Záporné úrokové sadzby EUROZÓNY vedú svet na cestu k najväčšiemu masovému bankrotu v histórii

Európska centrálna banka, vpravo, s symbolu eura a Dresdner Bank, vľavo, vo Frankfurte nad Mohanom, Hesensko, Nemecko, Európa

Viac ako 2 bilióny EUR hodnoty štátnych dlhopisom eurozóny sa obchoduje so zápornými úrokovými sadzbami. Je to bublina, ktorá sa môže skončiť zle. Ceny dlhopisov eurozóny vstúpili do neskutočného a nebezpečného kafkovského sveta negatívnych výnosov

Európska centrálna banka, vpravo, so symbolom eura a Dresdner Bank, vľavo, vo Frankfurte nad Mohanom, Hesensko, Nemecko, Európa   Foto: Alamy

Európska centrálna banka, vpravo, so symbolom eura a Dresdner Bank, vľavo, vo Frankfurte nad Mohanom, Hesensko, Nemecko, Európa
Foto: Alamy

 

Vzhľadom na relatívnu náročnosť nasledujúceho článku, úplne stačí, keď si zapamätáte tento abstrakt

Námestník šéfredaktora pre ekonomiku jedného z hlavných anglických denníkov The Telegraph, Jeremy Warner, vo svojom článku píše, že 30% štátnych dlhopisov krajín eurozóny v hodnote okolo 2 biliónov EUR má zápornú úrokovú sadzbu, čiže investori sa rozhodli platiť vládam za privilégium im požičať. Len na vysvetlenie o akú neskutočnú situáciu ide – predstavte si, že prídete do banky si požičať tisíc EUR a oni Vám nenaúčtujú žiaden úrok a dokonca zaplatia poplatok za to, že ste ich navštívili.

Vzhľadom na absurdnosť situácie, keď ešte dokonca aj prednedávnom krachujúce Španielsko takto draží 17% dlhopisov, eurozóna sa dostala do situácie, v ktorej ešte nikdy nebola.

Možnosť najväčšieho krachu v dejinách ľudstva sa stáva stále viac reálnou

 

Je to ohromujúca štatistika; viac ako 30% všetkého vládneho dlhu v eurozóne – celkove približne 2 bilióny EUR v cenných papierov – je obchodovaných so zápornými úrokovými sadzbami.

S príchodom kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky, ktoré začalo pred štyrmi mesiacmi, keď sa prvýkrát zmenili 10-ročné švajčiarske výnosy na nagetívne, došlo k vzniku naozajstnej lavíny negatívnych sadzieb na celom európskom trhu štátnych dlhopisov. V honbe za zdanlivo “bezpečnými aktívami”, investori hodil opatrnosť za hlavu a spoločne sa rozhodli platiť vládam za privilégium im požičať.

Štatistiky sú ešte viac zarážajúce, keď ideme od krajiny ku krajine. Podľa investičnej banky Jefferies, okolo 70% všetkých nemeckých dlhopisov sú teraz obchodované s negatívnym výnosom. Vo Francúzsku je to 50% a dokonca aj v Španielsku, ktoré, ako si všetci mysleli, bolo insolventné len pred niekoľkými rokmi, to je 17%.

Nielenže sa to nikdy predtým nestalo v takom rozsahu, ale to znamená sotva uveriteľný obrat vzhľadom na situáciu, keď v špičke krízy eurozóny len pred nedávnom sa niektoré európske dlhopisy na trhu obchodovali s výnosmi, ktoré odrážali veľmi reálnu možnosť bankrotu. Sme ďaleko od toho, aby sme uvideli znamenia návratu hospodárskej dôvery, takže napriek tomu tento takmer neskutočný stav vlastne signalizuje úplný opak. Ako sme sa sem dostali a čo to znamená pre budúcnosť? Či už na to prídete alebo nie, odpoveď na druhú otázku neznamená nič dobré, skutočne to nie je vôbec dobré.

 

Výnosy

Výnosy

Čo robí dnešné prostredie negatívnych úrokových sadzieb tak znepokojujúce je nasledovné; k prihliadnutiu, že dopyt rastie všade vo svetovej ekonomike, sa zdá byť v tomto prípade takmer úplne závislý na rastúcej úrovni dlhu. Finančná kríza mala raz a navždy explóziou zničiť úverovú bublinu, ale je tu veľmi málo znamení tohto procesu. Rastúca zadlženosť verejného sektoru prevzala štafetu od domácnosti a firiem. A pokiaľ ide o šírku úverovej expanzie, rozvíjajúce sa trhy jednoducho nahradili tie západné. Budíček z finančnej krízy je preč do značnej miery bez poučenia.

Kombinovaný verejný dlh samotných ekonomík G7 vzrástol od začiatku krízy o takmer 40 percentuálnych bodov na približne 120% HDP, zatiaľ čo v celosvetovom meradle, celkový dlh súkromných nefinančných sektorov sa zvýšil o 30%, čo je ďaleko od čísel hospodárskeho rastu.

