Koniec čínskeho zázraku

Podľa mnohých odborníkov, spomalenie čínskej ekonomiky je možné do značnej miery vysvetliť situáciou na trhu práce v Číne. Čína stále viac prestáva byť dodávateľom lacnej pracovnej sily.

Obrovská migrácia pracovných síl z neefektívneho poľnohospodárskeho sektora do ekonomiky, ktorá podporovala jej astronomický rast v posledných desaťročiach, rýchlo upadá. Tento trend prináša čínskej ekonomike ďalšie problémy.

China

Prudký pokles prílevu nových pracovných síl z vidieka Číny do mestských tovární, závodov a stavieb znamená ďalšie spomalenie ekonomického rastu a zníženie konkurencieschopnosti čínskej ekonomiky, a tým znížiť aj čínsky vývoz. V súvislosti s týmto stále rastie potreba štrukturálnych reforiem v ekonomike, ktoré potrebujú nájsť nové zdroje pre jej ďalší rozvoj.

Rastúci počet ekonómov verí, že Čína dosiahla takzvaný „Lewisov bod obratu„, čo znamená, že čo sa až donedávna zdalo nevyčerpateľným zdrojom pracovnej sily, začalo vysychať a mzdy rýchlo rásť.

Držiteľ Nobelovej ceny ekonóm Arthur Lewis ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia ukázal, že krajiny, v ktorej väčšina populácie žije vo vidieckych oblastiach, môže dlhé roky rýchlo rozvíjať ekonomiku na úkor poľnohospodárov a nízkych miezd.

Dosiahli sme tzv. Lewisov bod,“ – vysvetľuje pre Financial Times Ha Jiming, vedúci špecialista správy aktív klientov pobočky banky Goldman Sachs v Hong Kongu. „Predpovedal som to ešte v roku 2006. V tomto roku, podiel aktívneho obyvateľstva na celkovej populácii Číne dosiahol maximum 72%. Budúci rok to začne rýchlo klesať. Navyše, oveľa rýchlejšie, ako tomu bolo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v Japonsku.

To nemôže, ale nemať vplyv na tempo hospodárskeho rozvoja Číny, ktorý v rokoch 1995-2009 bol priemerne 9,8% a ktorý sa v rokoch 2011-15 znížil na 7,2%. Vice-prezident Akadémie sociálnych vied Číny Cai Fang sa domnieva, že v rokoch 2016-20 sa tempo rozvoja čínskej ekonomiky spomalí na 6,1%.

Mnohí ekonómovia veria, že hlavným motorom rýchleho rozvoja čínskej ekonomiky je prebytok pracujúcich. Potom, čo Teng Siao-pching začal v roku 1978 reformy v ekonomike Číny, z vidieka sa do miest prisťahovalo za prácou 278 miliónov ľudí. V tom období bol podiel pracovnej sily v poľnohospodárstve 69% pracovnej sily Číny a produktivita v ňom bola 6 krát nižšia ako v priemysle.

Teraz však príliv pracovných síl z vidieka prudko klesol. V rokoch 2005-10 nárast počtu migrujúcich pracovníkov z vidieka bol len 4%, zatiaľ čo v roku 2014 predstavoval už len 1,3%. V tomto roku sa očakáva ďalší pokles tohto ukazovateľa.

Ďalšie trendy, ktoré majú negatívny vplyv na trh práce v ČĽR, je starnutie populácie Číny a politika jedného dieťaťa v rodine, ktorá sa začala pred štyrmi desaťročiami, aby sa obmedzila rast populácie krajiny. To tiež negatívne ovplyvňuje počet mladých pracovníkov rozširujúcich množstvo pracovnej sily. Rovnako ako vo vyspelých krajinách typu Nemecko či Japonsko, v Číne sa zvyšuje počet starších ľudí.

Podľa Ma Jiantanga, riaditeľa Národného štatistického úradu z Číny, podiel populácie vo veku 15-60 rok dosiahol vrchol v roku 2011 a od tej doby klesá.

Hoci je možné sa sporiť o presný dátum dosiahnutia Lewisovho bodu, je isté, že prílev pracovnej sily na čínsky trh práce bude naďalej klesať, čo znamená, že čínsku ekonomiku čaká ďalšie spomalenie.

Zdroj:

http://expert.ru/2015/05/5/konets-kitajskogo-chuda/

Pridaj komentár