Clintonovci v službách globálnej oligarchie a TOP 7 konfliktov s verejným záujmom

Peter Schweizer je autorom knihy Clinton Cash. Jej uvedenie na americký trh sa očakáva v týchto dňoch, čo vzbudzuje veľkú pozornosť. V knihe sa zameriava na preverovanie domácich a zahraničných darcov Clinton Foundation a dary, ktoré prúdili do nadácie počas obdobia, keď Hillary Clinton vykonávala funkciu ministerky zahraničných vecí USA.

Už teraz vydanie knihy naštartovalo v USA rozsiahle diskusie o tom, či dary do Clinton Foundation vytvorili celú sieť konfliktov záujmov, a či Hillary Clinton využila svoj politický vplyv počas ministrovania na privátny prospech.

Nasledujúce príbehy konfliktu záujmov tvoria TOP 7, ktoré Schweizer odhalil.

1. Jadrová dohoda s Indiou:

Indické peniaze do Clinton Foundation začali prúdiť v čase zmäkčovania obmedzení jadrového obchodu s Indiou.

Amar Singh, člen indického parlamentu, začal nalievať peniaze do Clinton Foundation. Daroval  1 mil. až 5 mil. dolárov,  neskôr sa ukázalo, že celé jeho čisté imanie bolo len 5 miliónov dolárov.

Po dvojhodinovom večierku s Hillary Clintonovou v New Yorku v septembri 2008, Singh povedal médiám v Indii, že Hillary Clintonová ho ubezpečila, že demokrati nebudú blokovať jadrovú dohodu a že sľúbila dať  „všetku podporu“ , aby dohoda prešla

Singh jednoducho povedal: „platba bola vykonaná niekým iným v mojom mene“,  keď bol konfrontovaní s tým, že jeho predpokladaný dar na Clinton Foundation takmer dosiahol celé jeho imanie.

Nikto nikdy sa nedozvedel, kto poskytol platbu prostredníctvom Singha, ale jadrová dohoda nakoniec prešla s podporou Hillary Clintonovej.

 

2.Bangladéš a tlak na otvorenie povrchových uhoľných baní pre Polo Resources.

Kanadský podnikateľ Stephen Dattels  z Polo Resources dal Clinton Nadácii dva milióny akcií svojej firmy v júni 2009.

Len o dva mesiace neskôr, americký veľvyslanec v Bangladéši tlačil premiéra Bangladéša, aby otvoril povrchovú ťažbu uhlia v Phulbari, v bani, v ktorom Polo Resources boli investor.

„Darovaním podielov  v malých ťažobných spoločnostiach, Dattels vytvoril silnú motiváciu pre Clintonovcov, aby pomohli svojim spoločnostiam uspieť,“ napísal Schweizer, a upozorňuje, že preto bol dar vo forme akcií. Ich hodnota bola priamo úmerná snaženiu Clintonovcov. Schválenie ťažby stále čaká na vládu Bangladéša píše Wall Street Journal.

 

3. Zlepšenie obrazu diktátorského režimu v Uzbekistane v oblasti ľudských práv.

(Foto: Gulnara Karimova a Bill Clinton na Festivale v Cannes 2010)

30.marca 2015 vyhral voľby v Uzbekistane 77 ročný autokrat Islam Karimov, vyhral ich s 90,39 % hlasmi. O tom, že voľby Karimova boli paródiou na demokratické voľby niet pochýb. Karimov bez prestávky v Uzbekistane vládne od rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeho dcéra nás privádza ku Clinton Foundation.

Gulnara Karimova sa zoznámila s Billom a Hillary ešte počas prezidentského mandátu Clintona.

Karimova zabezpečila prístup amerických firiem na trh Uzbekistanu a sama vlastní podiely v mobilnom operátore a patrí k desiatke najbohatších žien v Uzbekistane. V krajine má prezývku „lúpežný rytier“.  V marci 2014 Švajčiarskej prokuratúra oznámila, že rozšírila vyšetrovanie z dôvodu prania špinavých peňazí, tak aby zahŕňal Karimovú. Vyšetrovanie sa vlečie od roku 2012.

Karimova bola niekoľkokrát hosťom Clinton Foundation a je osobným priateľom rodiny Clintonovcov (viď foto z Cannes 2010). Hillary Clintonová dlhodobo zabezpečovala pozitívne PR diktátorskému režimu v Uzbekistane.

4.Kanadsko-americký ropovod Keystone XL.

Kanadská  TD Bank sa stala top patrónom Billa Clintona. TD Bank zaplatila Billovi Clintonovi 1,8 mil. dolárov za sériu prejavov medzi rokmi 2008 a 2011, prostredníctvom Clinton Foundation.

 

5.Výnimky z Iránskych sankcií.

