Môj pohľad na Veľkú vlasteneckú vojnu

Je obdivuhodné, čo Rusi a spol. v tej vojne dokázali. Po totálnom debakli v lete a na jeseň 1941. Pri hlúpom velení a systéme, ktorý viac krajine škodil ako pomáhal.

Pozbierali sa a vyhrali.

Výhra neprišla zo Stalinovej pracovne, vojnu vyhrávali družstvá, čaty, roty. Ruský tyl, kde ľudia pracovali bez akejkoľvek odmeny, ani tej stravy nebol dostatok.

Ich víťazstvo kalí trošku fakt, že hrdinovia z bojov museli čakať až na prelom tisícročia, aby sa im životná úroveň začala zvyšovať na dôstojnejšiu úroveň. Poniektorým to dvihne tlak, ale napíšem rovno, museli čakať na Vladimíra Putina.

Novoruskí vojaci na frontovej línii. Vysielačka napravo už čo to pamätá ale iste šifruje stále dobre Foto: SouthFront

Pár slov k armáde Novoruska. Je teraz zvykom prirovnávať ju k tej Červenej či už z kladnej stránky (hrdinovia bojujúci proti fašizmu) alebo s tej zápornej: ruskí okupanti, ktorý bez rozmyslu útočili v roku 1941 tak aj v roku 2015.

Novoruská armáda je absolútne iný level.

Útočia koordinovane, po príprave, REB (rádio-boj) je samozrejmosť, vážia si svoju živú silu, snažia sa minimalizovať straty. A je zložená na 100% z dobrovoľníkov, čo teda v časoch Veľkej vlasteneckej nehrozilo.

Útočia na zakopaného nepriateľa (Uglegorsk 2015) hoc je aj 2-3 krát početnejší, útočia a vyhrajú…

To je o statočnosti, o motivácii…dnes sú tzv. uzáverové oddiely (strieľali na vlastných, čo utekali z boja) na ukrajinskej strane.

Strelkov (naráža na mieru vlastenectva) poznamenáva, že nie Novorusko by sa malo pričleniť k Rusku, ale Rusko je potrebné pričleniť k Novorusku.

Keď čítam miestnych „expertov na Rusko a Novorusko“ (mená si dosaďte sami, od diskutéra na SME až po poslanca parlamentu) ako s dešpektom píšu o ruských mužíkoch, tak tam niet pomoci.

To chce poznávací zájazd na front pre dotyčných, nech si vyskúšajú osobne ofenzívu na povstalcov alebo ešte lepšie tú povstaleckú.

Si myslím, že bola by z nich potom dobrá reklama na pampersky…