Čísla nám všetkým utešene narastajú

Pri okrúhlych hraniciach zvykneme osloviť našu čitateľskú obec. My len píšeme články, ale tie čísla, počty čítaní a prístupov sú len a len Vaša zásluha

Takže od začiatku merania od marca tohto roku ste nám otočili číselník počtu čítaní na portáli viac ako 5 miliónov krát…

A to nie je všetko, čítanosť článkov už začíname rátať v stovkách tisíc, keďže najúspešnejší článok prekročil dvestotisícovú hranicu. Neuveriteľné!

Len pripomínam, že je to stále obyčajný amatérsky server, ktorý funguje výlučne na dobrú vôľu 🙂

Inak je to na zamyslenie. Je tu obrovská diera na trhu, ktorá súvisí s priam zúfalým hladom čitateľov po informáciách, aspoň trocha sa približujúcich realite. Ak minimálne 3/4 ľudí cíti, že väčšina médií proste nehovorí pravdu, snažia sa niekde nájsť východisko z tohto informačného bludiska. Potom natrafia na portál, kde pár záujemcov namiesto napr. zbierania známok občas napíše nejaký komentár a  zisťujú, že pohľad „ľudu“ je presne to, čo píšu a cítia aj ďalší, že skrátka nie sú sami a následne sa vracajú v stále väčšom počte. Nie je predsa normálne aby zopár jednotlivcov na Medzičase vyrábalo stovky tisíc prístupov mesačne len tým, že sa nesnažia manipulovať, ale písať poctivo, čo si myslia, že popisuje svet okolo nás v čo najvernejších farbách. A je to ďaleko viac ako u mnohých zavedených profesionálnych médií.

Namiesto toho, aby sa aspoň podaktoré mainstreamové média chytili tejto šance a začali programovo ponúkať ľudom serióznejšiu, menej jednostrannú a zmanipulovanú skladbu informácií, útočia na alternatívne zdroje. Čím ešte viac prehlbujú nedôveru ľudí.

Pritom to nie je nič komplikované – stačilo by, keby napr. portál ako SME prehltol trpkú pilulku, že jeho redaktori proste nie sú majiteľmi pravdy, oslovil pár nonkonformných autorov, pravidelne preberal a publikoval ich názory spolu s plnou podporou a otvorením diskusie. Tým by si zachovali tvár, zdanie demokratickej plurality – a množstvo abonentov. V tzv. mienkotvorných médiách chýba skrátka niekto ako „diablov advokát“, autori, ktorí by búrali steny názorovej bubliny, do ktorej sa miestne redakcie uzatvárajú a izolujú od okolitého sveta.

Bude zaujímavé, či túto šancu dokážu pretaviť do komerčného zisku aj nejaké printové denníky. Podľa mňa je to z podnikateľského hľadiska doslova samovražda, ak mainstream ide proti názoru absolútnej väčšiny obyvateľstva. Majitelia síce môžu mať určité nekomerčné pohnútky, ale reč čísel skôr alebo neskôr prinúti aj najväčšieho fanatika demagógie „priznať farbu“. Bohužiaľ, pre vážnosť žurnalistickej profesie už bude neskoro. Pre mnoho ľudí je päť minút po dvanástej už dnes.