Koľko stojí Európu moslimská imigrácia? II.časť

Ponúkam Vám preklad štúdie veľmi známeho škandinávskeho autora Fjordmana, ktorú zverejnil v roku 2006. Obávam sa, že sa odvtedy nič nezmenilo, naopak, všetky problémy sa ešte viac prehĺbili. Láska európskych politikov k dovozu islamských prisťahovalcov spolu s extrémnymi zásahmi štátov NATO v Severnej Afrike a na Blízkom východe, kde svojim humanitárnym bombardovaním poslali miestne mocenské štruktúry do hlbokého stredoveku, zmenili postupné presakovanie imigrácie do Európy na obrovskú záplavu. Fjordman v roku 2006 poctivo ukázal, že celkové prínosy imigrácie islamských prisťahovalcov sú v extrémne veľkých záporných číslach. V dnešnej dobe keď aj nám na Slovensku hrozí príchod mnohonásobne väčšieho počtu týchto ľudí a mnohonásobne kratšej dobe, je čas na zamyslenie sa.

Fjordman, Koľko stojí Európu moslimská imigrácia? 23.6.2006

Časť problému nesporne leží v samotnom západoeurópskom systéme sociálneho štátu a nie je možné z neho viniť iba imigrantov. Iránec Nima Sanandaji rozpráva o stretnutí jeho rodiny sa švédskym sociálnym systémom:

Vo Švédsku sa moja rodina stretla so systémom, ktorý vyzeral veľmi čudne. Prekladateľka nám povedala, že Švédsko je krajinou, v ktorej vám vláda pošle každý mesiac do schránky šek, ak nebudete pracovať. Vysvetlila nám, že neexistuje žiadny dôvod na to, prečo by sme si mali zháňať prácu.

Hoci moja matka prešla niekoľkými zamestnaniami, dospela k záveru, že ekonomickú situáciu rodiny to nijako nezlepšilo. Počas šestnástich rokov, čo sme vo Švédsku, pracovala moja matka celkom menej ako jeden rok„.

Časť problému ale napriek tomu leží v mentalite niektorých z moslimov, ktorí sa sem presťahujú a napriek tomu svojej novej krajine nepreukazujú žiadnu lojalitu. Imigranti, ktorí sa podľa sekulárnych zákonov rozvedú so svojimi ženami, s nimi zostávajú ženatí podľa šaríe, islamského práva a podľa zástupcu starostu Erika Simonsen predstavujú stále rastúci problém v meste Odense v Dánsku. Výsledkom je veľké množstvo „slobodných“ žien, ktoré dostávajú podporu. Z iných krajín je známe, že niektorí moslimskí muži vykonávajú tento trik s niekoľkými ženami naraz. Niektorí pozorovatelia považujú za príčinu moslimských nepokojov vo Francúzsku v roku 2005, ktoré autor Mark Steyn výstižne opísal ako „prvý džihád v histórii sponzorovaný sociálnymi dávkami„, polygamiu praktikovanú moslimskými mužmi a platenú francúzskymi daňovými poplatníkmi. Podvádzajú ale aj imigranti, ktorí sú finančne nezávislí, hovorí Simonsen. „80 percent imigrantskej ekonomiky v Odense je ekonomika čierneho trhu. To je veľa a nemožno to tolerovať, pretože zákony platia pre všetkých„.

Ako vyhlásil jeden moslim v Nórsku: „Pracoval som v pakistanskom obchode, všetka práce tam ale bola ‚neoficiálna‘. Ani šéf ani ja neplatíme nórskym úradom dane. Okrem toho dostávame 100 percentuálny invalidný dôchodok a podporu. Musel by som byť vynaliezavý, aby som zarobil toľko peňazí, pretože to je jediný cieľ môjho pobytu v Nórsku„. Mnoho moslimov bezpochyby vidí sociálnu podporu od neveriacich ako džizju, daň z hlavy pre nemoslimov, ktorú majú podľa Koránu platiť moslimom ako vyjadrenie úcty a znamenie svojho podriadeného postavenia a podrobenie sa islamskej vláde. Jeden člen islamskej skupiny v Británii varoval reportéra pracujúceho v utajení pred tým, aby si našiel prácu, pretože by to bolo považované za príspevok systému neveriacich.