Verejné a súkromné zadlženie vo vyspelých ekonomikách od roku 1970: Zdroj Longview Economics

Verejné a súkromné zadlženie vo vyspelých ekonomikách od roku 1970: Zdroj Longview Economics

 

Jedna po druhej, všetky hlavné centrálne banky sa pripojili k orgiám tlačenia peňazí. Najprv to bol Federálny rezervný systém (FED) USA. Potom prišla Bank of England a neskôr Bank of Japan. Nakoniec je tu Európska centrálna banka. Teraz dokonca aj Ľudová banka Číny zvažuje “netradičnú” peňažnú podporu nákupu dlhopisov. Čokoľvek, aby sa show udržala v pohybe. To je to, čo Chris Watling z poradenskej spoločnosti Longview Economics pomenoval “filozofiou dopytu za každú cenu“. S krízou spôsobenou príliš veľkým množstvom dlhov sa bojuje s ešte väčšou dávkou dlhového nákladu.

Mnohí by mohli tvrdiť že hlavnou príčinou dnešného prostredia nízkych úrokových sadzieb je samotné tlačenie peňazí centrálnou bankou. Až potiaľ je to názor, s ktorým je ťažké sa dohadovať, pretože to je naozaj hlavný účel QE – stlačiť výnosy zo štátnych dlhopisov do hranice, kedy sú investori nútení hľadať alternatívy vyšších rizík.

Ďalšie vplývajúce faktory zahŕňajú “finančné represie“, kde stále viac náročnejšia regulácia solventnosti núti banky a poisťovne držať viac dlhopisov za akúkoľvek cenu. Inak, časť vysvetlenia môže byť, že QE spôsobuje vyhladovanie repo trhu dlhopisov, ktoré potrebuje ako zaistenie, a to aj v prípade, že väčšina centrálnych bánk prijíma opatrenia na požičiavanie akcií späť na trhy práve pre tieto účely. (V rámci REPO vymieňa centrálna banka krátkodobý cash za dlhopisy ? kolaterál. Banky, ktoré majú problém s vyrovnaním záväzkov a potrebujú hotovosť môžu v centrálnej banke vymeniť kolaterál ako zálohu za rýchlu injekciu likvidity.)

Narušenie spôsobené nákupmi dlhopisov ECB v hodnote 60 miliárd EUR mesačne bolo obzvlášť viditeľné v nemeckých dlhopisoch, čo je jedna z najvyhľadávanejších foriem zaistenia. Politika nemeckej vlády smerujúcu k rozpočtovému prebytku znamená, že veľkosť trhu sa už zmenšuje, s čistou návratnosťou namiesto čistých výdavkov. Je známe, že prezident Bundesbanky, Jens Weidmann, sa súkromne sťažoval, že príkazy ECB na nákup bondov sú pre Nemecko niečo ako druh kafkovskej skúseností; je to, ako keby ste po prebudení sa zistili, že ste sa premenili na obrí hmyz.

Tieto všetky oficiálne zasahovania bezpochyby ovplyvnili negatívne výnosy. Napriek tomu to tiež vyvoláva hlbšiu otázku, či sú centrálne banky hlavnou príčinou zrútenia úrokových sadzieb, alebo či sú iba širokoústretové silám v globálnej ekonomike, takže sú bezmocné voči vplyvu – pretrvávajúcej stagnácia dopytu a rastu produktivity.

Čo je príčina a čo je efekt? V prejave počas minulého roka, Ben Broadbent, námestník guvernéra Bank of England, presvedčivo argumentoval, že centrálne banky len reagujú na tieto hlbšie sily. Základný stav alebo rovnováha, úroková sadzba, potrebná na udržanie rastu a inflácie na určitej úrovni, je jednoducho oveľa nižšia, než bývala, trval na svojom. Súdiac podľa trhov, sa to môže zmeniť dokonca do záporných hodnôt.

Pozrime sa, či je nejaká podpora pre tento pohľad, cestou ako trhy reagovali na QE. Analýza Longview Economics zistila, že výnosy dlhopisov v skutočnosti vzrástli v období QE zo strany FED USA, a spadli, keď sa zastavilo. To znamená, že ide o opak toho, čo by ste mohli očakávať, ak si myslíte, že príčinou poklesu úrokovej sadzby je neobmedzená kúpna sila centrálnej banky.

Sadzby by sa mali zdvihnúť počas obdobia QE, pretože investori očakávali, že to bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast, a miera rovnováhy zisku a poklesu sa zastaví, pretože sa stimuly vyčerpali. Nazvime to “svetskou stagnáciou” – myšlienka popularizovaná bývalým ministrom financií USA Larry Summersom – ak sa vám páči, ale nech je to čokoľvek, je to mimoriadne nešťastný bod. Vzhľadom na všetky možné dôvody sa zdá, že vyspelé ekonomiky a zrejme aj rozvíjajúce sa, došli na koniec rastu produktivity a preto potrebujú konštantné infúzie finančne destabilizujuho dlhu, aby sa na ceste rastu udržali.

