Apologetika islamu v Historickej Revue

Populárno vedecký časopis, v ktorého redakcii ťažko nájdete osobu bez nejakého technického či vedeckého titulu, priniesol materiál o islame. Materiál viac populárny ako odborný, avšak slovenskému čitateľovi na nič. Prečo?

Garantom čísla 7/2015 je odborník na islam Attila Kovács.

Už v úvode Kovács používa termíny „prvotná islamská expanzia“, „moslimovia sa zaslúžili o rozvoj obchodu, kultúry a vied“, „vytvorili kultúrny most medzi antikou a európskou renesanciou“, „islam nie je, nemôže byť jeden a jednotný“, „islam by sme nemali vnímať esencianalisticky ako monoliticky celok“. A že to „nebráni islamistom vykonávať násilné trestné činy, aby hovorili v mene celého islamu ako kompaktného celku, ale ani západným politikom, médiám a verejnosti, aby tieto činy považovali za prejav islamu ako takého. Islamofóbovia robia z islamu ‚ideológiu zla‘ a z moslimov samých teroristov.“, ktoré odvádzajú pozornosť od toho, čo nás na to Islame v skutočnosti trápi.

Na koniec úvodu Attila Kovács napísal „by sme sa mali snažiť dozvedieť o islame a muslimoch viac a poznatkami nahradiť tie predsudky a dezinformácie, ktoré u nás o islame a muslimoch často prevažujú“* – kurzívou sú označené fragmenty článku A. Kovácsa.

Pokúsim sa zostaviť to, čo redakcia Historickej Revue a hlavne zostavovateľ čísla 7/2015 odborník na islam Attila Kovács chce, aby sme vedeli o islame s tým, čo by podľa mňa mal o islame vedieť priemerný Rastislav z Detvy, ktorý cely život ťažko pracoval a do kaviarne nechodil. Samozrejme, ponoríme sa do islamofóbnych predsudkov a dezinformácií vytiahnutých priamo zo života proroka Mohameda.

[sociallocker][/sociallocker]

Na priamej ceste prorokovej. Základné doktríny a učenia islamu“  – tak vola sa prvý článok, napísaný Atillom Kovácsom, z ktorého vyberám pre mňa zaujímavé pasáže, ktoré zahmlievajú podstatu islamu.

zena1Možno mnohých prekvapí, keď označím Muhammada za zástancu práv žien, no faktom je, že to bol on,
kto zakázal pochovávanie prvorodených dievčat v púšti, čo bolo zaužívané v predislamskej dobe a tiež ženám, ktoré v predislamskej dobe neboli právnymi subjektmi, dal právo svedčiť či dediť, pravda len polovičným dielom ako muži“
 – možno by sme sa mali  zamýšľať nad tým, prečo niektoré zvyky v VII. storočí boli také kruté a čo viedlo Proroka k tomu aby ich zmenil.

Ale treba  sem vniesť trocha svetla. Apologéti islamu fakt, že Mohamed zakázal ten barbarský zvyk, často uvádzajú v tom istom kontexte ako A. Kovács. Lenže, čo to má spoločné so zastávaním sa práv žien? Vychovávanie detí a starostlivosť o ne spočívala na ženách. Keď si vymeníme slová „pochovávanie prvorodených dievčat v púšti“ za „interrupcia“ tak nám bude problematika zrejmejšia. Nešlo tu o nič iné ako o reguláciu pôrodnosti a samotné ženy boli za to, aby tento zvyk bol naďalej udržiavaný.

Veľmi často je možné si v českých alebo slovenských správach prečítať o cudzincoch napríklad niečo takéto: „Došiel na Slovensko, veľmi sa mu tu zapáčilo, našiel si tu ženu, ktorá potom skonvertovala na Islam a ostal tu“. Ale nikde sa nedočítate: „Došla na Slovensko, veľmi sa jej tu zapáčilo, našla si tu muža, potom skonvertovala na kresťanstvo a ostala tu“. Na tomto jednom príklade, ktorý sa aj možno niekde stal, ale o ktorom si z bezpečnostných dôvodov nikde neprečítame, je vidieť celý prínos islamu vo vzťahu k ženám. Nemôžu si samé zvoliť manžela a o opustení islamu ani nehovoriac.

Nikde na svete sa nestala situácia žien tak zlá, ako po príchode proroka Mohameda a kde malo dosah jeho učenie.

