Zadĺžovanie štátov a surovinové vojny

dollar-499478_1280

16.decembra 2014 som odpovedal na otázky časopisu TREND. Keďže odpovede sú stále aktuálne a umožňujú nazrieť do mnohých motívov krajín, dovoľujem si ich pripomenúť.

1. Hrozí alebo nehrozí v najbližších rokoch “armagedon” – teda nejaký veľký hospodársky kolaps, ktorý by zásadne zasiahol do života bežných ľudí? Prosím, zdôvodnite.
Ten hospodársky kolaps už prebieha. Aby sa neprejavoval, tak sa zadĺžujú všetky zložky hospodárstva – obyvatelia, firmy, štáty. Je otázka času, keď spoločnosť precitne a zistí, že kráľ je nahý – musíme sa zadĺžovať čoraz rýchlejšie, aby sme dosiahli stagnáciu alebo malý rast HDP. Vtedy dôjde k rýchlemu kolapsu.

2. Existujú dostatočne spoľahlivé mechanizmy v rukách vlád a centrálnych bánk, ktoré by prípadnemu kolapsu vedeli zabrániť? Ako tieto mechanizmy fungujú?
Jedinú vec, ktorú robia vlády a centrálne banky je odďaľovanie riešenia, kupovanie času. Centrálne banky znižujú kľúčové úrokové miery k nule a keď sa už nedá, robia kvatitatívne uvoľňovanie. Je možné, že na chvíľu spomalia, urobia “tapering”, ale po pár týždňoch ich rastúce úrokové miery na štátnych dlhopisoch, ktoré už nemá kto kupovať a zároveň rastúce neplatenie splátok dlhov donútia pokračovať v ešte rýchlejšom tempe. Vlády poznajú len dve slová austerity (znižovanie vládnych výdajov) a stimulus (dotácie, hlavne firiem). Na skutočnú reštrukturalizáciu je neskoro. Globálny kolaps nás zasiahne naplno.

3. Je európsky/svetový finančný systém dnes stabilnejší a menej zraniteľný ako v čase najväčšej krízy v posledných rokoch?
Svetový systém je zraniteľnejší. Viac ako polovicu svetového HDP tvorí USA, EU-27 a Japonsko. Tieto krajiny majú rovnaký problém – rast dlhu, stagnácia HDP, rast cien energií, dlhodobú nezamestnanosť, chudobu. Vo všetkých troch krajinách (EU-27 ako celok) je veľmi vysoká miera zadĺženia voči HDP a veľkú časť dlhov museli kupovať centrálne banky – ak by boli dlhopisy vrhnuté na trhy, spôsobilo by to rýchly rast úrokov vedúci k bankrotu štátov. Pripomeniem, že na trhoch je nízka volatilita, nízke objemy obchodovania, ceny komodít pod výrobné náklady a nízke úroky. To nie je normálne – neviditeľná ruka trhu nefunguje, je spútaná.

4. Je potrebné sa nejakým spôsobom na prípadnu hrozbu kolapsu pripravovať? Ako?
Akékoľvek množstvo konzerv, ktoré si bežný človek dokáže kúpiť, nedokáže zabrániť strate zamestnania alebo strate kúpnej sily peňazí. Preto je najdôležitejšie nebyť závislý od kúpy energií a nákupu potravín. Ak je ešte možnosť, mali by ľudia zvážiť obrábanie pôdy a zber palivového dreva. Konzervy a zásoby palivového dreva môžu pomôcť v prípade, že sa fakt všetko vymkne z rúk.

5. Čo by mali robiť politici, aby minimalizovali hrozbu “armagedonu”?
Politici na zmeny, ktoré sú potrebné, aj tak nemajú mandát. Všetci stále veríme, že sa podarí rozhýbať rast, spotrebu a opticky zmenšiť dlh. Až keď verejnosť stratí dôveru v nezdravý optimizmus, až vtedy začnú robiť potrebné kroky – pripravovať prechod k trvalo udržateľnej spoločnosti, nezávislej na fosílnych palivách a neustálom raste dlhov. Všetko, čo majú robiť vedia, chýba im len istota, že neustály globálny rast sa skončil.