Vraj sa máme nad sebou zamyslieť

Juraj Poláček

To je odkaz, ktorý sme dostali, lebo Medzičas uverejňuje nesprávne informácie. Informácie, na ktoré presvedčení rusofóbi nikdy nekliknú.

Fobia

Fóbia

Schválne uvádzame slovo rusofóbia, pretože to čo predvádzajú “jedine správne mysliaci” jednotlivci, sa nedá nazvať inak. Fóbia je irelevantný, nepodložený strach z neznámeho a z hľadisko toho čo vieme a o čom píšeme, Rusom sa dnes pripisujú hriechy a motívy, ktoré nikdy nespáchali, ale aj činy, ktoré sú aktom minulých vlád motivovaných boľševickou ideológiou. Stotožnenie vlády sovietov a dnešnej vlády sediacej v Kremli je časté a nič nie je vzdialenejšie pravde. Rusko nemá žiadnu ideológiu, ktorou by mohol osloviť ľudí v iných krajinách, ako to bolo v minulosti, keď túžba po sociálnej spravodlivosti naháňala ľudí, vlády a krajiny dobrovoľne vstupovať do košiara komunistického tábora. Nemá ani ekonomickú moc na šírenie svojej obyčajnej moci po celej Európe. Vidiac stále sa zhusťujúcu vojenskú prítomnosť v jeho blízkosti má len obavu o svoje vlastné bezpečie. Poznáme spôsob organizácie západného “vývozu demokracie”, takže sa niet čo diviť, že aj Medzičas považuje ruské obavy za plne oprávnené.

Ako inak než rusofóba nazvať človeka, ktorý odmieta prečítať preklad štúdie váženého človeka z amerického akademického prostredia, naviac uverejnenej v americkom časopise a obhajujúcej americké záujmy len preto, lebo preklad vyšiel na portáli Medzičas (http://medzicas.sk/ukrajina-a-rusko-cinska-os-1-cast/, http://medzicas.sk/ukrajina-a-rusko-cinska-os-2-cast/). Mohli by sme hovoriť o tvrdohlavých ľuďoch s klapkami na očiach, ale rusofóbia je výstižnejší pojem, keďže hovorí o zdroji tohto postoja. Na začiatku je totiž často obyčajná klinická paranoja z toho, že sa v Československu zopakuje rok 1968 a vtrhnú k nám vojská ruskej armády, podobne ako keď k nám zavítali na “návštevu” vojská Varšavskej zmluvy a potom nás okupovali “dočasne na furt” vojská armády Sovietskeho zväzu.

Takisto je tu aj predstava, že západná a americká politika je vždy len dobrá, podporujúca výlučne kladné hodnoty a ak sú aj ochotní priznať následky, pri ktorých umierajú milióny nevinných ľudí, sú to len vedľajšie škody tohto bohumilého humánneho procesu. Tu sa Medzičas nikdy nezhodne s podobnými názormi. Ľudia, ktorý museli umrieť nie sú “vedľajšou škodou”. Naopak je to dôvod na zásadnú kritiku západnej politiky voči okolitému svetu a preto sa zdrvujúcej kritike politiky hlavne USA a ďalších členských štátov NATO nielen nebránime, ale napríklad NATO považujeme za vojenský relikt studenej vojny, ktorý naďalej slúži pôvodnému účelu presadzovať záujmy americkej vlády na európskom kontinente a okolí vojenskou cestou a taktiež slúži ako hrozba vojenskej konfrontácie s Ruskom. Obranná úloha štátov NATO pred vonkajším nebezpečím je len vedľajšia úloha Aliancie a pre podaktorých členov hrozí omnoho väčšie nebezpečenstvo od aliančných “priateľov”, než zvonka.

Medzičas je portál, ktorý sa nesnaží o nálepkovanie. Máme radi Ameriku, vďačíme jej a neutuchajúcemu optimizmu, viere že všetko sa dá zvládnuť za invenčný vklad do rozvoja ľudstva, za oslobodenie od tyranie komunizmu a hlboko sa skláňame pre obeťami amerických vojakov, ktorí brániac ideu slobody pred expanziou komunizmu, padli aj za nás. Rovnako kritizujeme aj Rusko, jeho autokratický a pre nás málo demokratický spôsob vlády, názory o mesianizme a predurčení ruského národa, obrovské kontrasty medzi úrovňou úzkej vrstvy bohatých a lepšie postavených oproti mase ostatného obyvateľstva, hrozné doslova katastrofálne pomery na vymierajúcom vidieku, žijúcom často v stredovekých pomeroch.

História však nie je konštantná a nikdy sa nedá povedať, že do písmena opakuje. Je poučením, ale vždy len približným návodom, polohrubou schémou, do ktorej píšeme vždy nové premenné a ktoré vydávajú často veľmi prekvapujúce dôsledky. Považovať nespravodlivosť okupácie, zmarené nádeje, žiaľ roku 1968 a normalizáciu ďalších rokov (t.j. drakonické postihy komunistov za konanie a postoj počas krátkej doby Pražskej jari) za návod na konanie dnes, v situácii viac ako o 50 rokov neskôr hovorí o jasnej iracionalite postoja, o tom, že debata s týmito ľuďmi je úplne zbytočná. Komplexy a klinické bludy sa argumentáciou nevyriešia, naopak len sa prehĺbi paranoja o ruských agentoch, zaplatených kremeľských trolloch a pod.

Vzhľadom na to, že sa neustále prehlbuje rozpor medzi oficiálnymi informáciami v médiách a skutočnou realitou, médiá upúšťajú od osvedčenej a účinnej manipulácie typu – 95% pravdy a 5% propagandy. Naopak, mediálna kampaň sa vrhla na podporu paranoje a za diskreditáciu každého iného názoru, než je ten oficiálne schválený. Potom platí jednoduchá premisa. Ak tvrdíš niečo iné ako je to, čo sa objaví v hlavnom prúde propagandy, si agent, idiot, vlastizradca. A s takýmto názorom nemá zmysel diskutovať a ani sa o neho zaujímať. Nie je to ani správne, ani demokratické a už vôbec nie pravdivé. Smutné je, že práve takéto schvaľovanie totalitných praktík vychádza od ľudí, ktorí sa honosia úctou k tradíciám západnej slobody, avšak v dnešnej dobe stotožňujúc slobodu výlučne s americkým názorom.

Iste, máme virtuálnu slobodu, rozdiel je “skoro zanedbateľný” v rozsahu mediálneho dosahu. Tento článok si jednorazovo prečíta možno sto ľudí, ale dosah bludu o 42 Rusmi platených weboch je goebbelsovským opakovaním vtĺkané do hlavy státisícom denne. Rovnako ako závodné výbory za komunistov húfne a “jednohlasne” odhlasovávali súhlasné stanovisko “ľudu” k poprave Milady Horákovej, k boju proti americkému imperializmu, či odsúdenie buržoázneho pamfletu Charta77, aj dnes kluby pravoverných húfne ostrakizujú každý názor, jednotlivca, či médium, ktoré nezdieľa ich vlastný a tak sa do mainstreamu nič iné, ako rusofóbiou inšpirovaná kampaň nedostane.

Ak sme považovali vtedajšie praktiky za príznak totality, nebudeme vzdialení od pravdy, ak tvrdíme, že vylučovanie názoru, názorovej diskusie z verejnej diskusie pod ľubovoľnou zámienku je oslava príchodu totality. A to sa bohužiaľ deje.

[sociallocker][/sociallocker]

Pridaj komentár