V roku 619 sa Mohamedove osudy v Mekke vyhrotili. Muslimská komunita sa dostala do pomerne veľkej krízy“ – moslimovia mali problém, s mnohonáboženskou Mekkou. A. Kovács sám píše: „Keďže Mohamed práve napádal staré náboženské predstavy, aktuálni držitelia moci v ňom videli hrozbu“. Na čo potom písať o prenasledovaní moslimov v Mekke, keď to práve moslimovia boli tými, ktorí rozvracali multietnickú, mnohonáboženskú a multikultúrnu symbiózu toho mestečka a nakoľko vtedy mohli, prenasledovali – aspoň verbálne, vysmievajúc sa im – neverných modloslužobníkov.

A to je ta informácia, ktorú by mal vedieť Rasťo z Detvy. Už od samotného vzniku islamu ho sprevádzala konfrontácia s okolitým svetom a ako vidno, dejiny islamu v Mekke to len dokazujú. Prvá preliata krv v spojení z islamom bola preliata rukou moslima istého Sa’da, ktorý uderil neverného sánkou ťavy a zranil ho len pre to, že sa mu vysmieval. Treba si všimnúť, že moslimom pripadá v poriadku vysmievanie sa z myšlienok, ktoré iní považujú za sväté, ale v okamihu kedy stretne ich to isté, uchyľujú sa k násiliu.

Mohamed musel odísť z Mekky – dnes môžeme ľutovať, že živý – v roku 622, a vrátil s v roku 630. Okolnosti jeho návratu A.Kovács stručne popisuje „Proroka síce ešte čakali vojenské konfrontácie s obyvateľmi Mekky, no po týchto neľahkých peripetiách sa v roku 630 bez preliatia krvi vrátil do Mekky.“ Ako ľahko možno popísať masakry, znásilňovania, lúpežné prepadnutia a zotročovanie ľudí. Pre odborníka Attilu Kovacsa sú to len „vojenské konfrontácie“ a „neľahké peripetie“.

V 624 roku sa odohrala bitka pri Badr podľa Kovácsa „prvý významný stret“

Po imigrácii do Mediny to Mohamed nemal ľahké. Boli mesiace kedy v jeho dome nebolo ani zapálené ohnisko. Rôzne práce, ktoré vykonávali moslimovia, nemohli zlepšiť ich situáciu a ani pomôcť v šírení ich viery. Situácia sa zmenila keď Mohamed uzavrel spojenectvo s jedným zo zbojníkov kmeňa Aslam a začal poberať provízie z lúpežných prepadnutí karaván. Dnes by sme to pomenovali organizovaným zločinom. Mohamed osobne viedol prvé lúpežné prepadnutie do Waddan. Prepadávali karavany a Mohamed sa podieľal na koristi aj keď sa nie vždy prepadov zúčastňoval.

So zločineckou činnosťou je spojená ďalšia reforma, ktorú priniesol islam.

Ako spomína A. Kovács „Počas mekkánskej púte však boli krvná pomsta aj iné konflikty postavené mimo platnosť“ patrilo by sa spomenúť, že práve toto pravidlo neútočenia počas -pre Arabov posvätného mesiaca – bolo Mohamedom porušené. Vidina získania bohatstva prevážila nad úctou k sviatku. Počiatočný odpor svojich prívržencov Prorok prekonal – nie inak ako aj v iných prípadoch – novoobjaveným veršom 2:218. Príznačná vlastnosť produkcie nápomocných veršov proroka veľa krát zachraňovala.

A teraz k spomínanému „významnému stretu“ pri Badr. Cieľom bolo prepadnutie obrovskej karavany skladajúcej sa z 2500 tiav. Muir o nej napísal: „Bola to najväčšia karavána tohto roku, jej hodnota bola 50 000 kusov zlata“, podľa Muira Mohamed povedal: „Pozrite prichádza karavána Qurajsovcov, do ktorej zainvestovali veľké bohatstvo. Poďte! Pohnime sa. Ak Boh dovolí, budeme bohatí“. Takže také to bolo pozadie „významného stretu„, ktorý bol obratom v kariére Mohameda.

Prorok vidiel, že 12 rokov mierového šírenia islamu mu prinieslo len 150 veriacich. Bolo treba zmeniť taktiku. Tak isto ako 1300 rokov neskôr v inej časti sveta jeden človek povedal „grabte nagrablonnyje“ aby získal prívržencov a mohol vrhnúť svet do občianskej vojny. Priekopníkom tejto metódy bol svätý muž islamu Mohamed. Stačilo vydať sa cestou zločinu.