Jedným z dôvodov malého podielu moslimov na pracovnej sile je veľmi vysoké percento vypadnutiu zo škôl, obzvlášť u chlapcov. Hoci moslimovia sami z toho obviňujú „malú snahu o integráciu“ a „marginalizáciu„, niektorí z nich bránia vzdelávaniu svojich detí aktívne, aby sa nestali príliš podobní neveriacim. Tisíce moslimských detí so škandinávskym občianstvom je posielaných do škôl Koránu v Pakistane a v iných krajinách, aby sa zabránilo ich „prílišnému pozápadneniu“. Keď bola táto prax zdokumentovaná a kritizovaná nórskou organizáciou Human Rights Service, nórski Pakistanci mali tú drzosť požiadať o zriadenie školy pre ich deti v Pakistane, ktorá by bola financovaná nórskymi daňovníkmi. Pravdepodobne ju získajú.

Škola v Škandinávii

Škola v Škandinávii

Až Dánsko otvorí po letných prázdninách svoje školy, podľa denníka Copenhagen Post sa do nich nevrátia všetci ich žiaci. Niektoré školy hlásia, že v triedach chýba každý piaty žiak. Denník Berlingske Tidende oznámil, že niektoré deti sa nevrátili so svojimi rodičmi z prázdnin vo svojej rodnej krajine. „Keď žiaci ostávajú mimo od začiatku školy, predstavuje to veľký problém pre ich integráciu a môže to mať vplyv na úroveň dosiahnutého vzdelania„, povedala ministerka pre integráciu Rikke Hvilshaj. Povedala, že o metódach, ako prinútiť rodičov, aby posielali svoje deti do školy od prvého dňa, bude diskutovať komisia. „Sú to deti, ktoré majú problém sledovať, čo sa v škole deje„, povedala Hvilshaj. „Nebyť v škole od začiatku im to nijako neuľahčí. Potrebujeme, aby rodičia pochopili, že aby ich deti dostali v Dánsku šancu, musia zabezpečiť, aby boli v škole od začiatku„. Autorka a novinárka Rush Rašíd povedala, že ako dieťa jazdila so svojimi rodičmi na dlhé dovolenky do Pakistanu. „Rodiny jazdia na také dlhé výlety, aby dali svojim deťom zdravú dávku náboženstva, kultúry, tradícií a rodiny„, povedala. „Keď si kúpite veľmi drahú letenku, chcete výlet plne využiť a stretnúť sa s celou rodinou„.

Nie že by problém vždy zmizol, aj keď skutočne chodia do školy. Chodiť do školy nie je pre mnoho detí v Kodani, kde každodenne dochádza k bitiu, kopancom, lúpežiam a vyhrážkam, prechádzkou ružovou záhradou. Páchatelia sú väčšinou v ich vlastnom veku. Násilie a hrozby predstavujú tak veľký problém, že stredné školy v Malmö vo Švédsku chcú do škôl nainštalovať bezpečnostné kamery a postaviť do nich ochranku. Riaditeľ mesta pre vzdelávanie Matz Nilsson povedal, že nepokojní a agresívni žiaci sa v stredných školách v Malmö, domove najväčších a najtvrdších škandinávskych slumov, stali bežnejším úkazom.

Na jeseň 2006 bola v škole v Berlíne nasadená polícia po tom, čo si učitelia nedokázali poradiť s agresivitou a neúctou svojich žiakov. Učiteľka, ktorá nedávno zo školy odišla, povedala denníku Tagesspiegel, že etnickí arabskí žiaci šikanujú etnických Turkov, Nemcov a ďalšie národnosti. „Škola je pre nich„, povedala Petra Eggebrecht, bývalá riaditeľka školy Rütli, „jednoducho miestom boja o uznanie svojimi spolužiakmi, miestom, kde sa mladí kriminálnici stávajú idolmi„. Mladí ľudia sú tiež ľahkým cieľom islamistických organizácií. Deti pred školou zdravia návštevníkov arabsky.