Odvrátenou stranou príbehu lacných peňazí je rastúca ceny aktív. Bublina na trhu dlhopisov je voči tomuto len polovičná; odkedy je väčšina aktív oceňovaná voči dlhopisom, tak ako všetko ostatné, stúpajú rovnako. Nakoniec prídu masívne korekcie, v ktorých veritelia utrpia bolestivé straty.

Nikto nemôže povedať, kedy tá chvíľa príde. Žijeme v “rozšírujúcom a predstieranom” svete, v ktorom ekonomiky dojemne bojujú medzi sebou za každý kúsok dopytu. Jedna vlna tlačenia peňazí sa stretáva s druhou v konečnom dôsledku márnej hre s nulovým súčtom, hre o konkurenčnú devalváciu meny. Ako na povel, súčasne prichádza ďalšia mäkká náplasť na hospodárske oživenie v Británii, s rastom v prvom štvrťroku o niečo slabšom, než sa očakávalo.

Ako neustále ustupujúci horizont, bod, v ktorom začnú anglické úrokové sadzby rásť, ustupuje stále ďalej do budúcnosti. Je to ako čakanie na Godota. Keď bol úrok centrálnej banky prvý krát zrazený na 0.5% ako reakcia na finančnú krízu, trhy očakávali, že ceny začne ešte ten istý rok opäť rást. O šesť rokov neskôr, banková sadzba je stále 0.5% a trhy napriek tomu očakávajú, že bude stúpať ešte v tomto roku. V Európe to nie je inak po dobu štyroch rokov.

Keynesiánska rovnako ako monetárna ekonómia sa zdajú byť v nejakom druhu záverečnej fázy hry. Čo bude ďalej, je vo hviezdach.
Jeremy Warner, 28.4.2015

 

Zdroj:

3 komentáre

  • zaporna sadzba je ukazkou, ako sa smeju bankstri do oci verejnosti a nevahaju ekonomicke lzi verejne obhajovat.

    ak by ekonomika nebola iba pseudo-teoria, uzivana hala-bala, boli by dnes USA vo vacsej prdeli, ako grecko a EU by bola rozpadnuta.

    zial, teoria je teoria a zaujmi su zaujmi.

    a verejnost je naalej ootvorene klamana a zavadzana.

    pravdou je aj to, ze v sucastnosti je situacia horsia, ako v 2008.

  • Treba na to naozaj vysoké ekonomické vzdelanie aby vyslovil takéto obavy. Ešte som sa nestretol aby niektorá banka ponúkala záporný úrok obyvateľstvu a vzhľadom na základnú nefunkčnosť úrkového systému finacií touto cestou sa len odďaľuje kolaps finančníctva. Predstavme si že mám krajinu kde neexistujú peniaze a chcem v nej zaviesť tento systém. Vytvorím centrálnu banku a dám jej príkaz vytlačiť miliardu “peňazí”. Ona ju vytlačí a poskytne ju komerčným bankám za 1% úroku. To znamená že po roku centrálna banka očakáva že sa jej vráti tá miliarda + 10 miiónov ktoré nevytlačila. Kde sa vezmú? A v komerčných bankách sa tento paradox znásobí, lebo máme frakčné bankovníctvo, to znamená že ak banka dostane jednu miliardu “peňazí” obratom 9 milliard požičia a za vyšší úrok ako je úrok centrálnej banky.
    Zatiaľ nikto nevysvetlil prečo keď vláda potrebuje peniaze a pritom vlastní centrálnu banku, prečo “predáva dlhopisy” komerčným bankám ktoré majú peniaze z centrálnej banky. Ak banky sú ochotné ísť do “straty” na vláde (však oni to dobehnú na obyvateľstve a podnikoch) tak len preto aby sa zmiernil tento úrokový paradox a hlavne aby vláde tento system vyhovoval a nechcela ho zmeniť. Ak hrozí masový bankrot tak záporné úroky ho určite nespôsobia. A bankrot naozaj hrozí. Ak niekto tvrdí že našiel liek na dlhovú krízu tak klame.

    • Príklad je ilustratívny. Záporný úrok je len finančný mechanizmus v medzibankovom styku a na trhu dlhopisov. V článku sa popisujú aj dôvody, ktoré k tomu vedú. Podľa mňa však nebol spomenutý jeden závažný fakt, ktorý mi v pozadí bliká. Samotný výnos obsahuje aj CDS, t.j. zaistenie proti defaultu. Pri zápornom výnose je však nezmysel o nejakom CDS vôbec hovoriť, keďže samotné zaisťovanie nemá s finančnými mechanizmami nič spoločné, ide o komerčnú činnosť. Aspoň z môjho pohľadu laika to tak je. Ak teda pri týchto operáciách význam CDS zaniká, sú tieto dlhopisy bezpečné? Evidentne nie.

Pridaj komentár