Iba naše vlastné hroby ľudskosti, tak teda Uraaaa!

pobeda

Tento rok, okolo víťazstva nad fašizmom, teda 8. resp. 9. máj, je prvý krát silne preideologizovaný. 

Mnoho ľudí sa vyhranilo tak, či onak na jednu, či druhú stranu. 
Jedni dokážu zájsť tak, ďaleko, že spochybňujú význam oslobodenia a hovoria o kontinuálnej totalite od roku 1939 až po rok 1989. 
Druhí bránia Rusko do posledného zotretia písmenok na klávesnici, vo svojej ideologickej vojne mlokov na facebooku. 

Je to choré! 

Stratil sa v tom rozum aj srdce! 

O akom étose vypovedá to mohutné zdieľanie cínových vyfintených vojačikov a hromád plechu? 

Je to étos mieru? 

Prehliadka na Červenom námestí, rozhodne nie je oslavou mieru. Je to demonštrácia sily. Nemá žiadnu výpovednú hodnotu vzťahujúcu sa k piete. 

Rozumiem dôvodom, príčinám a spôsobu prečo je tá prehliadka oragnizovaná tak ako je. No jej odkaz sa nevzťahuje do minulosti, k pripomenutiu si padlých, ale do budúcnosti. 

Spoločné pochodovanie príslušníkov Ruskej a Čínskej armády a zároveň prítomnosť Indického, Vietnamského a Čínského prezidenta na tribúne počas prehliadky, nám poskytuje takmer futuristickú naráciu budúceho sveta. 

Sklamem možno mnohých a mnohých tých čo si obľúbili termín „multipolaritný svet“. 

Prehliadkou na Červenom námestí je tento termín vykuchaný do posledného obsahu. 

Naopak prehliadka na Červenom námestí je predel, ktorý posúva svet opäť do náručia dvoch či troch svetových blokov, nestability a dusivej atmosféry, kde hrozba globálnej vojny bude stále prítomná. 

Globálne elity zlyhali, ak vôbec nejaký taký termín má akúkoľvek hodnotu a cenu. Svet dnes nie je prívetivým miestom na život. Nie, to nie je floskula a básnická póza! 

Zdá sa vám snáď normálne, aby sa ľudia kochali zdielaním obrázkov armád, zbraní a bažili po liviestreemov z nejakých prehliadok vojenských harabúrd? 

Čo prestúpilo naše životy? Čo sa s nami stalo, že sme individuálne prijali zvrátenú estetiku uniforiem a zbraní, ktorú používame ako baranidlo vo vlastných ideologických vojnách mlokov vo verejnom priestore? 

Postráda to rozum aj srdce! 

Rozum nás vedie k tomu, aby sme utilitárne a pragmaticky prežili. Rozum nás vedie k minimalizovaniu rizík a ohrození. 
Stratili sme rozum a naopak svoje ohrozenia a rizika sme akcelerovali tu v európskom priestore na maximum. 

Srdce nás poľudšťuje, dokáže nás zatiahnúť za hrdlo, primäť k slzám a doviesť k dojatiu. 

Odkedy hromady plechu na tej či onej strane dojímajú? 

Aký zlom sa musel stať v ľuďoch na individuálnej úrovni, že ich emočne bičuje teatrálnosť sily a zbraní? 

Som jeden z tých, čo boli na povinnej vojenskej službe. Dodnes tvrdím, že to bol zbytočne zabitý čas. Nedalo mi to nič a zobralo mi to zbytočne rok života. Stretol som tam prázdne prepité figúrky, bez akejkoľvek hlbšej zmyslupnosti vlastných životov. Figúrky ktoré ako ozubené koliečka zapadali do do alkoholom namazaného zošnurovaného systému márnosti. 

Dnes mám pocit, že tie figúrky z toho štábu pluku, kde som slúžil niekto povyberal, naklonoval a hodil ako vírus medzi nás. 

Stali sme sa národom politrukov a je jedno v ktorom zákope si kopeme svoj vlastný hrob ľudskosti…

4 komentáre

  • Petrus Lepus, skus mi orpovedat na niekolko mojich otazok. Aky „etos mieru“ chces hladat vo VOJENSKEJ PREHLIADKE venovanej DNU VITAZSTVA NAD FASIZMOM? To akoze pokojny koniec vojny si maju pripominat pokojnou svieckovou manifestaciou? Cheche… To naozaj nevdis symboliku zbrani, vojakov, vojsk a celej tej narodnej symbioziy, co hnala Fricvov domov? Videl si niekedy indicku vojnocu prehliadku? Aku naraciu ti poskytuje?
    A…ked prehliadka na Red Square je predel, co je potom ustavicna pritomnost amerických zoldakov na takmer kazdom stvorcovom kilometri vo svete? Ups – hyperbola! 🙂 To iste o estetike zbrani & uniforiem.
    Dulce bellum inexpertis, frater Lepus.
    🙂

  • Autor doteraz nikdy nesledoval vojenské prehliadky 9. mája v Moskve a tak nevie, čo píše. Oni sú totiž každý rok už 70 rokov a bývali oveľa väčšie ako dnes, bývali tam aj naši vojaci, bývali tam vojaci celej RVHP, bývali tam štátnici celého sveta, dokonca v období Gorbačova a Jelcina aj americkí. Tento rok je okolo toho v našich proamerických kopu hystérie, tak si ich existenciu všimol aj autor a odveci okomentoval. Čo sa týka vojenčiny, pre mňa to bol veeeľmi poučný rok a keď tam bolo niečo, s čím som nesúhlasil, nedržal som stisnutý zadok ako autor a bojoval som proti tomu. Svedčil som proti šikanistom na vojenskom súde, bil sa s nimi, vyhrážali sa mi zabitím. Týrali mladších vojakov neskutočnými zvrátenými spôsobmi. Ďalej som športoval, zúčastňoval sa celoarmádnych súťaží a vyhrával vo viacerých disciplínach. Chodil som do služieb, naučil sa kopu vecí – hlavne na vojenskej katedre vysokej školy, kde boli zbrane a dostatok nábojov. Naučil som sa mužským hodnotám, spoznal som priateľov na celý život, naučil sa vydržať.

  • Povinne prečítať dejiny 2.svetovej vojny, resp. Veľkej vlasteneckej vojny! Plus nejaké biografické knihy z Východného frontu. Plus dokumenty o zverstvách fašistov na území Bieloruska, Ukrajiny a Ruska.
    A možno potom, pán Králik, začnete chápať význam osláv 9. mája v Moskve v ich duchu, v takom, v akom prebiehajú 70 rokov.
    Sediac na gauči v Bratislave (btw opravte si skloňovanie, bohemizmus aj mäkčene) a zdiaľky totálne neznalo komentujúc jav, ktorý nechápete, nepoznáte a vlastne ani nemáte najmenšiu snahu zistiť si jeho elementárne reálie – radíte sa do stáda jalovo bučiacich existencií, ktoré sa opájajú len zvukom vlastného hlasu.
    Ten záverečný pátos, pán Králik, je ukážkový – ako 5 minúta pred titulkami v bežnom priemernom americkom béčkovom (a už vlastne aj áčkovom) filme.
    Veľa šťastia v ďalšom intelektuálnom raste. Alebo skôr empatickom. Zišiel by sa.

  • suhlasim..

Napísať odpoveď pre Jarumas Zrušiť odpoveď