Kúpa vrtuľníkov Blackhawk je ťažký úder samostatnosti Slovenska

Ohlásená a medializovaná kúpa amerických vrtuľníkov Sikorsky UH-60 známych ako Blackhawks postráda ekonomický zmysel. Vrtuľníky majú nahradiť pôvodné sovietske typy Mi-17, ktoré sú tri krát lacnejšie a prepravia viac osôb pri rovnakej nosnosti (UH-60 kvôli tomu, že je menší rovnakú hmotnosť nákladu ako Mi-17 dosiahne až s externým zavesením)

A United States Army Sikorsky UH-60 Blackhawk flies past the crowd during the Combined Arms Demonstration at the Rhode Island National Guard Open House and Airshow, held at Quonset State Airport (KOQU/OQU) in North Kingstown, RI. The dark smoke in the background is a result of the pyrotechnics that are a part of the Combined Arms Demonstration.

Vrtuľník armáda Spojených štátov Sikorsky UH-60 Blackhawk letí okolo davu počas vševojskovej prehliadky na Rhode Island pri príležitosti otvorených dveri Národnej Gardy a vzdušnej show, ktoré sa konalo na štátnom letisku Quonset (KOQU / OQU) v North Kingstown, RI.
Tmavý dym v pozadí je výsledkom pyrotechniky, ktoré je súčasťou vševojskovej prehliadky.

Ako bolo včera ohlásené v médiách za cenu 261 miliónov dolárov dostaneme oholené verzie vrtuľníkov UH-60 a budeme musieť samozrejme dokupovať aj ďalšie komponenty. Táto cena za deväť vrtuľníkov sa zdá viac ako nadhodnotená a naviac ide len o základný rámec kontraktu, ktorý má celkovú hodnotu 450 miliónov dolárov .

Black hawk

Minister Glváč klame, ak hovorí, že UH-60 uvezie viac – neuvezie a klame ak hovorí, že cena je rovnaká ako nakupuje americká armáda. Cena vrtuľníka UH-60 pre US Army je niečo cez 17 miliónov dolárov, takže deväť vrtuľníkov, každý v cene za 29 miliónov dolárov je predražených o nejakých 70%. Pre korektnosť treba dodať, že cena 261 miliónov dolára podľa Glváča zahŕňa aj servis, výcvik pilotov a logistiku. Obávam sa však, že klamstvo je informácia o bezúdržbovosti. To je pri takýchto zariadeniach nezmysel.

To nám chce ten xxxxx (cenzurované) nahovoriť, že nákup vrtuľníkov za HOTOVÉ bez akýchkoľvek offsetových programov stojí o vyše 100 miliónov dolárov  viac ako je cena strojov, ktoré sú pripravené pre americkú armádu? Aj keď cena výcviku pilota nebude zrejme malá, rozhodne to nemôže stáť milióny dolárov za každého pilota. To by sa viac oplatilo kúpiť trenažér a školiť ich vo vlastnej réžii. A čo sa týka údržby, začína byť pri tej cena zaujímavé rozmýšľať o kúpe očesaných vrtuľníkov rozložené na náhradné diely 🙂

V kontrakte nikde nie sú spomínané zbraňové systémy, podvesné moduly, munícia a rakety. Tie budú súčasťou dodatočného kontraktu v už spomínanej ceny do 450 miliónov dolárov. Predpokladám, že sa to ešte navýši o „prevádzkové“ náklady a cenu za strelecké manévre…

Len malá poznámka.

Keď si Thajské letectvo robilo výber medzi Mi-17 a UH-60, neváhali dlho a vybrali si Mi-17. Boli by to totiž sprostí, keby si objednali vrtuľník, ktorý odvezie viac ako dva krát menej osôb a stojí tri krát viac. Doslova, ako sa píše v citácii thajského zdroja :

Kupujeme 3 vrtuľníky  Mi-17 za cenu jedného Black Hawk. Mi-17 môže odviezť viac ako 30 osôb, kým Black Hawk len 13 vojakov.  Toto boli kľúčové faktory, ktoré stáli za našim rozhodnutím.“

Zdá sa že si Glváč založil dôchodkový fond a Slovensko postupne stráca aj tie zvyšky nezávislosti od Ameriky, ktorú sme mali (alebo sme si aspoň mysleli, že máme). Po skončení súčasnej vlády môže rovno odísť na zaslúžený odpočinok bohatší o pár miliónov dolárov.

