Len aby sme nezabudli, nepopierajme genocídu národa

Turecko je zvláštna krajina. Vznikla ako nanovo postavený moderný štát na troskách posledného kalifátu, územia, kde sa islamské náboženstvo a vedenie štátu zbiehali v jednej osobe sultánovi Osmanskej ríše. Toto dedičstvo hrdosti na obrovské dobyvateľské úspechy predkov a zároveň horkosť zo straty významu, Turkom dodnes znemožňuje čeliť s rozvahou výzvam moderného sveta.

Okrem toho, že sa neustále snažia o návrat k regionálnej dominancii, vracajú sa aj k dedičstvu islamu ako nástroja, ktorý pomáhal ich predkom dobyť celý Blízky Východ, časť Európy a Severnej Afriky. Jedným z pilierov ich postoja ku svetu, je zásadný postoj k minulosti bez temných miest. Preto nie sú ochotní uznať, ani to, že dnešný deň, keď si pripomíname prvú plánovanú vraždu národa v 20.storočí, keď 24. apríl zastaneme v tichu pri myšlienkach na státisíce tragicky povraždených Arménov príslušníkmi Osmanskej ríše, že obyčajné Prepáč stačí. Nikto po sto rokoch už neočakáva nejaké náhrady, vyvodenie zodpovednosti, ale história je základom, na ktorom sa formuje charakter národa. Ak chcú svoju modernú históriu Turci stavať na lžiach a klamstvách, na viere vo vlastnú neomylnosť a bezúhonnosť, stávajú sa nositeľom jedinej pravdy, čo nie je príliš povzbudivá správa. Potom sa ich akákoľvek politika vždy bude javiť ako správna a morálna. Nie preto, že je taká, ale preto, že je turecká…

Preto nepociťujú žiadny rozpor medzi tým, keď sa uchádzajú o spoluprácu so svetom, ktorý aspoň navonok uznáva nejaké morálne kritériá a pritom ich vlastná vláda je založená na vraždách a terore. Druhá vec je, že v praktickom vyústení majú nakoniec pravdu. Napriek popieraniu histórie, kde okrem vyvraždenia Arménov sa často zabúda aj na podobne hrôzyplnú genocídu Maloázijských Grékov, ktorí boli v tejto oblasti doma už celé tisícročia, napriek doslova genocídnym praktikám voči dnešným tureckým Kurdom a krvavým praktikám vládnutia, Turecko je pre našich zlatoústych humanistov stále vzor demokracie.

Dobre si pamätáme návštevu cynického Róberta Fica uprostred doby, keď besniace poriadkové sily s armádou brutalitou a vraždením rozháňali demonštrácie. Tiež si pripomíname falošného moralistu Andreja Kisku, ktorý bol schopný s úsmevom na tvári srdečne stláčať až po lakte krvavé ruky diktátora Erdogana a bez zakoktania hovoriť o pokroku v ľudských právach v Turecku.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pricestoval na recipročnú oficiálnu návštevu SR. Na snímke vpravo prezident SR  Andrej Kiska a vľavo prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan počas tlačovej konferencie v Prezidentskom paláci v Bratislave 31. marca 2015. FOTO TASR - Martin Baumann

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pricestoval na recipročnú oficiálnu návštevu SR. Na snímke vpravo prezident SR Andrej Kiska a vľavo prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan počas tlačovej konferencie v Prezidentskom paláci v Bratislave 31. marca 2015. FOTO TASR – Martin Baumann

Bohužiaľ, taký je dnešný svet. S falošnou pretvárkou a bez skutočnej morálky. To však nie je dôvod, aby sme si aspoň ľudsky nepripomenuli tragédiu malého, ale hrdého a ťažko skúšaného arménskeho národa. A ak sa naši politici praktickou politikou a všestrannou podporou Turecka vysmievajú tejto histórii, môžeme to spraviť za nich aspoň my.

Je 24.apríl, deň keď si pripomíname genocídu Arménov

http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/945821-predkovia-turkov-ziadnu-genocidu-nespachali-tvrdi-erdogan/
http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/945616-turci-stiahli-velvyslanca-vztah-s-rakuskom-sa-navzdy-znicil/

One comment

Pridaj komentár