Časopis .týždeň ako plácačka americkej propagandy

Málokedy sa nájde tak priezračný dôkaz angažovanej hlúposti ako zverejnenie „dôkazu“ o plánovanej a prebiehajúcej vojne, ktorú Putin vedie proti Ukrajine a ktorú v rámci „investigatívy“ zverejnil časopis .týždeň.

Tzv. Nemcovova správa totiž nie je ničím iným, len prozápadná propaganda vytvorená na základe verejných zdrojov a odhadov.

Každá propaganda, ak má byť účinná, musí byť cielene zameraná, čiže musí hlavne „súznieť“ s cieľovým publikom. Ruská verejnosť, ktorá podporuje politiku Putina neuveriteľnými 89% takýmto cieľom nie je. Nemcov a jeho strana mala zanedbateľnú podporu verejnosti, on sám sa ani nedostal do Dumy.

Takže správa, ktorú Nemcov pripravoval, nebola určená pre Rusko. Nebolo to smerované do ruskej spoločnosti, ale práve do západnej, aby vytvorila sympatie pre ruskú opozíciu a samozrejme aby sa vytvorila zámienka na pokračovanie sankcií a podporu vojny proti Donbasu. A kde to krásne predložia médiá ako fakt,  naviac okorenený vraždou Nemcova a podsúvajú čitateľom príbeh, že „hrdina“ Nemcov (prečo práve on?) bol kruto zavraždený, pretože bol na stope ruského angažmán na Ukrajine a preto bol zavraždený Kremľom. Je to určené a je to dosť jasné, že správu plánovala od začiatku využiť ruská opozícia v spolupráci so Západom pre „tupých“ mainstreamových konzumentov na Západe.

To sú proste propagandistické postupy a konštrukty. Ak by Nemcova niekto zavraždil za túto správu, tak by musel byť padnutý na hlavu, toto dokáže spísať kdejaký analytik z dostupných verejných zdrojov a zabaliť to do „krásneho kabáta“. A už vôbec sa nebavíme o tom, že niekomu za podobnú správu hrozí poprava, či mu ide o život. To je opäť konštrukcia pre západnú verejnosť, nepoznajúcu kritičnosť ruských médií idúcich ďaleko za hranicu, po ktorú sú schopné ísť západné médiá s blokom autocenzúry

Západné krajiny majú reálny obraz o situácii a zapojení Ruskej federácie do konfliktu na Ukrajine, rovnako ako má Rusko reálny obraz o zapojení EÚ a USA do konfliktu na UA. Preto držia oba tábory „ústa“. Problém pre západ je, že to Rusi robia inteligentne a nemôžu im dokázať nejakú „vojenskú inváziu“.

Rusi veľa študovali tvorbu a podporu „bojovníkov za slobodu“ na Blízkom Východe a dnes vidíme použitie týchto technológií v praxi. Väčšina Rusov vie, že Rusko podporuje separatistov aj vojensky, dokonca s tým súhlasia a rovnako ich táto spoločnosť podporuje materiálne a sympatiami. Len sa pozrite na humanitárnu pomoc čo tam stále prúdi pre opolčencov, mimo oficiálnych ruských, humanitárne konvoje posielajú aj súkromné podniky, jedinci atď. Ide tam obrovské množstvo vecí, ťažko obviňovať z toho Kremeľ, že toto organizuje, ide to „zospodu“.

Rýchlokvasená prozápadná propaganda, ako tento elaborát, v ktorom nie je nič prevratné, tak možno odhady nákladov, ešte naviac podhodnotené, je pre RF šťastie, pretože stupidita a nevieryhodnosť tohto zoznamu odradila veľké médiá v jeho použití. Avšak pre dostatočne hlúpu slovenskú verejnosť to viac ako postačuje.

.týždeň len poctivo dokazuje svoju príslušnosť a samozrejme vernosť sponzoringu tej správnej strany. Spolu s heroizáciou nacistov na Ukrajine, ktorej sa dopúšťa Andrej Bán ide o ďalší kamienok do skladačky, ktorú vytvárajú už hodne dlhú dobu.

V podaní týždeníka ide o mýtický boj Dobra so Zlom, kde prezentujú, že nevinná, bezbranná a hrdinská Ukrajina je pod útokom Rusov. Od začiatku je to niečo ako boj demokracie s ázijskou despociou, niečo ako boj 300 Sparťanov zadržiavajúcich v priesmyku Termopyly tyrana z Východu. V tomto podaní .týždňa Ukrajina bojuje za nás a my máme povinnosť ju všestranne podporovať.

Na objektivitu sa tu nehráme. Na strane Ukrajincov sú skoro len holé ruky, na strane opolčencov po zuby ozbrojená miliónová regulárna ruská armáda. Nakoniec aj uvedená Nemcovova správa do tohto príbehu dokonale zapadá. O občiansku vojnu sa tu nejedná, pomoc Západu neexistuje, dobrovoľníci na Donbase taktiež nie. Pravý sektor sú tvrdí, ale správni chlapi, o neonacistoch na strane Ukrajiny cudne mlčíme. A už vôbec neexistuje niečo také ako geopolitika, strategické záujmy veľmocí a zóny vplyvu, kde ľudské práva, demokracia a reálne záujmy ľudí nehrajú rolu a kde sú celé krajiny len figúrkami na šachovnici mocných tohto sveta.

Čo už, však hovoríme o .týždni, nie? 

[sociallocker][/sociallocker]

5 komentárov

Napísať odpoveď pre Ludovit Pavko Zrušiť odpoveď