2 dôvody nákupu

  • Prvý dôvod je, že firma, ktorá vyrába kokpity pre UH-60 má pozoruhodne známe meno – Aero Vodochody. A jej vlastník je ešte známejší – Penta Investmens. Keď si nalistujete staré články o plánoch Penty s Aerom, zistítem že podnik sa stal pre Pentu príťažou a hľadá kupca. Ako šibnutím čarovného prútika sa naraz postoj Penty po pár týždňoch zmenil. A o tri štvrte roka, ohlásila vláda Smeru nákup vrtuľníkov UH-60. Treba si uvedomiť, že na rozmer slovenskej armády to nie ja práve malý tender a je odôvodnený predpoklad, že prvé informácie začali kolovať vo veľmi veľkom predstihu. A prečo by jeden z veľkých kamarátov SMERu nemal dostať zarobené?
    .
  • Druhý dôvod je ešte viac špekulatívny. Ako sa vyjadril námestník vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Valerij Čalyj NATO už dlhú dobu tajne podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní, ktoré sa však kvôli „dobrému menu“ Západu musia tváriť ako keby ich Ukrajina vytiahla zo skladov uloženého materiálu. Ide o zbrane z čias Varšavskej zmluvy, poväčšinou sovietskej výroby. Na summite NATO v roku 2014 vo Walese sa podľa všetkého dohodol tento kolotoč zámen, kde za „požičané“ peniaze z USA sa „akože“ nakúpi za zostatkov cenu materiál z post-sovietskych krajín, ktoré potom oslovia osvedčených dodávateľov krajín NATO – ale už za plnú cenu…

soviet_veteranŠtáty NATO už od roku 2013 podporujú ťaženie proti Rusku organizáciou prevratu, ktorým sa k moci mala dostať vláda riadená Američanmi. Mediálna propaganda pokračuje v démonizácii Ruska a plánovite sa búra historický obraz, na ktorom bola postavená celá novodobá história povojnovej Európy. 70 rokov po vojne dožívajú poslední pamätníci a spolu s nimi sa stráca priamy kontakt s udalosťami, ktoré hýbali svetom. Neonacisti sú stále viac ospravedlňovaní, naopak pomaly ale iste sa vytvára úplne iný príbeh, kde nakoniec nacisti budú úbohou a prakticky nevinnou obeťou krvilačných hord z východu. Predzvesťou je (zrejme organizovaný) útok Banderovcov za nemej asistencie nemeckej polície na pamätníkov vojny z Ruska, ktorí sa zúčastnili prehliadky Reichstagu v Berlíne. Je pozoruhodné, že práve Rusov dovnútra budovy nepustili, pričom americkí a anglickí veteráni podobné problémy nemali… Desivé udalosti masakry Poliakov a Židov na Ukrajine, kde umrelo 100tisíc ľudí, z veľkej časti umučených neľudskými metódami Banderovcov sa stávajú udalosťami o ktorej sa v slušnej spoločnosi nehovorí, pretože v novo sa tvoriacej narácii, Západ ľudí bojujúcich proti Stalinovi začína milovať a preto zákon o prehlásení Banderovcov národnými hrdinami na Ukrajine dnes už nikoho nevzrušuje.

UH-60 Black HawkUkrajina musí dostať zbrane, veľa zbraní a všetky vystrieľať na východnej fronte, aby konečne vyprovokovala Rusko k činu.

V tomto príbehu má svoje malé miesto aj Slovensko. Hrdinskí bojovníci proti Rusku ako známy tréner pracovníkov ŠTB, meno ktorého sa nevyslovuje odzadu, či známy privatizér zo stredného Slovenska spolu so svojim kolegom toť až z Bruselu, ktorý sa uvolí podporiť dobrú vec vždy, keď odhlasuje zákon likvidujúci ďalší kus slobody alebo dovezie ďalšiu várku imigrantov, alebo svetobankový manžel zapálenej aktivistky za presadenie neomarxistických zásad Frankfurtskej školy, si dnes už brúsia svoje ostré perá a denne nimi rinčia v éteri, médiách.

Cieľ je jasný. Tak ako Švejk na vozíku kričal: „Na Bělehrad“, rovnako aj títo naši mentálne postihnutí kričia uprostred smejúceho sa a stále zväčšujúceho sa davu, to svoje milovnané: „Na Kremeľ“

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj :

3 komentáre

Napísať odpoveď pre Vlado Zrušiť odpoveď