Keď školu navštívili reportéri, boli maskovanými mladíkmi zasypaní zo školského dvora kameňmi, zatiaľ čo starosta obvodu stál bezmocne vo vstupe do budovy. Stále väčším problémom nemeckých školy je to, že arabskí študenti odmietajú prijať autoritu učiteliek. Žiaci na strednej škole Rütli sa pri vyjadrovaní svojho názoru pred reportérmi nijako nehanbili. „Nemci nám lezú do zadku, platia za nás veci a tak, prečo by sme ich nezmlátili„. Dochádza ale aj ku konfliktom medzi arabskými a tureckými žiakmi, ktoré odzrkadľujú boje medzi mestskými gangami imigrantov. Integrácia zahraničnej mládeže je v Berlíne často slabá. Dokonca ani druhá a tretia generácia detí často nehovorí plynule po nemecky a mnoho z nich nedokončí školu – to všetko vedie k najvyššej nezamestnanosti medzi imigrantskou mládežou. Biele nemecké rodiny sa zo štvrtí ako Neuköln vysťahovávajú.

Moslimská imigrácia viedla aj k nárastu organizovaného a násilného zločinu. Už v roku 2002 písal Lars Hedegaard spoločne s dr. Danielom Pipesom o tom, ako imigranti z krajín Tretieho sveta – väčšina z nich z moslimských krajín ako z Turecka, Somálska, Pakistanu, Libanonu a Iraku – predstavuje menej ako 5 percent populácie, spotrebúva ale až 40 percent sociálnych výdavkov. Oveľa horšie je to, že aj keď moslimovia predstavujú iba 4 percentá dánskej populácie, tvoria väčšinu usvedčených znásilňovačov, čo je obzvlášť výbušnou témou, pretože prakticky všetky obete boli nemoslimky. Podobný, aj keď menší nepomer, možno nájsť u iných zločinov.

V roku 2005 bolo oznámené, že 82 percent zločinov v Kodani bolo spáchaných imigrantami alebo ich potomkami, a polícia prichádzala s obvineniami proti druhej generácii imigrantov päťkrát tak často v prepočte na hlavu, než proti etnickým Dánom. Vrátnici pracujúci v dánskom hlavnom meste sú teraz často vyzbrojení pištoľami alebo palicami, aby boli schopní sa ubrániť násilným gangom imigrantov. Dochádza k väčšiemu množstvo násilia, než predtým a niektoré imigrantské gangy sú dokonca známe tým, že hľadajú a prenasledujú vrátnikov aj v ich vlastných domovoch. Imigrantské zločinecké gangy sú aktívnejšie, než sa predtým verilo a ich brutalita prekonáva motorkárske zločinecké gangy, ako sú Pekelní anjeli alebo Bandidos, oznámila štátna polícia. Nórsky výskumník varoval, že etnické gangy môžu v Nórsku zaviesť druh s imigrantami spojeného organizovaného zločinu, ktorý v Škandinávii skôr neexistoval. Arne Johannessen z Nórskej policajnej organizácie v roku 2003 varoval, že náklady na boj so zločinnosťou sa v priebehu predchádzajúceho desaťročia od roku 1993 mohli zdvojnásobiť, čiastočne kvôli imigrácii.

Vo Švédsku došlo k prudkému nárastu všetkých druhov zločinov a násilia v rovnakom čase, keď prebiehala bezprecedentná imigrácia do zeme. Švédski politici by tieto dve udalosti spolu pochopiteľne nespojili ani vo sne. Avšak v jednom z tých vzácnych prípadov, keď švédska tlač naozaj povedala pravdu, odhalil Alfonbladet, že deväť z desiatich najkriminálnejších skupín vo Švédsku sú moslimské, čo je trend, ktorý je známy aj v ďalších európskych krajinách, ako je Francúzsko, kde tvoria moslimovia 10 percent populácie, ale možno až 70 percent obyvateľov väzníc. Množstvo detí mladších ako osemnásť rokov, ktorí vo Švédsku sedia vo väzniciach pre mladistvých, počas posledných piatich rokov ostro vzrástol.

Koniec 2.časti

1.časť., 3.časť

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj :

One comment

Pridaj komentár