo pp 33,03%. 137 kresiel
    psoe. 22,66%. 85 kr.
    podemos unidos 13,37 %. 45 kr.
    jedine pp ma lepsie vysledky v porovnani z decembrom majo 14 krediel viac vseci ostatny sli dole
    ucast bola 69,84% celkom dobra
    ale aj tak sa nedohodnu bo tu nikto z nikim nechce sa dohodnut no nedarmo sa hovory “spanielska dedina”

  • v tych cislach mate nejaky bordel
    http://jpeg.cz/images/2016/06/27/NTfAD.png

Pridaj komentár