J. P. Morgan: Eurozóna zníži sadzby na -3%

Na ekonomických blogoch sa najviac preberajú kvantitatívne uvoľňovanie v eurozóne v objeme 1,1 bilióna ?, ktoré je obmedzené rozličnými podmienkami, ktoré vyplývajú z jej mandátu, hrozba, že politika menového uvoľňovania čoskoro narazí na strop a hroziaci kolaps a zrýchľovanie hospodárskych problémov vo svete. Blog je voľne spracovaný podľa portálu Zerohedge (odborné termíny a skratky sú nahradené laickými).

Financial Times varuje

… ECB sa teraz blíži k vyčerpaniu munície. Skutočné obmedzenie týkajúce sa ďalších zásahov spočívajú v strope emisného limitu 25 na 33 percent na vydavateľa pri svojom nákupe štátnych dlhopisov.

Okrem gréckeho dlhu, 25 a 33 percenté stropy by sa nemali prejaviť obmedzujúce v situácii, kedy ECB zachováva pri svojom mesačný nákupe aktív tempo 60 miliárd ?. Limity by mohlo byť dosiahnuté v prípade najhoršieho scenára, kedy by ECB musieť zvýšiť veľkosť svojho QE programu, alebo zaviesť priame nákupy na sekundárnom trhu cielené na konkrétne štátne dlhy.

Prvý typ najhoršieho scenáru by bol nový globálny deflačný šok. Ten by mohol byť spustený slabnúcim rastom v USA, alebo ostrejším, než očakávaným spomalením v Číne. Dôsledkom by bola tvrdšia menová vojna a rozšírenie pretekov medzi centrálnymi bankami v disciplíne ?kto viac nafúkne svoju súvahu.

V tejto súťaži, by bola ECB hendikepovaná: nemala by dosť veľký priestor, aby výrazne zvýšila veľkosť svojho nákupu dlhopisov programu. Napríklad, keby mal byť nákup zvýšený na 100 miliárd mesačne, hranice 25 percent by sa dosiahlo iba za osem mesiacov v prípade nemeckého vládneho dlhu.

Vzhľadom k úzkej veľkosti európskeho trhu firemných dlhopisov, akékoľvek ďalšie relevantné rozšírenie programu nákupu aktív by potom malo zahŕňať akcie. Ale toto by mohlo naraziť v rade guvernérov ECB.

Je nutné povedať, že tento (najhorší) scenár je veľmi pravdepodobný. Schopnosť spustenia spotreby programmi kvanitatívneho uvoľňovania sa nepotvrdila – ani po utratení (na nákup aktív) nových 5 biliónov dolárov. Ako server Zerohedge minulý týždeň poznamenal:

Zdá sa, že sme sa zasekli v stave chronického prebytku ponuky (pozn.aut.: tovaru aj peňazí) a ako sa čoraz zreteľnejšie ukazuje slovami Citi Banky: ? oddelenie závislosti medzi rastom HDP eurozóny a rastom svetového obchodu za posledných desať rokov [sa teraz zdá] ako menej zdravý odklon od vývozu smerom k domácej spotrebe. Vyzerá to skôr ako svet, v ktorom HDP bolo umelo zvyšované nárastom úverov, pričom dodávatelia zvyšovali kapacitu v očakávaní 10% nekonečného nominálneho rastu dopytu eurozóny/Číny.Zrazu sme vystavení konečnej hranici tohto úvermi poháňaného dopytu.

Ďalšie QE jednoducho neovplyvní inflačné očakávania a rozhodne nemá moc ďalej stimulovať agregátny dopyt (za predpokladu, že to doteraz neprinieslo v tomto smere žiadne výsledky).

A to naozaj neprinieslo nič. V skutočnosti tým, že budú výpožičné náklady umelo nízke, kvanitatívne uvoľňovanie môže prispieť k deflácii tým, že výrobcovia v platobnej neschopnosti zostanú nažive pomocou lacného úveru, čo vedie k nadmernej kapacite všade kam sa pozriete.

Druhý typ najhoršieho scenáru Financial Times sa objaví s ešte väčšou pravdepodobnosťou ako prvý. Je to scenár pri ktorom bude trh rozlišovať riziko (pozn.aut.: úrokovou mierou) medzi štátnymi dlhopismi krajín eurozóny, napríklad v prípade odchodu Grécka. V tomto prípade by zavedenie alternatívnej meny v Grécku spôsobilo nahliadanie na euro len ako na výmenný kurz a nie ako na pevnú väzbu vzájomných záruk(pozn.aut.: diskusia na odborných weboch sa vedie o tom, že Grécko má dva typy štátnych dlhopisov – podľa gréckeho práva a podľa britského. Jeden spôsob zníženia dlhu by bol vytvoriť novú menu a previesť dlhy podľa gréckeho práva na túto novú menu a nechať dlh vyprchať prostredníctvom inflácie).

Čo sa týka štátnych dlhov, v posledných mesiacoch ECB urobila dobrú prácu pri znižovaní úrokových mier (s výnimkou Grécka). Stačí sa pozrieť na 10-ročné španielske a talianske dlhopisy, tie sa predávajú s rizikovou prirážkou 70 bázických bodov (0,7%) nad 10-ročné dlhopisy USA (pozn.aut.: ?a mali by sa s prirážkou aspoň 1.000). Opäť Financial TImes:

Pán Draghi hovorí, že kvanitatívne uvoľňovanie neodstraňuje potrebu priamych nákupov štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu. Avšak na rozdiel od pôvodného dizajnu miera týchto nákupov nie je neobmedzená . Napríklad v prípade Portugalska limity 25 a 33% neposkytujú skoro žiadny priestor pre nákupy nad rámec kvatitatívneho uvoľňovania.

Sám Draghi sa včera na Cypre zmienil, že kvatitatívne uvoľňovanie samotné nedokáže naštartovať rast v eurozóne.

A preto…

…sa zdá byť pre ECB nevyhnutné načrieť hlbšie do nástroja nízkych úrokových mier. Robert Michele, hlava dlhopisových a hotovostných operácií J. P. Morgan poznamenal na okraj toho ako paranormálne bláznive sa všetko chystá byť (citát Bloombergu od Handelsblatt):

Eurozóna je na ceste k deflácii a dlhopisy zostanú atraktívne aktívum pretože vysoký dopyt povedie k nedostatku.

ECB zníži úrokovú mieru na hotovostné vklady na mínus 3% a dolár posilní o 20% voči euru čím v roku 2015 dosiahne paritu.