Mimovládky treba dostať pod kontrolu

Osobitným poučením posledných týždňov je extrémne vysoká aktivita mimovládnych organizácií presadzujúcich neobmedzený príliv imigrantov a potláčajúce za každú cenu diskusiu o hrozbách, problémoch a rizikách.

V texte, ktorý sme na tému nekontrolovateľnej činnosti mimovládok vydali, sme definovali hrozby pre demokraciu a celospoločenský prospech. Tieto organizácie presadzujú záujmy, ktoré sú výhodné pre nich, bez ohľadu na ich škodlivosť, či užitočnosť.

V princípe to platí pre každú oblasť ľudskej činnosti. Akonáhle sa začne niektorá organizácia starať o nejaký problém, má tendenciu zveličovať dôležitosť tohto problému. Pre záhradkára je dôležitejšia dostupnosť osiva rovnako ako pre psíčkara starostlivosť o opustených psov. Lenže záhradkári alebo psíčkari nevytvárajú tlak na politiku, nesnažia sa z pozície nikým nevolených reprezentantov meniť základy vnútornej alebo zahraničnej politiky.

Túto „vďačnú“ úlohu si zobrali na svoje plecia desiatky rôznych organizácií s ľudskoprávnou tématikou, rôzne genderové a menšinové nadácie a spolky. Ich obrovským spojencom sa stávajú médiá a časť tzv. intelektuálnej elity, ktoré prezentujú tieto témy z pohľadu mimovládiek ako jediný správny pohľad. Keďže množstvo politikov verí, že jedine prezentácia, ktorá nebude v konflikte s týmito názormi je politicky priechodná, samovoľne nasadzujú vo svojich verejných aktivitách autocenzúru a korigujú ich podľa očakávaní mimovládok a s nimi spriahnutých médií.

Ďalším nebezpečným javom je prechod politikov do rôznych neziskových spoločností a naopak, čím sa v oveľa vyššej miere posilňujú spomínané negatíva. Dokonca, a to už považujem za vrchol drzosti, sa aktívni politici stávajú reprezentantami podobných organizácií a posilňujú svoji politickú moc pôsobením zdanlivo nezávislých subjektov.

Je viac ako evidentné, že na Slovensku chýba zákon na kontrolu činnosti mimovládnych organizácií vplývajúcich na verejnú mienku. V blízkej budúcnosti bude nutné zpriehľadniť hlavne finančné toky a zdroje, ktoré nadáciám umožňujú samotnú existenciu a činnosť. Moja predstava je taká, že okrem taxatívne vymedzených oblastí činnosti (napr. charita, pomoc deťom či humanitárna pomoc) by všetky neziskovky mali stratiť nárok na štátnu pomoc. Ak ich reprezentanti veria, že ich činnosť je vo verejnom záujme, nech teda oslovia verejnosť s požiadavkou o pomoc. Prirodzená selekcia ukáže, či sa dokážu uživiť a vykonávať činnosť na základe podpory slovenskej verejnosti, alebo nie.

Čo sa týka podpory zo zahraničia, tento zdroj je často využívaný na ovplyňovanie činnosti vlády. Treba stanoviť jasné pravidlá, kto a akým spôsobom môže využívať tieto zdroje. Netreba vymýšľať „koleso“ odznova, činnosť neziskových organizácií k plnej spokojnosti popisuje tzv. zákon FARA v Spojených štátoch už od roku 1938. Ak chce niektorá organizácia poberať príspevky zo zahraničia, nič jej nebráni to robiť, len sa musí registrovať na Ministerstve vnútra ako „zahraničný agent“ a predkladať aj všetky materiály, ktoré vydáva na kontrolu a archiváciu. Všetci reprezentanti a materiály organizácie potom budú mať povinnosť výrazne označovať, o koho sa vlastne jedná a v mene koho organizácia vystupuje.

Samozrejmosťou je potom explicitný zákaz súbehu činnosti vo verejnej správe a účasti v mimovládnych organizáciách.

Verím, že takto nastavený súbor pravidiel pomôže oddeliť „zrno od pliev“. Mimovládne organizácie sponzorované napr. cirkevníkmi zrejme prežijú, rovnako ako verejnoprospešné organizácie starajúce sa o revitalizáciu prostredia, na čo prispievajú miestni obyvatelia. Takýchto príkladiv by sa dalo nájsť množstvo. Rozhodne z miestnych zdrojov neprežijú rôzne organizácie okolo genderovej resp. menšinovej agendy. Nemyslím, že by to bola škoda. Za dvadsať rokov činnosti týmto organizáciám sa reálne nič nepodarilo zmeniť. A ak áno, tak skôr k horšiemu.

A budem mimoriadne rád, keď k nejakému dokumentu Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), budem môcť pripísať na oficiálnom oznámení – spoločnosť je agentom USA, keďže je sponzorovaná zo zahraničia zo zdrojov amerického občana Georga Sorosa. A napríklad list Batory Foundation, vyvolá oprávnené pochybnosti o nestrannosti signatárov
Martin Bútora
Michal Hvorecký
Štefan Hríb
Magdaléna Vášáryová
Martin Milan Šimečka
Pavol Demeš
atď
keďže organizácia uviedla, že: „This open letter was sent to EurActiv by the Stefan Batory Foundation, an independent private Polish foundation established in 1988 by American philanthropist George Soros…“ a dodnes od Sorosovej Open Society Foundation dostáva štedré príspevky. A mená ľudí, ktorí dokonca sedia v parlamente, by mali viesť k výzve za odstúpenie.

Zdroj:

• http://medzicas.sk/neziskovky-od-demokracie-k-totalite/
• http://www.euractiv.com/sections/europes-east/appeal-central-europe-refugee-crisis-317773
• http://www.batory.org.pl/en/donors