Ericsson, švédska telekomunikačná spoločnosť, sa dostala pod paľbu kritiky za predaj telekomunikačných zariadení pochybným diktátorským režimom na Blízkom Východe. Bola obvinená z nepriameho sponzorstva terorizmu v Sýrii a Iráne na jar 2011.

Spoločnosť zaplatila 750 tis. Dolárov Clinton Foundation a Billovi Clintonovi, v čase keď jeho manželka pôsobila na ministerstve zahraničných vecí a úradníci pripravovali zoznam rozšírených sankcií v júni 2011, ktoré by zabránili predaju telekomunikačných zariadení a služieb režimu v Sýrii a v Iráne. Koncom roka 2011 bol následne vydaný zoznam, ktorý vynechával  telekomunikačné služby a vybavenie.

V apríli 2012 Obama podpísal výkonné nariadenie, ktoré zakazuje síce predaj telekomunikačných zariadení, ale ako sa neskôr ukázalo Ericsson mohol dokončiť svoj obchod.

6.Boeing deal a Rusko.

Boeing je významným partnerom Clinton Foundation, podporuje Clinton Global Initiative. Dary sa pohybujú medzi 1 až 5 mil.

Spoločnosť tiež poskytla 2 milióny dolárov na podporu úsilia ministerstva zahraničia, aby postavilo pavilón v roku 2010 na Svetovej výstave v Číne, čo bola dosť spolitizovaná udalosť, vzhľadom na politiku „pivot do Ázie“ Hillary Clintonovej.

Podľa všetkého príspevok Boeingu pochádzal z obdobia, kedy Clintonová na ministerstve zahraničia lobovala u ruských lídrov za zmluvy Boeingu so spoločnosťou Aeroflot, píše Washington Post.

900 tis. dolárov dostala Clinton Foundation tesne potom čo Boeing podpísal miliardové zmluvy s Ruskom. Je rovnako zaujímavé, že sponzori pavilónu minsterstva zahraničia na výstave v Číne Pepsi, General Electric, Procter and Gamble, Pfizer, Intel, Honeywell, Yum! Foods, Boeing a Qualcomm, sú zároveň darcami Clinton Foundation.

 

 7.Hillary, Rosatom a Uránium One

Vzhľadom k tomu, že urán je považovaný za strategickú surovinu, s dôsledkami pre národnú bezpečnosť, obchod musel byť schválený výborom, ktorý sa skladal z niekoľko amerických vládnych agentúr. Medzi nimi aj agentúra ministerstva zahraničia USA, ktoré v tom čase viedla Hillary Clintonová.

V centre celého príbehu sú poprední muži kanadského ťažobného priemyslu, ktorí nakoniec boli hlavnými darcami Clinton Foundation. Títo muži, postavili, financovali a nakoniec odpredali Rusom spoločnosť, ktorá vošla do dejín ako „Uranium One“.

Tak, ako Rusi postupne preberali kontrolu v  „Uranium One“ v rokoch 2009 -2013, podľa kanadských záznamov, v rovnakom čase pritekali do rodinnej nadácie dary v celkovej výške 2. 350 000 dolárov. Napokon tieto príspevky neboli zverejnené. Prišlo sa na to až teraz, keď hovorca Clinton Foundation oznámil ?nedopatrenia a chyby? v daňovom výkaze o príjme darov, kde posledné 3 roky Clinton Foundation vykazovala nulu. Krátko potom, čo Rusi oznámili svoj zámer získať väčšinový podiel v Uránium One, bývalý prezident Clinton zinkasoval za svoje vystúpenie v Moskve pred investičnými bankármi napojenými na Kremeľ neuveriteľnú sumu 500.000 dolárov.

V tej dobe už v uránovej firme prebiehal proces riadenia aktív smerom k Rusom, ako ukazujú záznamy získané New York Times na základe desiatok rozhovorov, verejných záznamov a hlásení búrz cenných papierov  v Kanade, Rusku a v Spojených štátoch. Niektoré z týchto spojení medzi „Uranium One“ a Clinton Foundation boli objavené Petrom Schweizerom z pravicového Hoover inštitútu a autorom  pripravovanej knihy „Clinton Cash„. Schweizer dal k náhľadu pripravovanú knihu redakcii New York Times.

Prehľad ako tiekli dary a ako postupoval „ruský uránový deal“ si môžete pozrieť tu:

http://www.nytimes.com/interactive/2015/04/23/us/clinton-foundation-donations-uranium-investors.html

 

zdroje:

• http://www.washingtonexaminer.com/top-10-conflicts-of-interest-for-clintons/article/2564035
• http://www.washingtonexaminer.com/top-10-conflicts-of-interest-for-clintons/article/2564035
• http://medzicas.sk/platia-hillary-clinton-rusi-a-rosatom/