Z obdobia bitky pri Badr je ešte jeden príbeh, ktorý popisuje akým spôsobom bol šírený islam. Mohamed si všimol, že medzi záujemcami o prepadnutie karavany sa nachádzajú dvaja zbojníci, ktorí ešte neprešli na islam. Povedal im, že na lúpežné prepadnutie nepôjde nikto, kto neprijal jeho vieru. A tak sa zbojníckej expedície zúčastnili dvaja noví moslimovia.

Treba tiež pripomenúť jednu „neľahkú peripetiu“, ako to pomenoval A. Kovács, z obdobia pred návratom do Mekky a to  masakru kmeňa Banu Kurajza:

V Medine žil silný židovský kmeň Banu Kurajza. Ústami Sad bin Muada bolo povedané a Mohamedom schválené „Prikazujem zabiť mužov, rozdeliť majetok a zajať ženy a deti.“ Mohamed uväznil všetkých ľudí z kmeňa Kurajza, nechal spraviť priekopu a odťať hlavu každému mužovi. Zdroje sa rôznia – od 600 do 900 zmasakrovaných mužov a chlapcov. Deti a ženy skončili ako otroci. Mimochodom, odvtedy majú všetci džihádisti mimoriadnu záľubu v pižlikaní hlavy – lebo je to činnosť Allahovi a Mohamedovi milá.

Mohamed teda po svojom návrate (do Mekky) nedal zabiť svojich bývalých nepriateľov“ – skúsme sa ale pozrieť, koho dal zabiť:

– Fartana – zabitá pre to, že recitovala verše urážajúce proroka Mohameda

– Quraybah – zabitá pre to, že recitovala verše urážajúce proroka Mohameda

– Huwayrith ibn Nafidh – básnik, ktorý nadával na islam

– Sarah – za to, že sa vysmievala Mohamedovi keď bol v Mekke

– Harith ibn Hisham –  dôvod neznámy

– Ka’b ibn Zuhayr ibn Abi Sulama – za vysmievanie sa Mohamedovi prostredníctvom poézie

– Al-Harith bin al-Talatil –  za vysmievanie sa Mohamedovi prostredníctvom poézie

K tým vraždám, ktoré boli spáchané na príkaz proroka treba ešte dodať niektoré skoršie delikty ako:

– ‚Asma‘ bin Marwan – poetka zavraždená nájomným vrahom, za odpor voči prorokovi prostredníctvom poézie

– Abu ‚Afak‘ – židovsky básnik zabitý nájomným vrahom, za odpor voči prorokovi prostredníctvom poézie

To krátke a neúplné dossier úplne vyvracia slová odborníka na islam Attilu Kovácsa o nekrvavom návrate Mohameda. A všimnúť si treba, že obetami boli ľudia kultúry – a tak tomu u moslimov ostalo do dnešných časov. stačí si spomenúť masakry kritikov, režisérov, spisovateľov…

Vyššie opísané udalosti nie sú všetky. Mohamed v poslednom období svojho života viedol svojich hrdlorezov od  bitky k bitke. A nebolo by to nič zvláštne keby nie to, že „Mohamedova smrť však nič nezmenila na dedičstve, ktoré zanechal moslimom“ – ako napísal A. Kovács, a to je to čo Kemal Atturk opísal: „Islam, táto absurdná teológia nemorálneho beduína, je zdochlinou, ktorá otravuje naše životy.“

Čo môžeme očakávať od ľudí, ktorí sú na priamej ceste proroka?

A to je tá podstatná informácia, ktorú vedci platení – dúfam z našich daní a nie zo ziskov z predaja ropy – by mali poskytnúť Rasťovi z Detvy.

Darmo sa mu budú hmliť oči nad islamským súfizmom, tým, že Mohamed nadväzuje na iných prorokov, ako keby z ich učenia niečo pre neho podstatné v islame ostalo.

[sociallocker][/sociallocker]

Pre každého človeka, ktorý chce v pokoji žiť, je prvou podstatnou informáciou, ktorú by mal vedieť o islame to, že moslimov neviaže prikázanie „nezabíjaj“ a „nekradni“, čo je vo  veľkom rozpore s našou európskou civilizáciu. A to by mal každý nemoslim vedieť a podľa toho si zariadiť život. Kozmetika islamu ako nám to podsúva Historická Revue dúfam nikoho nepresvedčí. Dnes si každý môže zobrať do ruky korán, knihu o dejinách islamu, obraz si spraví sám a nepotrebuje na to apologétov islamu.

Mariusz Malinowski

3 komentáre

Pridaj komentár